Manažment digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov

Digital health literacy management in seniors

Abstrakt: Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje kľúčový predpoklad efektívneho využívania digitálnych zdravotníckych služieb, najmä u seniorov, ktorá je často ohrozená digitálnym vylúčením. Príspevok sa zameriava na manažment digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov ako súčasť podpory aktívneho a zdravého starnutia. Cieľom je analyzovať hlavné bariéry, ktoré seniorom bránia v používaní digitálnych technológie, nástrojov, a identifikovať efektívne manažérske prístupy k ich rozvoju. Pozornosť je venovaná úlohe zdravotníckych pracovníkov, inštitúcií, rodiny, komunity a verejných politík pri vzdelávaní seniorov v oblasti práce s digitálnymi technológiami, ako sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicína či mobilné zdravotné aplikácie. Príspevok zdôrazňuje význam individuálne prispôsobených vzdelávacích stratégií, medziodborovej spolupráce a podpory používateľsky prístupných technológií. Príspevok poukazuje na potrebu systematického manažmentu digitálnej zdravotnej gramotnosti ako nástroja na zvyšovanie samostatnosti seniorov, zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a znižovanie nerovností v prístupe k zdravotným službám.
Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA č. 002KU-4/2025 Digitálna zdravotná gramotnosť seniorov z perspektívy ošetrovateľstva a fyzioterapie.
Kľúčové slová: digitálna zdravotná gramotnosť, informácie, manažment, senior, zdravie

Abstract: Digital health literacy is a key prerequisite for the effective use of digital health services, especially among seniors, who are often at risk of digital exclusion. The paper focuses on the management of digital health literacy among seniors as part of supporting active and healthy aging. The aim is to analyze the main barriers that prevent seniors from using digital technologies and tools, and to identify effective management approaches to their development. Attention is paid to the role of healthcare professionals, institutions, families, communities and public policies in educating seniors in working with digital technologies, such as electronic health records, telemedicine and mobile health applications. The paper emphasizes the importance of individually tailored educational strategies, interdisciplinary cooperation and support for user-friendly technologies. The paper points to the need for systematic management of digital health literacy as a tool for increasing the independence of seniors, improving the quality of healthcare and reducing inequalities in access to healthcare services. The contribution is part of the research project KEGA No. 002KU-4/2025 Digital health literacy of seniors from the perspective of nursing and physiotherapy.
Key words: digital health literacy, health, information, management, senior

Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že svetová populácia vo veku 60 a viac rokov prekročila 1 miliardu a predpokladá sa, že do roku 2050 dosiahne 2,1 miliardy, čo ďalej zintenzívňuje trend globálneho starnutia (World Health Organization, 2019). Tempo starnutia populácie na celom svete dramaticky rastie. Mnohé zdravotné problémy úzko súvisia so starnutím, čo spôsobuje rastúci dopyt po zdravotníckych službách a ekonomickú záťaž pre starších ľudí a celú spoločnosť (Xie, Zhang, Xin, Zhu, Lu, Kit-Han Mo,2022). Pred príchodom elektronických informačných technológií mali starší pacienti obmedzený prístup k lekárskej ochrane a málo možností lekárskych služieb, ako je manažment zdravia, informačné poradenstvo a lekárske konzultácie. Internet sa však vďaka rýchlemu pokroku informačných technológií stal najpohodlnejším a najefektívnejším prostriedkom na získavanie a prenos zdravotných údajov. Obrovské množstvo údajov dostupných online si však vyžaduje rozvážny prístup, pretože kvalita informácií sa môže výrazne líšiť. Preto musia mať jednotlivci aj určitú úroveň kritického myslenia, aby sa v jednotlivých údajoch mohli efektívne orientovať a vyhodnocovať ich.Viac ako 50 % starších ľudí čelí problémom s prístupom k spoľahlivým a kvalitným zdravotným informáciám a nemá schopnosť rozlišovať medzi dôveryhodnými zdrojmi (Cai, Liang, Liu, et al., 2024).

Účinnosť zavádzania technológií elektronického zdravotníctva (eHealth), je obmedzená úrovňou gramotnosti verejnosti v oblasti eHealth. Čím vyššia je úroveň gramotnosti v oblasti eHealth, tým lepšia je schopnosť získavať a hodnotiť informácie (Shiferaw, Tilahun, Endehabtu et al, 2020). Kvalita a kvantita, rozsah zdravotnej starostlivosti rastie hlavne vo vyspelých krajinách, čo je spojené aj s rastúcimi finančnými nákladmi a rastúcim zaťažením pre verejné rozpočty. Neustále sa hľadajú cesty ako zabezpečiť potrebnú kvalitu zdravotnej starostlivosti vrátane finančnej udržateľnosti zdravotných systémov aj v kontexte starnúcej populácie vyspelých krajín. Pojem gramotnosť v oblasti eHealth prvýkrát navrhol vedec Norman. Vzťahuje sa na schopnosť jednotlivca získavať, chápať a vyhodnocovať zdravotné informácie z rôznych online zdrojov a používať ich na riešenie zdravotných problémov (Norman, Skinner, 2006).

Cieľom eHealth je poskytovanie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom adresného prístupu k pacientovi na základe včasných a správnych, no najmä komplexných informácií o pacientovi a o jeho medikačnej histórii.

Príklady zdravotných prínosov e-health

• Zníženie radiačnej záťaže odstránením duplicitných RTG snímkov
• Zníženie liekovej záťaže
• Možnosť rýchlejšej diagnostiky
• Zníženie pochybení a omylov zdravotníckych pracovníkov
• Zníženie nozokomiálnych nákaz (angl. hospital-acquired infections – HAI)
• Zvýšenie úrovne verejného zdravia rôznou formou prostredníctvom vyššej kvality a dostupnosti garantovaných zdravotne-relevantných informácií, ako napr. podpora preventívnych programov, podpora zdravého životného štýlu, lepšia informovanosť pacienta napr. o vlastnej medikácií, vyšetreniach vrátane histórie (Dexter, Perkins, Maharry, Jones, Mcdonald, et al., 2004; Gartner, 2014).

Príklady sociálnych prínosov e-health

• Menšia časová záťaž pacienta
• Lepšia informovanosť pacienta
• Možnosť starostlivosti v domácom prostredí prostredníctvom tele-medicíny
• Domáca starostlivosť o starších a imobilných
• Automatické monitorovanie stavu u chronických pacientov
• Podpora dávkovania liekov
• Sociálna komunikácia využitím sociálnych sietí
• Nižšie náklady na spoluúčasť pacienta (EMPIRICA, 2005)

Vplyv technológií na vyhľadávanie informácií o zdraví je v súčasnosti nespochybniteľný. Tradičné listinné zdroje nahradil internet, ktorý sa stal najčastejším nástrojom na získavanie poznatkov o zdraví. Pre efektívne vyhľadávanie faktov je dôležité orientovať sa vo svete technológií a vedieť rozlišovať pravdivú informáciu od dezinformácie. Digitálne technológie transformujú zdravotníctvo, zdravotnú starostlivosť a systémy verejného zdravotníctva na celom svete a majú veľký potenciál zlepšiť zdravie a pohodu obyvateľstva a jednotlivcov (World Health Organization, 2021). Získavanie zdravotných informácií, objednávanie termínov online, virtuálne návštevy, asynchrónne digitálne správy so zdravotníckymi pracovníkmi, nositeľné zariadenia na sledovanie zdravia a zariadenia na selfmonitoring, to všetko sú dnes dostupné technológie. Tieto systémy prinášajú mnoho výhod, umožňujú škálovať spracovanie informácií, administratívne procesy a uľahčujú prístup k zdravotnej starostlivosti prostredníctvom virtuálnych návštev. Používanie videa alebo online aplikácie na objednávanie termínov umožňuje poskytovateľom obslúžiť stovky ľudí, ktorých je možné ošetriť súčasne, a vyhnúť sa cestovaniu pri osobných stretnutiach, ktoré nevyžadujú fyzické vyšetrenie ani testy. „Digitálna priepasť“ je termín používaný na zahrnutie širokej škály sociálnych rozdielov v prístupe k digitálnym zariadeniam a službám a ich používaní, najmä osobných počítačov a smartfónov, a v možnosti prístupu na internet, a to tak z hľadiska fyzického pripojenia, ako aj jednoduchosti používania. Keďže sa zdravotná starostlivosť stáva čoraz viac závislou od technologických nástrojov, digitálna priepasť môže ešte viac prehĺbiť existujúce rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti (Alkureishi, Choo, Rahman, Ho, Benning-Shorb, Lenti et al, 2021).

Mobilné aplikácie využívané seniormi predstavujú v dnešnej dobe rozšírený nástroj pre ľahký prístup k informáciám. Mobilné aplikácie v oblasti zdravotníctva tu poskytujú viaceré inštitúcie, ako napríklad Národné centrum zdravotníckych informácií, zdravotné poisťovne, či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Oficiálna aplikácia E-zdravie od Národného centra zdravotníckych informácií umožňuje občanom prístup k ich elektronickým zdravotným záznamom, receptom a informáciám o očkovaní. Zdravotné poisťovne – ponúkajú vlastné mobilné aplikácie, ktoré slúžia na prehľad zdravotných výkonov, elektronických receptov, komunikáciu s poisťovňou či vyhľadávanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Významnú úlohu pri ochrane zdravia a záchrane života zohráva aj aplikácia Záchranka, ktorá je prepojená s operačnými strediskami záchrannej zdravotnej služby. V prípade núdze umožňuje automatické odoslanie polohy volajúceho a zároveň poskytuje používateľom návody na poskytovanie prvej pomoci. Popri týchto aplikáciách sa využívajú aj komerčné riešenia, ako napríklad LIEKY24 na vyhľadávanie liekov alebo Môj lekár, ktorá umožňuje pacientom komunikáciu s ambulanciou a objednávanie na vyšetrenie. Podpora informácií založených na dôkazoch s hlasom môže poskytnúť nové spôsoby interakcie s pacientmi, najmä tým, ktorí sú nejakým spôsobom ohrození alebo žijú v odľahlých oblastiach.

Technológia hlasovej asistencie je kombinovaná s inováciami s umelou inteligenciou a jej cieľom je zlepšiť monitorovanie pacienta na diaľku, klinické vzdelávanie, poskytovanie starostlivosti a výskum. Nevyhnutný je vývoj interaktívnej technológie, ktorá spĺňa všetky potreby a štandardy zdravotnej starostlivosti. Ako sa technológia vyvíja, existuje veľa možných funkcií, chatbotov a virtuálnych hlasových asistentov, ktoré budú pravdepodobne pridávané v nadchádzajúcich rokoch, čím sa tento druh zdravotníckych technológií stáva viac holistický a ľudský. Je obzvlášť dôležité navrhnúť ľahko použiteľné a spoľahlivé interaktívne zariadenia, pokiaľ ide o seniorov. LifePod je hlasom ovládaný virtuálny hlasový asistent založený na Alexe. Kombinuje senzory s internetom a umelou inteligenciou. Táto inovácia je postavená špeciálne pre seniorov a reaguje na hlas. Program LifePod iniciuje dialógy na základe jeho nastavení. Používatelia a opatrovatelia môžu nakonfigurovať menu zariadenia podľa svojich potrieb. Napríklad, LifePod môže pripomínať napríklad konzumáciu jedla alebo lekárske stretnutie. Môže tiež zaznamenávať každodennú činnosť, aby členovia rodiny mohli vzdialene sledovať rutiny svojich blízkych a fyzickú situáciu (Rucker,.a. 2025, Rucker, b.2025,).

Pojem gramotnosť chápeme ako zvýšenie vedomia, rozšírenie prístupu pri používaní viacerých informačných zdrojov, rád a odporúčaní. Ide o zlepšenie v rozoznávaní kvality a správnosti poskytovaných informácií a s tým súvisiacich pochopení (Huták, 2014). Človek, ktorý je zdravotne gramotný, vie vyhľadávať a správne triediť informácie, ktorými udržuje a rozvíja svoje zdravie (Kickbusch et al. 2020). Zdravotnú gramotnosť považujeme za nenahraditeľný nástroj zdravej spoločnosti. Zdravotne gramotní jedinci profitujú v populačných skupinách celej spoločnosti. Ich prínos nie je iba vo vyššej informovanosti, ale podieľajú sa aj na ekonomickej prosperite a aktivitách komunity. Naopak obmedzená zdravotná gramotnosť je spojená s vyšším rizikom pracovných úrazov a zhoršeným zvládaním chronických chorôb. Tieto a ďalšie dôsledky vedú k vysokým nákladom zdravotníckeho systému (Huták, 2014).

Na lepšie pochopenie zdravotnej gramotnosti slúži model zdravotnej gramotnosti podľa Dona Nutbeama (koncepčný model zdravotnej gramotnosti). Tento model umožňuje prepojiť dynamické väzby, možnosti merania a hodnotenia zdravotnej gramotnosti (Huták, 2014; Kickbusch et al. 2020). Model sa rozdeľuje na 3 úrovne zdravotnej gramotnosti:
a) funkčná zdravotná gramotnosť, ktorej podstatou je tradičná zdravotná výchova, ktorá poskytuje informácie o zdravotných rizikách a o tom ako sa správne správať v zdravotníckom systéme. Cieľom je rozšíriť a prehĺbiť znalosti ľudí o zdravotných rizikových faktoroch a viesť k ochote prijímať opatrenia. Patrí sem napríklad účasť na očkovaní alebo dodržiavanie harmonogramu preventívnych prehliadok,
b) interaktívna zdravotná gramotnosť sa zameriava na rozvoj schopností občanov konať samostatne a posilňovať ich motiváciu a zodpovednosť pri rešpektovaní pokynov o zdraví. Dôležitým aspektom je rozvoj samostatnosti pri rozhodovaní o upevňovaní vnútornej motivácie v snahe prispieť k zlepšeniu zdravia. Patria sem niektoré zdravotne výchovne programy – kladie si za cieľ viesť občanov (Holčík, a.,2010, Holčík, b. 2010),
c) kritická zdravotná gramotnosť zahŕňa jednotlivcov, ktorí sú schopní zhodnotiť, identifikovať zdravotné problémy a podieľať na zlepšení zdravia v rámci politického systému (Holčík, 2010; Huták, 2014; Kickbusch et al. 2020).

National Consumer Council of United Kingdom vytvorilo ďalší model zdravotnej gramotnosti, ktorý opäť rozdeľuje oblasti zdravotnej gramotnosti do troch skupín. Prvou skupinou sa myslí orientácia v zdravotníckom systéme, druhou aktívna starostlivosť o vlastné zdravie a posledná časť je účasť na rozhodovaní (Holčík, 2010). Ďalším z modelov zdravotnej gramotnosti je rozdelenie zdravotných informácií podľa amerického Ministerstva zdravotníctva. Model rozdeľuje zdravotnú gramotnosť na 3 dimenzie.

• Osobné zdravotné dimenzie – tu sa sústreďujú informácie, ktoré prispievajú k ochrane a upevňovaniu zdravia jedinca. Napomáhajú k rozhodovaniu v systéme zdravotníckych služieb.
• Zdravotnícka dimenzia – ide o informácie iba pre zdravotníckych pracovníkov na zvyšovanie kvality služieb.
• Populačná dimenzia – informácie určené širokej verejnosti o zdravotnom stave populácie a možnostiach, ako ho zvyšovať.

Tieto dimenzie však nemožno vnímať úplne separátne, pretože pri ich vložení do všedného života sa prekrývajú (Holčík, a.,2010, Holčík, b. 2010). So zdravotnou gramotnosťou úzko súvisí aj informačná gramotnosť. Definícia informačnej gramotnosti z roku 2003 podľa American Library Association je prvou známou definíciou. Tento nový druh zdravotnej gramotnosti vytvára pridanú hodnotu, vďaka ktorej vie jedinec kritické myslenie aplikovať priamo na oblasť zdravotníctva. Hlavnou cieľovou skupinou informačnej gramotnosti v zdravotníctve nie sú zdravotnícki profesionáli, ale pacienti. Schopnosti samostatne vyhľadávať, hodnotiť a efektívne využívať zdravotné informácie pre rozhodnutie o zdravotnom stave sú podmienené predovšetkým základnou gramotnosťou (basic literacy), počítačovou gramotnosťou (computer literacy) a tiež tzv. informatikou pre pacientov (consumer informatics alebo aj consumer health informatics), ktorá je podstatná pre schopnosť využitia internetu (Vyčítalová, 2012).

Zdravotná gramotnosť seniorov

Obdobie starnutia delíme na raný vek (65–75 rokov), neskorší vek (po 75 rokoch) a stareckosť (nad 90 rokov). Tieto obdobia sprevádzajú biologické a psychické zmeny. V starobe majú jedinci často tendenciu hovoriť o svojich chorobách a sú ľahostajní k okolitému svetu (egocentrizmus). V neskoršom veku sú často sociálne závislí na druhých osobách a klesá adaptabilita. Zakladajú si na stereotypoch a majú odpor k novým veciam (Studium psychologie, 2023). V dokumente Strategický rámec prípravy na starnutie spoločnosti 2021–2025 sa uvádza, že českí seniori prežijú priemerne 17 rokov s nejakou zdravotnou indispozíciou. U žien je tento priemer dokonca vyšší a to až 19,5 rokov. Na tieto a ďalšie problémy českých seniorov reaguje dokument, ktorého súčasťou je aj prevencia zdravia, ktorá by sa mala zamerať na chronické choroby, ktoré sú výrazne ovplyvnené životným štýlom a sociálnymi faktormi zdravia. U starších osôb diskriminácia súvisí s mnohými stereotypmi a negatívnym vnímaním, ktoré sú so starobou, starnutím spojené a to neužitočnosť a záťaž pre spoločnosť, spomalenosť, nižšia funkčnosť kognitívnych funkcií, zhoršený zdravotný stav, závislosť na starostlivosti a pomoci druhých, neznalosť moderných postupov a napr. digitálnych a komunikačných technológií. (Ministerstvo práce a sociálních věcí, 2018). V rámci Slovenskej republiky Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030 bezprostredne nadväzuje na končiaci dokument pre roky 2014-2020.

Čo sa týka najvyššej dosiahnutej úrovne vzdelania ako kontextového predpokladu aktívneho starnutia, v porovnaní s priemerom EÚ28 sú na Slovensku najmä rezervy v nižšom zastúpení starších ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Aj keď by sa ich podiel do roku 2030 mal postupne zvyšovať, úroveň dosiahnutého vzdelania starších ľudí sa bude kvalitatívne posilňovať predovšetkým cez vyššie zastúpenie starších osôb so stredoškolským vzdelaním, najmä s maturitou. V tejto súvislosti sú dôležité aj zistenia týkajúce sa digitálnej gramotnosti starších ľudí a zvládania moderných komunikačných prostriedkov a technológií v digitalizovanej ére. Digitálna gramotnosť na vyššej ako základnej úrovni je na Slovensku u osôb do 74 rokov porovnateľná s priemerom EÚ28, zaostávanie je prítomné až u osôb 75+. Absencia digitálnej gramotnosti starších ľudí pritom môže znižovať ich prístup k verejným zdrojom a službám, k potrebným informáciám a nástrojom spoločenskej participácie, a to ako v platenom zamestnaní tak v realizácii širokého rozsahu individuálne a spoločensky prospešných aktivít (Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030, 2021, s.14). Zdravotne gramotný senior pozná svoj zdravotný stav ako aj odporúčanie, ako svoje zdravotné problémy zmierniť a v rámci svojich možností ich realizuje. Spolupracuje s odborníkmi, ktorým vie svoj zdravotný stav presne popísať a orientuje sa v základných i špecifických príznakoch chorôb (Národní síť podpory zdraví, 2015). V rámci sledovania zdravotnej gramotnosti u seniorov bola preukázaná štatisticky významná súvislosť zdravotnej gramotnosti so zdravotným stavom. Seniori s horšou zdravotnou gramotnosťou často udávali horší zdravotný stav a naopak. Rovnako tak bola preukázaná častejšia hospitalizácia za posledných 12 mesiacov. Výskum bol vedený metódou štruktúrovaného rozhovoru vychádzajúceho zo štandardizovaného dotazníka na identifikáciu zdravotnej gramotnosti obyvateľstva HLS-EU-Q16 (Hajduchová, kol. 2017).

Ako prvý predstavil digitálnu gramotnosť v roku 1997 Paul Gilster, ktorý ju definoval ako súbor postojov, porozumení a zručností efektívne spracovávať a oznamovať informácie a znalosti v rôznych médiách a formátech (Chráska, 2015).V rámci manažmentu digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov musí zdravotnícky pracovník brať do úvahy viaceré aspekty. Aplikácia digitálnych technológií, ako je umelá inteligencia, virtuálna realita a strojové učenie, postupne menia spôsob, akým starší dospelí získavajú a zdieľajú poznatky o zdraví. Starší dospelí sú znevýhodnení, pokiaľ ide o fyziologické funkcie, kognitívne schopnosti, sociálne postavenie a ekonomické postavenie. Počet digitálnych zariadení, zručnosti používania digitálnych technológií, postoj k novým veciam, užitočnosť, jednoduchosť používania internetu a služieb sa stali základnými faktormi pri vytváraní digitálnej priepasti medzi staršími dospelými (Alvarez-GalvezJ, Salinas-Perez, Montagn, Salvador-Carulla, 2020). Vnucovanie digitálnej zdravotnej gramotnosti starším dospelým ovplyvňuje aj ich schopnosť používať digitálne technológie na vyhľadávanie, prehliadanie, porozumenie a hodnotenie zdravotných informácií s cieľom zlepšiť ich zdravotný stav.

Niektorí starší dospelí, ktorí sú zruční v používaní technológií, ovládajú online vyhľadávanie, ako aj vytváranie a zdieľanie zdravotných informácií. Niektorí zo seniorov začali používať inteligentné zariadenia na monitorovanie hladiny glukózy v krvi. Ak však starší dospelí nemajú dostatočné zručnosti a vedomosti v oblasti používania elektronického zdravotníctva a množstvo a kvalita online zdravotných informácií sú komplikované a nerovnomerné, môžu byť ovplyvnení nepravdivými informáciami na internete, ak nedokážu identifikovať správne zdroje a fakty (Hung, Lyons, Wu., 2020). Objektívnymi faktormi ovplyvňujúcimi gramotnosť starších dospelých v oblasti elektronického zdravotníctva sú používanie internetu, ekonomický tlak a úroveň vzdelania. Naopak, subjektívnymi faktormi sú najmä sebavedomie, úzkosť a tlak starších dospelých v oblasti informačných technológií. Faktory, ktoré ovplyvňujú digitálnu zdravotnú gramotnosť seniorov, boli rozdelené do troch dimenzií. Sú to sociodemografické faktory, faktory súvisiace s digitálnymi zariadeniami a faktory sociálnej podpory (Arcury, Sandberg, Melius, Quandt, Leng, Latulipe et al, 2020, Lee, Kim, Beum, 2020).

Sociodemografické faktory

• Vek, pohlavie, miesto bydliska (mesto, vidiek), faktory súvisiace so zdravím (depresie, zdravotné problémy, dôvera v zvládaní chronických ochorení, stres).
  Niekoľko štúdií ukázalo, že pohlavie, rasa, vek, miesto bydliska, úroveň vzdelania, rodinný stav, socioekonomické postavenie, spôsoby dôchodkového zabezpečenia a typ zdravotného poistenia sú hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi digitálnu zdravotnú gramotnosť starších dospelých. Tí, ktorí boli mladší, mali vyššie vzdelanie a vyšší socioekonomický status, mali tendenciu mať vyššie digitálnu zdravotnú gramotnosť. Vo výskumoch bola popísaná nižšia zdravotná gramotnosť u rasových a etnických menšín a dospelých, ktorí nie sú rodenými hovorcami dominantného jazyka v danej krajine. (Wang, Luan, 2022).

Faktory sociálnej podpory

• Sociálny kapitál a to dôvera v poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, spoliehanie sa na vedomosti lekára pri lekárskych rozhodnutiach, štrukturálny sociálny kapitál (aké má senior vzťahy, kontakty, priateľstvá), kognitívny sociálny kapitál (ako si navzájom dôverujú, aké majú spoločné hodnoty a názory).
• Podpora rodiny, rodinných príslušníkov v starostlivosti o zdravie členov rodiny a starnutie v rodine.

Dôvera starších ľudí v ich digitálnu zdravotnú gramotnosť často závisí od ostatných. Ak niekto v rodine ovláda digitálne technológie a dokáže efektívne zdieľať zdravotné informácie, dokážu spoločne spravovať svoje zdravie (Wang, Luan, 2022).

Faktory súvisiace s digitálnymi zariadeniami

• Prístupnosť k internetu jedná sa o nedostatočný prístup, problémy s použiteľnosťou a postoje k technológiám, množstvo vlastných elektronických zariadení a čas strávený online, frekvencia používania internetu, frekvencia vyhľadávania zdravotných informácií, digitálne zručnosti.
• Postoj k internetu a vnímanie online zdravotných informácií jedná sa o záujem používať internet alebo inteligentných zariadení, používanie počítača pod tlakom alebo bez nátlaku, sebavedomie v oblasti súčasných digitálnych zručností, postoj k online zdravotným informáciám, sebaúčinnosť, vnímanie dôveryhodnosti a spoľahlivosti online zdravotných informácií, vnímanie rizika nízkeho množstva informácií o zdraví online.

Faktory, ako napríklad, či seniori vlastnia digitálne zariadenia, frekvencia používania digitálnych zariadení a rozsah internetových aktivít, tiež ovplyvnia ich digitálnu zdravotnú gramotnosť. Seniori, ktorí vlastnia digitálne zariadenia a majú vysokú mieru používania, majú s väčšou pravdepodobnosťou vysokú digitálnu zdravotnú gramotnosť. Vyšší počet elektronických zariadení, ktoré umožňujú prístup na internet alebo vyhľadávanie zdravotných informácií, naznačuje vyššiu úroveň digitálnej zdravotnej gramotnosti. Frekvencia a čas používania internetu tiež výrazne ovplyvní digitálnu zdravotnú gramotnosť starších dospelých. Vyššia frekvencia používania internetu znamená vyššiu úroveň digitálnej zdravotnej gramotnosti. Seniori, ktorí sa necítia nútení používať počítač alebo ho považujú za relatívne ľahko ovládateľný a sú si istí svojimi súčasnými digitálnymi zručnosťami, majú relatívne vysokú digitálnu zdravotnú gramotnosť. Informačná sebaúčinnosť, teda dôvera vo vyhľadávanie, porovnávanie a hodnotenie informácií, môže priamo predpovedať ich digitálnu zdravotnú gramotnosť (Shi, Du, Li, Hou, Sun 2024).

Čevela et al. (2014) uvádza ake oblasti sú důležité pre rozvoj zdravotnej gramotnosti u seniorov:

• vzdelávanie seniorov – vo všetkých oblastiach zdravotnej gramotnosti;
• posilňovanie schopnosti ovládať informačnú a komunikačnú techniku – rozširovanie sociálnych kontaktov a uľahčenie prístupu k informáciám;
• mobilita seniorov – s rastúcim vekom klesá možnosť individuálnej mobility (napr. služba senior taxi);
• uplatnenie seniorov – príležitosti na uplatnenie v spoločnosti;
• zdravotná starostlivosť o seniorov – zvládanie akútnych a chronických chorôb, vnímavosť zdravotníckeho personálu voči seniorom s prihliadnutím na znížené schopnosti;
• existenčné zabezpečenie seniorov – formy podpory seniorov, ktoré im pomáhajú zbaviť sa obáv o zabezpečenie základných životných podmienok a potrieb;
• rešpektovanie úloh seniorov v spoločnosti – seniori sa v dôsledku veľkých premien spoločnosti i prostredia môžu ťažšie orientovať vo svete; v nadväznosti na to vniká na strane mladších generácií sústavná potreba zlepšovania podpory zdravého starnutia.

Prístup k seniorom pri vzdelávaní v oblasti elektronického zdravotníctva by mal byť prísne individuálny. Pre efektívny proces vzdelávania seniorov je potrebné akceptovať niektoré zásadné podmienky ako uvádza Veteška, Vacínová (2011) rešpekt k seniorom ako zrelým osobnostiam s ustálenými názormi, rešpekt k pocitom strachu, úzkosti, zbytočnosti, zníženého sebavedomia, vplyv prostredia, osobnosti vzdelávateľa a koherencia vzdelávacej skupiny. S pribúdajúcim vekom populácie sa zvyšuje jej riziko ochorení, a preto sa jej zdravotný stav zhoršuje. Preto je dôležité poskytnúť seniorom vhodné intervenčné programy na zlepšenie ich gramotnosti v oblasti elektronického zdravotníctva, prispôsobené ich rôznym vzdelávacím potrebám s rôznym pôvodom (t.j. vek, pohlavie, dosiahnuté vzdelanie a socioekonomické postavenie), čo môže eliminovať nerovnosť v oblasti zdravia. Okrem toho musia zdravotnícki pracovníci rozvíjať zručnosti pacientov v oblasti elektronického zdravotníctva – vyhľadávanie, hodnotenie a interpretáciu online zdravotných vedomostí, ktoré sú pre nich relevantné. Rodinní príslušníci sú povzbudzovaní, aby starších dospelých učili, ako vhodným spôsobom používať zdroje elektronického zdravotníctva. Značné rozšírenie počtu seniorských užívateľov internetu však so sebou prináša úskalia spojené s nízkou informačnou gramotnosťou a so zníženou schopnosťou odolávať nebezpečenstvám virtuálneho prostredia, primárne v kontexte problematiky spamu či phishingu. Vzdelávanie seniorov v oblasti IT tak vyvstáva ako ďalšia výzva pre aktivizačných pracovníkov a ich organizácie (Alruwaili, Mostafa and Osama, 2023).

Autorky:
Marcela, Ižová, PhDr., PhD.
PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA
PhDr. Katarína Zrubáková PhD. PhDr. Mária Novysedláková PhD.
PhDr. Mária Novysedláková PhD.
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva
Zoznam bibliografických odkazov

ALKUREISHI Maria, CHOO, Zi-Yi, RAHMAN Ali, HO Kimberly, BENNING-SHORB Jonah, LENTI Gena et al. 2021. Digitally Disconnected: Qualitative Study of Patient Perspectives on the Digital Divide and Potential Solutions. In JMIR Human Factors. 2021 Dec 15;8[4]:e33364. pmid:34705664 [online]. [cit. 2025-11-05] Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34705664 [3]

ALRUWAILI, Majed M., MOSTAFA Shaban, and OSAMA Mohamed Elsayed Ramadan. 2023. Digital Health Interventions for Promoting Healthy Aging: A Systematic Review of Adoption Patterns, Efficacy, and User Experience. In Sustainability 15, no. 23: 16503. [online]. [cit. 2025-11-05] Dostupné na internete: https://doi.org/10.3390/su152316503 [4]

ALVAREZ-GALVEZ Javier, SALINAS-PEREZ Jose A, MONTAGNI Llaria, SALVADOR-CARULLA Luis. 2020. The persistence of digital divides in the use of health information: a comparative study in 28 European countries. In Int J Public Health. (2020) 65:325–33. [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://sci-hub.ru/10.1007/s00038-020-01363-w [5]

ARCURY Thomas A, SANDBERG Joanne C, MELIUS Kathryn P, QUANDT Sara A, LENG Xiaoyan, LATULIPE Celine, et al. 2020. Older adult internet use and eHealth literacy. In J Appl Gerontol. (2020) 39:141–50. [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6698430 [6]

CAI Wenfei, LIANG Wei, LIU Huaxuan, et al. 2024. Electronic health literacy Scale-Web3.0 for older adults with noncommunicable diseases: Validation Study. In J Med Internet Res. 2024;26:e52457. [online]. [cit. 2026-01-03]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.2196/52457 [7]

ČEVELA, Rostislav, Libuše ČELEDOVÁ, Zdeněk KALVACH, Jan HOLČÍK a Pavel KUBŮ. 2014. Sociální gerontologie: Východiska ke zdravotní politice a podpoře zdraví ve stáří. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-4544-2.

DEXTER Paul R, PERKINS Susan M, MAHARRY Kati S, JONES Kathy, MCDONALD Clement J. 2004 Inpatient computer-based standing orders vs physician reminders to increase influenza and pneumococcal vaccination rates: a randomized trial. In JAMA. 2004 Nov 17;292(19):2366-71. doi: 10.1001/jama.292.19.2366. PMID: 15547164. [online]. [cit. 2026-01-03]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15547164 [8]

EMPIRICA.2005. TanJent. Case Studies: Study on Economic Impact of eHealth: Developing an evidence-based context-adaptive method of evaluation for eHealth. (p. 29). 2005 [online]. [cit. 2025-10-25]. Dostupné na internete: https://www.scribd.com/document/47227617/D6-2-Final-Report-ext [9]

GARTNER (on behalf of) THE MINISTRY OF HEALTH AND SOCIAL AFFAIRS IN SWEDEN, 2014. eHealth for a Healthier Europe / – opportunities for a better use of healthcare resources: 2014 [online]. [cit. 2025-10-05] Dostupné na internete: https://interoperable-europe.ec.europa.eu/sites/default/files/document/2... [10]

HAJDUCHOVÁ, H; BÁRTLOVÁ, S; BRABCOVÁ, I; MOTLOVÁ, L; ŠEDOVÁ, L; TÓTHOVÁ, V. 2017. Zdravotní gramotnost seniorů a její vliv na zdraví a čerpání zdravotních služeb. In Praktický lékař. 2017(5). s. 223-227. ISSN 1803-6597. [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://www.prelekara.sk/en/journals/general-practitioner/2017-5/zdravot... [11]

HOLČÍK, Jan. 2010.a. Potřeba rozvoje zdravotní gramotnosti. 2010. In Škola a zdraví 21, 2010, Výchova ke zdraví: souvislosti a inspirace [online]. [cit. 2025-11-05] Dostupné na internete: https://www.ped.muni.cz/z21/knihy/2010/26/26/texty/cze/holcik_s.pdf [12]

HOLČÍK, Jan. 2010.b. Systém péče o zdraví a zdravotní gramotnost: k teoretickým základům cesty ke zdraví. 1. vyd. Brno: Universitas Masarykia na Brunensis, 2010. 294 s. ISBN 978-80-210-5239-0.

HUNG Li-Yu, LYONS Jennifer G, WU Chung-Hsuen. 2020. Health information technology use among older adults in the United States, 2009–2018. In Curr Med Res Opin. (2020) 36:789–97. [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1080/03007995.2020.1734782 [13]

HUTÁK, Jan. 2014. Zdravotní gramotnost a její role v péči o zdraví. Brno: MSD. 2014, 149 s. ISBN 978-80-7392-089-0

CHRÁSKA, Miroslav, 2015. Development of digital literacy among students and potential risks of digital dementia. In Trends in Education 2015, 8(1), 145–148. ISSN 18058949. [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://tvv-journal.upol.cz/pdfs/tvv/2015/01/06.pdf [14]

KICKBUSCH, Ilona, Jürgen M. PELIKAN, Franklin APFEL a Agis D. TSOU ROS, ed. 2020. Zdravotní gramotnost: solidní fakta. Vydání první. Praha: Ministerstvo zdravotnictví ČR ve spolupráci s Ústavem pro zdravotní gramotnost, z.ú. a Státním zdravotním ústavem, 2020. 90 s. ISBN 978-80 85047-63-9.

LEE Othelia Eun -Kyoung, KIM Do-Hong, BEUM Kyung An. Factors affecting information and communication technology use and eHealth literacy among older adults in the US and South Korea. Educ Gerontol. (2020) 46:575–86. [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1080/03601277.2020.1790162 [15]

LUYAO Xie, SHUXIAN Zhang, MEIQI Xin, MENGTING Zhu, WEIYI Lu, PHOENIX KIT-HAN Mo. 2022. Electronic health literacy and health-related outcomes among older adults: A systematic review, In Preventive Medicine, Volume 157, ISSN 0091-7435, 2022,106997, [online]. [cit. 2026-01-03]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1016/j.ypmed.2022.106997 [16]

MINISTERSTVO PRÁCE A SOCIÁLNÍCH VĚCÍ. 2018. Strategický rámec přípravy na stárnutí společnosti 2021–2025: Ministerstvo práce a sociálních věcí. 2018. [online] Dostupné na internete: https://www.mpsv.cz/cms/documents/e2598e69-4521-f878-956b-71947bc56581/S... [17]

NÁRODNÍ SÍŤ PODPORY ZDRAVÍ, Z.S. 2015. Zdravotní gramotnost seniorů . 2015. [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://nspz.cz/zdravotni-gramotnost-senioru/ [18]
NÁRODNÝ PROGRAM AKTÍVNEHO STARNUTIA NA ROKY 2021-2030, 2021,Slovenská republika s.14 [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://www.employment.gov.sk/files/sk/uvodna-stranka/aktivne-starnutie/... [19]

NORMAN Cameron D, SKINNER Harvey A. 2006. eHEALS: the eHealth literacy scale. In J Med Internet Res. 2006;8(4). [online]. [cit. 2026-01-03]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.2196/jmir.8.4.e27 [20]

RUCKER, Michael.a. 2025. Poskytovanie digitálnej zdravotnej starostlivosti s konverzačnou skúsenosťou. [online]. [cit. 2026-01-03]. Dostupné na internete: https://sk.approby.com/poskytovanie-digitalnej-zdravotnej-starostlivosti... [21]

RUCKER, Michael.b. 2025. Aplikácie a technológie pre mobilné zariadenia. [online]. [cit. 2026-01-03]. Dostupné na internete: https://sk.approby.com/aplikacie-a-technologie-pre-mobilne-zariadenia [22]

SHIFERAW Kirubel Biruk, TILAHUN Binyam Chakilu, ENDEHABTU Beranu Fikadie, et al. 2020. E-health literacy and associated factors among chronic patients in a low-income country: a cross-sectional survey. In BMC Med Inf Decis Mak. 2020;20(1). [online]. [cit. 2026-01-03]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1186/s12911-020-01202-1 [23]

SHI Zhen, DU Xixi, LI Juan, HOU Rongting, SUN Jingxuan, MAROHABUTR Thammarat. 2024. Factors influencing digital health literacy among older adults: a scoping review. In Front Public Health. 2024 Nov 1;12:1447747. PMID: 39555039; PMCID: PMC11566617. [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.3389/fpubh.2024.1447747 [24]

STUDIUM PSYCHOLOGIE. 2023. Etapy psychického vývoje: dospělost, stárnutí a stáří, smrt. 2023. Studium psychologie [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete:

VYČÍTALOVÁ, Anna. 2012. Informační gramotnost ve zdravotnictví se zamě řením na rozvoj informační gramotnosti pacientů. Praha: Knihovna. 2012, 23(2), s. 5–21. ISSN 1801-3252.

WANG Xinxin, LUAN Wei. 2022. Research progress on digital health literacy of older adults: A scoping review. Front Public Health. 2022 Aug 5;10:906089. PMID: 35991040; PMCID: PMC9389004. [online]. [cit. 2025-10-20]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.3389/fpubh.2022.906089 [25]

WORLD HEALTH ORGANIZATION .2021. Global strategy on digital health 2020–2025. Geneva: World Health Organization; 2021. Licence: CC BY-NC-SA 3.0 IGO. [online]. [cit. 2025-10-05] Dostupné na internete: https://www.who.int/docs/default-source/documents/gs4dhdaa2a9f352b0445ba... [26]

World Health Organization. 2019. Decade of Healthy Ageing (2021–2030). [online]. [cit. 2026-01-03]. Dostupné na internete: https://www.who.int/initiatives/decade-of-healthy-ageing [27]