VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.

Rakovina prostaty patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia mužov a predstavuje významnú výzvu pre verejné zdravie. Jej výskyt celosvetovo narastá, čo súvisí so starnutím populácie, zlepšením diagnostiky a zmenami životného štýlu. Cieľom článku je zhrnúť aktuálne epidemiologické poznatky o rakovine prostaty vo svete a na Slovensku, identifikovať hlavné rizikové faktory a zdôrazniť význam skríningu a včasnej diagnostiky v prevencii úmrtnosti. Prezentovaný prehľad poukazuje na potrebu posilnenia verejno-zdravotných opatrení, podpory zdravého životného štýlu a zavedenia rizikovo orientovaných skríningových stratégií, ktoré môžu prispieť k zníženiu záťaže týmto ochorením.

Podzemné vody predstavujú kľúčový zdroj pitnej vody a ich kvalita zohráva zásadnú úlohu pri ochrane verejného zdravia. Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať stav kvality podzemných vôd v Slovenskej republike v rokoch 2020 až 2023 a vyhodnotiť potenciálne zdravotné riziká vyplývajúce z ich kontaminácie. Výsledky z roku 2023 poukázali na časté prekročenia limitných hodnôt mangánu, železa, dusičnanov, ako aj výskyt pesticídov a prchavých organických látok v niektorých oblastiach. Identifikované kontaminanty súvisia so zvýšeným rizikom chronických ochorení vrátane onkologických ochorení, porúch nervového systému a endokrinných dysfunkcií. Zistenia potvrdzujú potrebu udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi, dôsledného monitorovania a zavedenia preventívnych opatrení s cieľom minimalizovať dopad na zdravie obyvateľstva.

Prehľadový odborný článok poskytuje pohľad na význam vitamínu D pre udržanie optimálneho zdravia ako i jeho úlohu v profylaxii či ako užitočný doplnok stravy počas prebiehajúcej pandémie COVID -19. Vitamín D má dôležitý vplyv na správne fungovanie viacerých systémov ako pohybového, imunitného, nervového či kardiovaskulárneho. Jeho nízka hladina súvisí so zníženými hodnotami vápnika, čo má za dôsledok nedostatočnú mineralizáciu kostí a následne možný vývoj krivice u detí, osteoporózy u dospelých, deformáciu kostí či vysokú náchylnosť na zlomeniny v dôsledku pádov. Svalová slabosť alebo akútne infekcie dýchacích ciest tiež patria k extraskeletálnym následokom nedostatku vitamínu D. Mnohé štúdie sa preto zamerali na výhody užívania tohto vitamínu pri znížení závažnosti priebehu ochorenia COVID-19. Vitamín D má imunomodulačnú úlohu, preto jeho nedostatok ovplyvňuje imunitné funkcie. Nízke hladiny vitamínu D v sére boli napríklad spojené v klinických štúdiách s akútnymi infekciami respiračného systému, vrátane epidemickej chrípky. Potenciál v liečbe a prevencii akútnych respiračných ochorení u vitamínu D a jeho imunomodulačných účinkov, sú predmetom skúmania vo vedeckej obci naprieč celým svetom.

Aj po viac ako dvoch desaťročiach v vysokoškolskom vzdelávaní moja identita zostáva zakorenená v klinickom ošetrovateľstve. Môj zamestnávateľ aj regulačný orgán vnímajú moju súčasnú vyučovaciu a výskumnú činnosť cez prizmu profesionálnej ošetrovateľskej praxe. V rámci tohto kontextu vzniká dôležitá etická otázka: Ak naďalej pôsobím ako sestra, sú moji študenti porovnateľní s pacientmi? Tento príspevok kriticky skúma etické dimenzie vzťahu študent–učiteľ v ošetrovateľskom vzdelávaní prostredníctvom analógie s dynamikou vzťahu sestra–pacient. Prostredníctvom filozofickej reflexie zakotvenej v profesijných etických zásadách príspevok skúma podobnosti a rozdiely medzi týmito rolami. Špeciálna pozornosť je venovaná praktikám inštitucionálnej kontroly a monitorovania študentov, ktoré síce majú slúžiť na podporu akademického úspechu, ale zdanlivo sa odchyľujú od etických štandardov očakávaných v klinickom ošetrovateľstve. Záver vyzýva ošetrovateľských edukátorov – a najmä tých, ktorí pôsobia v vedúcich pozíciách – aby zosúladili vzdelávacie praktiky so základnými etickými princípmi ošetrovateľskej profesie.

Efektívny a bezpečný liekový manažment predstavuje kľúčový prvok modernej nemocničnej starostlivosti. Tento odborný článok analyzuje štruktúru, procesy a výzvy liekového manažmentu v slovenských nemocniciach s dôrazom na legislatívny rámec, úlohu zdravotníckeho personálu, technologické inovácie a pacientsku bezpečnosť. Článok predstavuje výsledky z praxe a odborných štúdií, vrátane skúseností sestier, klinických farmaceutov a projektov ako EU-NetPas, ktoré podporujú bezpečné podávanie liekov a systematické hlásenie incidentov. Poukazujeme na výzvy ako nedostatok času, slabé IT systémy či nízku angažovanosť manažmentu a zároveň formulujeme konkrétne odporúčania – od zavedenia pravidelných tréningov a medikačného zosúladenia až po legislatívne zmeny a rozvoj inter-profesionálnej spolupráce. Cieľom článku je poskytnúť praktický rámec a inšpiratívne podnety pre tvorcov politík, manažérov nemocníc a zdravotníckych profesionálov pri budovaní bezpečnej a udržateľnej farmakoterapie.

Vystavenie zamestnancov vibráciám na pracovisku predstavuje významné riziko, ktoré môže negatívne ovplyvniť ich fyzickú pohodu a dlhodobé zdravie. Vibrácie vznikajú v rôznych odvetviach, najmä v priemysle, stavebníctve, doprave a poľnohospodárstve, kde pracovníci bežne manipulujú s ručným náradím, obsluhujú mechanické zariadenia alebo pracujú s motorovými vozidlami. Dlhodobá expozícia vibráciám môže spôsobovať závažné zdravotné ťažkosti, najmä poruchy pohybového aparátu, krvného obehu či nervového systému.

Diabetes mellitus predstavuje jednu z najzávažnejších chronických metabolických porúch súčasnosti, s narastajúcou prevalenciou na celosvetovej úrovni. Ide o heterogénne ochorenie charakterizované poruchou metabolizmu glukózy, lipidov a bielkovín, ktoré vedie k akútnym a chronickým komplikáciám. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú chronické metabolické komplikácie, ako sú dyslipidémia, inzulínová rezistencia, nealkoholová steatóza pečene, sarkopenická obezita či kardiomyopatie. Súvisiace rizikové faktory, ako aj liečebné stratégie vrátane farmakologických intervencií, zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii a manažmente ochorenia. Tento príspevok sa zaoberá diabetom a jeho súvislosťami s metabolickými poruchami, komplikáciami liečby a klinickými výzvami v súčasnej praxi.

Diabetes mellitus 2. typu (DM2) predstavuje závažné chronické ochorenie, ktorého výskyt sa v posledných desaťročiach celosvetovo zvyšuje. Etnicita bola identifikovaná ako dôležitý faktor ovplyvňujúci prevalenciu, klinický priebeh a patofyziológiu tohto ochorenia. Populácie južnej Ázie, ako aj ich migranti žijúci v krajinách s vysokými príjmami, sú vystavené zvýšenému riziku rozvoja diabetu aj pri nižšom BMI (Body Mass Index), čo súvisí s genetickými predispozíciami, zníženou inzulínovou sekréciou a akumuláciou viscerálneho tuku. Tento príspevok sa zaoberá vzťahom medzi etnickou príslušnosťou a výskytom DM2, pričom poukazuje na potrebu etnicky špecifických preventívnych a diagnostických prístupov.