Rakovina prostaty patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia mužov a predstavuje významnú výzvu pre verejné zdravie. Jej výskyt celosvetovo narastá, čo súvisí so starnutím populácie, zlepšením diagnostiky a zmenami životného štýlu. Cieľom článku je zhrnúť aktuálne epidemiologické poznatky o rakovine prostaty vo svete a na Slovensku, identifikovať hlavné rizikové faktory a zdôrazniť význam skríningu a včasnej diagnostiky v prevencii úmrtnosti. Prezentovaný prehľad poukazuje na potrebu posilnenia verejno-zdravotných opatrení, podpory zdravého životného štýlu a zavedenia rizikovo orientovaných skríningových stratégií, ktoré môžu prispieť k zníženiu záťaže týmto ochorením.

Efektívny a bezpečný liekový manažment predstavuje kľúčový prvok modernej nemocničnej starostlivosti. Tento odborný článok analyzuje štruktúru, procesy a výzvy liekového manažmentu v slovenských nemocniciach s dôrazom na legislatívny rámec, úlohu zdravotníckeho personálu, technologické inovácie a pacientsku bezpečnosť. Článok predstavuje výsledky z praxe a odborných štúdií, vrátane skúseností sestier, klinických farmaceutov a projektov ako EU-NetPas, ktoré podporujú bezpečné podávanie liekov a systematické hlásenie incidentov. Poukazujeme na výzvy ako nedostatok času, slabé IT systémy či nízku angažovanosť manažmentu a zároveň formulujeme konkrétne odporúčania – od zavedenia pravidelných tréningov a medikačného zosúladenia až po legislatívne zmeny a rozvoj inter-profesionálnej spolupráce. Cieľom článku je poskytnúť praktický rámec a inšpiratívne podnety pre tvorcov politík, manažérov nemocníc a zdravotníckych profesionálov pri budovaní bezpečnej a udržateľnej farmakoterapie.

Diabetes mellitus predstavuje jednu z najzávažnejších chronických metabolických porúch súčasnosti, s narastajúcou prevalenciou na celosvetovej úrovni. Ide o heterogénne ochorenie charakterizované poruchou metabolizmu glukózy, lipidov a bielkovín, ktoré vedie k akútnym a chronickým komplikáciám. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú chronické metabolické komplikácie, ako sú dyslipidémia, inzulínová rezistencia, nealkoholová steatóza pečene, sarkopenická obezita či kardiomyopatie. Súvisiace rizikové faktory, ako aj liečebné stratégie vrátane farmakologických intervencií, zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii a manažmente ochorenia. Tento príspevok sa zaoberá diabetom a jeho súvislosťami s metabolickými poruchami, komplikáciami liečby a klinickými výzvami v súčasnej praxi.

Diabetes mellitus 2. typu (DM2) predstavuje závažné chronické ochorenie, ktorého výskyt sa v posledných desaťročiach celosvetovo zvyšuje. Etnicita bola identifikovaná ako dôležitý faktor ovplyvňujúci prevalenciu, klinický priebeh a patofyziológiu tohto ochorenia. Populácie južnej Ázie, ako aj ich migranti žijúci v krajinách s vysokými príjmami, sú vystavené zvýšenému riziku rozvoja diabetu aj pri nižšom BMI (Body Mass Index), čo súvisí s genetickými predispozíciami, zníženou inzulínovou sekréciou a akumuláciou viscerálneho tuku. Tento príspevok sa zaoberá vzťahom medzi etnickou príslušnosťou a výskytom DM2, pričom poukazuje na potrebu etnicky špecifických preventívnych a diagnostických prístupov.

Identifikácia a zvládanie faktorov, ktoré prispievajú k nízkej pôrodnej hmotnosti, predstavuje kľúčový prvok pri ochrane zdravia novorodencov aj ich matiek. Tento ukazovateľ úzko súvisí s nepriaznivými zdravotnými výsledkami v perinatálnom období aj v neskoršom živote dieťaťa. Nízka pôrodná hmotnosť, definovaná ako hmotnosť novorodenca nižšia ako 2 500 gramov, je spojená so zvýšenou novorodeneckou úmrtnosťou, vývinovými oneskoreniami a vyšším rizikom chronických ochorení. Môže byť dôsledkom predčasného pôrodu alebo vnútromaternicového rastového oneskorenia. Zníženie jej výskytu si vyžaduje celostný prístup zahŕňajúci zlepšenie prenatálnej starostlivosti, výživového manažmentu budúcich matiek a včasných preventívnych opatrení. Význam týchto opatrení spočíva nielen v zlepšení zdravotného stavu novorodencov, ale aj v znížení ekonomickej záťaže spojenou s predĺženou hospitalizáciou a práceneschopnosťou rodičov.

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.

Samovražda predstavuje vážnu výzvu pre verejné zdravie v globálnom meradle. Odráža zložité interakcie medzi psychologickými, sociálnymi a ekonomickými determinantmi. Porozumenie samovražednému správaniu si vyžaduje komplexné, multidisciplinárne prístupy k prevencii a intervencii. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať aktuálne epidemiologické vzorce a trendy v samovraždách naprieč Európou, so zvláštnym zreteľom na krajiny strednej a východnej Európy, pričom globálny a západoeurópsky kontext slúžil ako porovnávací rámec. Do štúdie sme zahrnuli literatúru publikovanú v rokoch 2015 až 2025. Štúdie boli vyhľadávané v databázach Web of Science, PubMed, CINAHL a Embase, v súlade s Joanna Briggs Institute (JBI) odporúčaniami pre scoping review. Zároveň sme sa snažili poskytnúť dôkazy podporujúce koncept multikauzality samovražedného správania, s osobitným zreteľom na spoločenské a komunitné determinant. Celkovo bolo identifikovaných a analyzovaných 22 relevantných štúdií. Táto prehľadová štúdia poukazuje na celkový pokles úmrtnosti v dôsledku samovrážd v krajinách Európskej únie za poslednú dekádu. Tento pozitívny trend však nezohľadňuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pričom úmrtnosť na samovraždu je významne vyššia vo východoeurópskom regióne. Naše zistenia naznačujú, že tieto rozdiely môžu odrážať systémové nedostatky v oblasti poskytovania starostlivosti o duševné zdravie, ako aj širšie sociokultúrne faktory, vrátane socioekonomických podmienok, pretrvávajúcej stigmatizácie duševných porúch, nižšej dostupnosti psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, vyššej miery konzumácie alkoholu či sociálnej izolácie a osamelosti. Za kľúčové považujeme aj zohľadnenie geopolitického napätia a následnej ekonomickej a sociálnej nestability. Integrácia týchto dimenzií do rámca prevencie a intervencií môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu komplexnej a dynamickej prepojenosti medzi environmentálnymi, spoločenskými a politickými determinantmi zdravia.

Obezita u detí a dospelých jedincov napriek intervenčným zásahom predstavuje v súčasnosti závažný globálny problém s alarmujúcim nárastom prípadov. Obezita patrí ku významným multifaktorálnym neinfekčným chronickým ochoreniam, ktoré majú negatívne dôsledky na ľudský organizmus. Navýšená hodnota indexu telesnej hmotnosti je definovaná ako modifikovateľný rizikový faktor pre rozvoj ochorení muskuloskeletálneho systému. Tento príspevok sa zaoberá obezitou a jej vplyvom na etiológiu vzniku ochorení pohybového aparátu detskej a dospelej populácii.

Ochorenia podporno-pohybovej sústavy sú častou príčinou zníženej schopnosti pracovať, predčasného odchodu z pracovného pomeru a zníženého blahobytu. Poznanie rizikových faktorov, či už individuálnych alebo vyskytujúcich sa na pracovisku, je dôležitým predpokladom vytvárania preventívnych stratégií, ktoré umožnia zníženie prevalencie týchto porúch.