Nízko-sacharidová diéta patrí medzi populárne druhy stravovania pri permanentne sa zvyšujúcej incidencii diabetu a obezity. Pri nízko-sacharidovej diéte je obmedzený príjem sacharidov na menej ako 45 % a pri veľmi nízko-sacharidovej diéte (ketogénna diéta) môžu byť prijímané sacharidy obmedzené len na 20 g/deň. Štúdie ukazujú, že diéty s nízkym obsahom sacharidov vedú k výraznému chudnutiu a zlepšeniu niektorých zdravotných ukazovateľov, ako je cholesterol, triglyceridy a glykémia. Tieto diéty sa bežne používajú už desaťročia a odporúčajú ich aj mnohí lekári. Najlepšie na tomto stravovaní je, že zvyčajne sa nemusia počítať kalórie alebo konzumovať špeciálnu stravu. Všetko, čo je potrebné urobiť, je konzumovať vyššie množstvo bielkovín alebo zdravých tukov.

Súčasná moderná spoločnosť vníma starobu prevažne negatívne, čo následne determinuje skutočnosť, že táto negativita staroby a starnutia sa v mnohých prípadoch integruje do povedomia starších jedincov. Veková diskriminácia - ageizmus sa pritom čoraz častejšie dáva do súvisu so zdravotnou, prípadne sociálnou starostlivosťou. Cieľom predkladaného príspevku bolo poukázať na ageizmus v zdravotníctve a to v kontexte reálnych vedeckých výskumov, ktoré boli v posledných rokoch realizované v krajinách západnej Európy a Ameriky. Zároveň sme sa snažili upriamiť pozornosť na to, ako môže zdravotnícky personál prispieť ku komplexnej rehabilitácii seniora a to v kontexte psycho-sociálneho pôsobenia na staršieho jedinca v paradigme odmietania ageizmu. Metódy: Kvalitatívna analýza a interpretácia dostupnej odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá ageizmom v zdravotníctve, doplnená o naratívnu prípadovú štúdiu, ktorú uvádzame ako kazuistiku. V závere sme použili dedukciu, na základe ktorej sme zo všeobecne prezentovanej teórie vyvodili konkrétne závery. Záver: Skúmaním negatívnych dôsledkov ageizmu prichádzame k poznaniu, že je nevyhnutné vyvinúť také terapeutické prístupy, ktoré budú súčasťou komplexnej rehabilitácie a prostredníctvom ktorých môžeme priamo čeliť vplyvu negatívnych stereotypov. Do popredia sa totiž v súvislosti s ageizmom dostáva kvalita interakcií medzi starším jedincom a poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, pričom sa začína objavovať nový pojem a to terapeutické spojenectvo.

Známkou modernej civilizácie je pokrok, modernosť, úspech na stále lepší a pohodlnejší život. Rovnako po celé stáročia aj teraz je dôležitá účasť človeka v jeho zdraví, chorobe, pri nevyliečiteľných ochoreniach a smrti. Autorka v príspevku definuje paliatívnu a hospicovú starostlivosť v Poľskej republike. Popisuje multidisciplinárny tím tejto starostlivosti, klienta, rodinu a podporné skupinu.