Diabetes mellitus predstavuje jednu z najzávažnejších chronických metabolických porúch súčasnosti, s narastajúcou prevalenciou na celosvetovej úrovni. Ide o heterogénne ochorenie charakterizované poruchou metabolizmu glukózy, lipidov a bielkovín, ktoré vedie k akútnym a chronickým komplikáciám. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú chronické metabolické komplikácie, ako sú dyslipidémia, inzulínová rezistencia, nealkoholová steatóza pečene, sarkopenická obezita či kardiomyopatie. Súvisiace rizikové faktory, ako aj liečebné stratégie vrátane farmakologických intervencií, zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii a manažmente ochorenia. Tento príspevok sa zaoberá diabetom a jeho súvislosťami s metabolickými poruchami, komplikáciami liečby a klinickými výzvami v súčasnej praxi.

Diabetes mellitus 2. typu (DM2) predstavuje závažné chronické ochorenie, ktorého výskyt sa v posledných desaťročiach celosvetovo zvyšuje. Etnicita bola identifikovaná ako dôležitý faktor ovplyvňujúci prevalenciu, klinický priebeh a patofyziológiu tohto ochorenia. Populácie južnej Ázie, ako aj ich migranti žijúci v krajinách s vysokými príjmami, sú vystavené zvýšenému riziku rozvoja diabetu aj pri nižšom BMI (Body Mass Index), čo súvisí s genetickými predispozíciami, zníženou inzulínovou sekréciou a akumuláciou viscerálneho tuku. Tento príspevok sa zaoberá vzťahom medzi etnickou príslušnosťou a výskytom DM2, pričom poukazuje na potrebu etnicky špecifických preventívnych a diagnostických prístupov.

Identifikácia a zvládanie faktorov, ktoré prispievajú k nízkej pôrodnej hmotnosti, predstavuje kľúčový prvok pri ochrane zdravia novorodencov aj ich matiek. Tento ukazovateľ úzko súvisí s nepriaznivými zdravotnými výsledkami v perinatálnom období aj v neskoršom živote dieťaťa. Nízka pôrodná hmotnosť, definovaná ako hmotnosť novorodenca nižšia ako 2 500 gramov, je spojená so zvýšenou novorodeneckou úmrtnosťou, vývinovými oneskoreniami a vyšším rizikom chronických ochorení. Môže byť dôsledkom predčasného pôrodu alebo vnútromaternicového rastového oneskorenia. Zníženie jej výskytu si vyžaduje celostný prístup zahŕňajúci zlepšenie prenatálnej starostlivosti, výživového manažmentu budúcich matiek a včasných preventívnych opatrení. Význam týchto opatrení spočíva nielen v zlepšení zdravotného stavu novorodencov, ale aj v znížení ekonomickej záťaže spojenou s predĺženou hospitalizáciou a práceneschopnosťou rodičov.

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.

Samovražda predstavuje vážnu výzvu pre verejné zdravie v globálnom meradle. Odráža zložité interakcie medzi psychologickými, sociálnymi a ekonomickými determinantmi. Porozumenie samovražednému správaniu si vyžaduje komplexné, multidisciplinárne prístupy k prevencii a intervencii. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať aktuálne epidemiologické vzorce a trendy v samovraždách naprieč Európou, so zvláštnym zreteľom na krajiny strednej a východnej Európy, pričom globálny a západoeurópsky kontext slúžil ako porovnávací rámec. Do štúdie sme zahrnuli literatúru publikovanú v rokoch 2015 až 2025. Štúdie boli vyhľadávané v databázach Web of Science, PubMed, CINAHL a Embase, v súlade s Joanna Briggs Institute (JBI) odporúčaniami pre scoping review. Zároveň sme sa snažili poskytnúť dôkazy podporujúce koncept multikauzality samovražedného správania, s osobitným zreteľom na spoločenské a komunitné determinant. Celkovo bolo identifikovaných a analyzovaných 22 relevantných štúdií. Táto prehľadová štúdia poukazuje na celkový pokles úmrtnosti v dôsledku samovrážd v krajinách Európskej únie za poslednú dekádu. Tento pozitívny trend však nezohľadňuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pričom úmrtnosť na samovraždu je významne vyššia vo východoeurópskom regióne. Naše zistenia naznačujú, že tieto rozdiely môžu odrážať systémové nedostatky v oblasti poskytovania starostlivosti o duševné zdravie, ako aj širšie sociokultúrne faktory, vrátane socioekonomických podmienok, pretrvávajúcej stigmatizácie duševných porúch, nižšej dostupnosti psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, vyššej miery konzumácie alkoholu či sociálnej izolácie a osamelosti. Za kľúčové považujeme aj zohľadnenie geopolitického napätia a následnej ekonomickej a sociálnej nestability. Integrácia týchto dimenzií do rámca prevencie a intervencií môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu komplexnej a dynamickej prepojenosti medzi environmentálnymi, spoločenskými a politickými determinantmi zdravia.

Osteoartróza (OA) patrí medzi najčastejšie degeneratívne muskuloskeletálne ochorenia, s narastajúcou prevalenciou v dôsledku starnutia obyvateľstva, rastúceho výskytu obezity a úrazov. Významným dôsledkom OA je zníženie kvality života pacientov, vrátane obmedzení v sociálnej participácii. Medzi faktory, ktoré môžu vplývať na sociálnu participáciu u pacientov s OA patria klinické a psychologické faktory. Cieľom tejto práce bolo preskúmať vzťah funkčného stavu, bolesti, únavy, úzkosti, depresie a sociálnej participácie u pacientov v konečnom štádiu OA. Skúmaný súbor tvorilo 423 pacientov s OA kolenného (n=241) a bedrového (n=182) kĺbu (priemerný vek 65,1±8,4 a 63,5±9,7 rokov). Dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a seba-výpoveďových dotazníkov Oxford Knee Score (OKS), Harris Hip Score (HHS), Knee injury/Hip disability and Osteoarthritis Outcome Score (KOOS/HOOS), Multidimensional Fatigue Inventory (MFI-20), General Health Questionnaire (GHQ-28) a Participation Scale (P-scale). Pre štatistické analýzy boli použité Chí-kvadrátový test, t-test, a korelačná a regresná analýza. Korelačná analýza ukázala, že horší funkčný stav, vyššia bolesť, vyššia únava a vyššia úzkosť boli štatisticky významne asociované s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolien a bedier. Výsledky regresnej analýzy ukázali, že horší funkčný stav je významne asociovaný s nízkou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolena, ale nie bedra. Na druhej strane, vyššia depresia bola asociovaná s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA bedrového kĺbu. Výsledky výskumu ukazujú, že je dôležité rozlišovať medzi pacientmi s OA kolenného a bedrového kĺbu nielen z hľadiska fyzických, ale aj psychosociálnych dôsledkov ochorenia a ich vzťahov k sociálnej participácii. Poznatky z tejto štúdie môžu slúžiť ako podklad pre rozvoj a optimalizáciu edukačných seminárov určených pre pacientov s OA, ako aj pre zlepšenie prístupu lekárov k týmto pacientom v klinickej praxi.

Reumatoidná artritída (RA) je závažné chronické autoimunitné ochorenie, ktoré výrazne prispieva ku funkčnej disabilite a má významný socioekonomický dopad nie len na pacienta, ale aj na celkovú globálnu ekonomickú záťaž. Výskum etiológie RA za posledné desaťročie značne pokročil, ale stále nie je jasné, čo spôsobuje jej rozvoj a ako mu úspešne predchádzať. Cieľom našej práce bolo priblížiť posun v poznatkoch o rizikových faktorov vzniku RA a upozorniť na dôležitosť, ktorú zohrávajú modifikovateľné faktory, čím napomôcť rozvoju preventívnych programov a znižovaniu výskytu RA. Analýza súčasnej literatúry na tému rizikových faktorov z PubMed a Web of Science databáz. Výsledky štúdií poukazujú že genetická náchylnosť predstavuje okolo 30-66% vzniku RA a o niečo vyšší - 40-70%, je vplyv environmentálnych a behaviorálnych faktorov, ktoré je možné ovplyvniť. Ukazuje sa, že k týmto modifikovateľným faktorom patrí obzvlášť fajčenie, znečistenie ovzdušia, mikroflóra a infekcie, stravovanie, rastúca obezita, ale aj nižší socioekonomický status. Výskumy potvrdzujú, že vznik RA nie je podmienený len v dôsledku genetickej náchylnosti, ale väčšiu rolu zohrávajú environmentálne a behaviorálne faktory. Obzvlášť štúdium týchto modifikovateľných faktorov je podstatné pri predchádzaní vzniku ochorenia a mali by sa na nich sústrediť preventívne vzdelávacie programy obzvlášť u ľudí s genetickou predispozíciou.

Východiská a cieľ: Nadváha/obezita sa považuje za celosvetový problém verejného zdravia s negatívnymi dopadmi na zdravie. Vedomosti o potravinách a stravovacie návyky patria medzi najdôležitejšie modifikovateľné faktory pri riešení tohto problému. O potravinovej a nutričnej gramotnosti a stravovacích vzorcoch v krajinách Vyšehradskej skupiny vrátane Slovenska je však známe len málo. Preto sme sa zamerali na hodnotenie potravinových vedomostí a dodržiavania stredomorskej diéty (MD) v bežnej populácii. Metódy: Zahrnuli sme 301 dospelých (priemerný vek 45,29 ± 14,61 roka; 56,7 % žien; index telesnej hmotnosti (BMI) 29,23 ± 6,69 kg/m2; pomer obvodu pása k výške (WHtR) 0,57 ± 0,12). Účastníci vyplnili dotazník Healthy Eating Plate Questionnaire (Plate-Q) a 14-položkový skríning dodržiavania stredomorskej diéty (MEDAS). Na analýzu údajov v SPSS 26 sa použili početnosti, t-testy, chí-kvadrát a korelačné analýzy. Výsledky: Len 18,0 % účastníkov dokázalo porozumieť zdravým voľbám v hlavných potravinových skupinách pomocou Plate-Q. Korelačné analýzy ukázali, že potravinové vedomosti boli nižšie u ľudí s vyšším vekom (r=0,14; p≤0,05), u ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach (r=-0,19; p≤0,01), s nižším vzdelaním (r=-0,13; p≤0,05) a príjmom (r=-0,13; p≤0,05). Nízke dodržiavanie MD uviedlo 72,9 % účastníkov. Hoci olivový olej ako hlavný kuchynský tuk používalo 57 % účastníkov, denná konzumácia olivového oleja bola uspokojivá len u 12,5 %. Analýza položiek tiež ukázala neuspokojivú týždennú konzumáciu rýb u 91 %, strukovín u 84,6 % a orechov u 76,6 % účastníkov. Celkovo 79,7 % a 72,1 % účastníkov nedokázalo splniť kritériá MEDAS pre odporúčanú dennú konzumáciu ovocia, resp. zeleniny. Viac ako tri štvrtiny našej vzorky (72,4 %) konzumovali denne červené mäso alebo výrobky z neho, zatiaľ čo 82,9 % uprednostňovalo biele mäso pred hovädzím a bravčovým. Naše výsledky tiež ukázali vysokú dennú konzumáciu živočíšneho tuku (69,8 %). Celkovo 42,9 % konzumovalo komerčné pečivo viac ako dvakrát týždenne, zatiaľ čo denná konzumácia sladených nápojov bola menej častá (32,6 %). Korelačné analýzy ukázali, že dodržiavanie MD bolo vyššie u žien (r=0,15; p<0,05), u ľudí z mestských oblastí (r=0,30; p≤0,001) a s nižším BMI (r=-0,17; p<0,05). Záver: Zistili sme slabé porozumenie zdravým potravinovým voľbám, nízke dodržiavanie MD a vysoký výskyt nezdravých stravovacích vzorcov. Nízka konzumácia ovocia, zeleniny a strukovín spolu s nadmernou konzumáciou mäsa zistená v našej štúdii môže prispievať k zlému zdravotnému stavu populácie a predstavovať riziko pre environmentálnu udržateľnosť. Lepšie pochopenie nezdravých stravovacích vzorcov a slabej potravinovej gramotnosti, najmä u starších ľudí, mužov, ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach, s nižším vzdelaním a príjmom a vyšším BMI, je dôležitým východiskom pre navrhovanie efektívnejších nefarmakologických intervencií [Grantová podpora: VEGA: 1/0748/22].