Idiopatické zápalové ochorenia čriev (IBD – Inflammatory Bowel Disease) predstavujú skupinu chronických zápalových ochorení tráviaceho traktu, do ktorej patria najmä Crohnova choroba (CD) a ulcerózna kolitída (UC). CD je dlhodobé zápalové ochorenie gastrointestinálneho traktu, ktorého výskyt celosvetovo narastá. Cieľom tejto práce bolo zhromaždiť a porovnať dostupné epidemiologické údaje o výskyte CD a UC v krajinách strednej a západnej Európy v období rokov 2019 – 2025 a ich zhodnotenie v regionálnom kontexte. Získané výsledky ukazujú výrazné geografické rozdiely. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v Spojenom kráľovstve, kde prevalencia CD dosahuje približne 0,3 % a UC 0,4 %. V Poľsku je celková prevalencia IBD približne 0,25 % (CD 60,3/100 000, UC 187,8/100 000). Na Slovensku bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v roku 2024 evidovaných viac ako 28 000 osôb s IBD, čo predstavuje približne 0,52 %. Rastúci trend výskytu je zrejmý aj v Českej republike a Maďarsku. Tieto výsledky naznačujú postupnú konvergenciu krajín strednej Európy k hodnotám pozorovaným v západnej Európe a zároveň poukazujú na potrebu zlepšenia epidemiologického dohľadu vrátane vytvorenia národných registrov IBD.

Emocionálna inteligencia predstavuje schopnosť riadiť sa s vlastnými emóciami, ako aj rozumieť emóciám iných ľudí. Pochopenie a správne využívanie, spolu s vnímaním pocitov druhých, podporuje zlepšenie medziľudských vzťahov a prispieva k zvýšeniu osobnej pohody. Cieľ tejto štúdie bolo zmerať úroveň emocionálnej inteligencie a osobnej pohody študentov škôl a poukázať na význam rozvoja emocionálnych zručností pre ich psychickú odolnosť a životnú spokojnosť. V rámci výskumu 82 študentov vysokých škôl vyplnilo štandardizované dotazníky WLEIS na hodnotenie emocionálnej inteligencie a IOP na meranie osobnej pohody. Analýza jednotlivých prvkov bola vykonaná pomocou deskriptívnych štatistických metód. Schopnosť využívať správne emócie má najmä význam pri zvládaní náročných životných situácií, čo je v konečnom dôsledku

Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.

Rakovina prostaty patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia mužov a predstavuje významnú výzvu pre verejné zdravie. Jej výskyt celosvetovo narastá, čo súvisí so starnutím populácie, zlepšením diagnostiky a zmenami životného štýlu. Cieľom článku je zhrnúť aktuálne epidemiologické poznatky o rakovine prostaty vo svete a na Slovensku, identifikovať hlavné rizikové faktory a zdôrazniť význam skríningu a včasnej diagnostiky v prevencii úmrtnosti. Prezentovaný prehľad poukazuje na potrebu posilnenia verejno-zdravotných opatrení, podpory zdravého životného štýlu a zavedenia rizikovo orientovaných skríningových stratégií, ktoré môžu prispieť k zníženiu záťaže týmto ochorením.

Podzemné vody predstavujú kľúčový zdroj pitnej vody a ich kvalita zohráva zásadnú úlohu pri ochrane verejného zdravia. Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať stav kvality podzemných vôd v Slovenskej republike v rokoch 2020 až 2023 a vyhodnotiť potenciálne zdravotné riziká vyplývajúce z ich kontaminácie. Výsledky z roku 2023 poukázali na časté prekročenia limitných hodnôt mangánu, železa, dusičnanov, ako aj výskyt pesticídov a prchavých organických látok v niektorých oblastiach. Identifikované kontaminanty súvisia so zvýšeným rizikom chronických ochorení vrátane onkologických ochorení, porúch nervového systému a endokrinných dysfunkcií. Zistenia potvrdzujú potrebu udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi, dôsledného monitorovania a zavedenia preventívnych opatrení s cieľom minimalizovať dopad na zdravie obyvateľstva.

Prehľadový odborný článok poskytuje pohľad na význam vitamínu D pre udržanie optimálneho zdravia ako i jeho úlohu v profylaxii či ako užitočný doplnok stravy počas prebiehajúcej pandémie COVID -19. Vitamín D má dôležitý vplyv na správne fungovanie viacerých systémov ako pohybového, imunitného, nervového či kardiovaskulárneho. Jeho nízka hladina súvisí so zníženými hodnotami vápnika, čo má za dôsledok nedostatočnú mineralizáciu kostí a následne možný vývoj krivice u detí, osteoporózy u dospelých, deformáciu kostí či vysokú náchylnosť na zlomeniny v dôsledku pádov. Svalová slabosť alebo akútne infekcie dýchacích ciest tiež patria k extraskeletálnym následokom nedostatku vitamínu D. Mnohé štúdie sa preto zamerali na výhody užívania tohto vitamínu pri znížení závažnosti priebehu ochorenia COVID-19. Vitamín D má imunomodulačnú úlohu, preto jeho nedostatok ovplyvňuje imunitné funkcie. Nízke hladiny vitamínu D v sére boli napríklad spojené v klinických štúdiách s akútnymi infekciami respiračného systému, vrátane epidemickej chrípky. Potenciál v liečbe a prevencii akútnych respiračných ochorení u vitamínu D a jeho imunomodulačných účinkov, sú predmetom skúmania vo vedeckej obci naprieč celým svetom.

Aj po viac ako dvoch desaťročiach v vysokoškolskom vzdelávaní moja identita zostáva zakorenená v klinickom ošetrovateľstve. Môj zamestnávateľ aj regulačný orgán vnímajú moju súčasnú vyučovaciu a výskumnú činnosť cez prizmu profesionálnej ošetrovateľskej praxe. V rámci tohto kontextu vzniká dôležitá etická otázka: Ak naďalej pôsobím ako sestra, sú moji študenti porovnateľní s pacientmi? Tento príspevok kriticky skúma etické dimenzie vzťahu študent–učiteľ v ošetrovateľskom vzdelávaní prostredníctvom analógie s dynamikou vzťahu sestra–pacient. Prostredníctvom filozofickej reflexie zakotvenej v profesijných etických zásadách príspevok skúma podobnosti a rozdiely medzi týmito rolami. Špeciálna pozornosť je venovaná praktikám inštitucionálnej kontroly a monitorovania študentov, ktoré síce majú slúžiť na podporu akademického úspechu, ale zdanlivo sa odchyľujú od etických štandardov očakávaných v klinickom ošetrovateľstve. Záver vyzýva ošetrovateľských edukátorov – a najmä tých, ktorí pôsobia v vedúcich pozíciách – aby zosúladili vzdelávacie praktiky so základnými etickými princípmi ošetrovateľskej profesie.

Efektívny a bezpečný liekový manažment predstavuje kľúčový prvok modernej nemocničnej starostlivosti. Tento odborný článok analyzuje štruktúru, procesy a výzvy liekového manažmentu v slovenských nemocniciach s dôrazom na legislatívny rámec, úlohu zdravotníckeho personálu, technologické inovácie a pacientsku bezpečnosť. Článok predstavuje výsledky z praxe a odborných štúdií, vrátane skúseností sestier, klinických farmaceutov a projektov ako EU-NetPas, ktoré podporujú bezpečné podávanie liekov a systematické hlásenie incidentov. Poukazujeme na výzvy ako nedostatok času, slabé IT systémy či nízku angažovanosť manažmentu a zároveň formulujeme konkrétne odporúčania – od zavedenia pravidelných tréningov a medikačného zosúladenia až po legislatívne zmeny a rozvoj inter-profesionálnej spolupráce. Cieľom článku je poskytnúť praktický rámec a inšpiratívne podnety pre tvorcov politík, manažérov nemocníc a zdravotníckych profesionálov pri budovaní bezpečnej a udržateľnej farmakoterapie.