Alzheimerové ochorenie predstavuje v súčasnej dobe vážny spoločenský problém, nakoľko predĺžením ľudského života sa tento typ demencie objavuje čoraz častejšie. O pacientov s Alzheimerovým ochorením sa v mnohých prípadoch starajú rodinní príslušníci, ktorí blízkemu jedincovi poskytujú nepretržitú dvadsaťštyri hodinovú starostlivosť. Cieľom kvalitatívneho výskumu, ktorého výsledky vo vedeckej štúdii uvádzame, bolo popísať u opatrovateľov jedincov s Alzheimerovým ochorením tie determinanty, ktoré spôsobujú stres, zmapovať hlavné oblasti záťaže na opatrovateľov a zároveň identifikovať emócie, ktoré opatrovatelia – participanti počas výskumu najčastejšiemu popisovali. Výskum bol realizovaný metódou focus group a prebiehal v poradni špecializovaného sociálneho poradenstva v Krompachoch. Ako determinanty stresu sme identifikovali predovšetkým neschopnosť jedinca s Alzheimerovým ochorením vnímať realitu, rozumieť hovorenému slovu, možnosť úteku z domu, ale aj o to, že jedinec s Alzheimerovým ochorením vykazuje často známky popudlivosti a podráždenosti. Dopad starostlivosti o jedinca s Alzheimerovým ochorením vytvára u opatrovateľa citovú, fyzickú a finančnú záťaž, ale opatrovatelia popisujú aj výrazné pocity osamelosti. Najvýraznejšie popisovanou emóciou uvádzanou zo strany participantov bol hnev a smútok. Tento hnev pramenil z reálnej nemohúcnosti prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu blízkeho človeka a z toho, že opatrovatelia žili v neustálom strachu z možných komplikácii pri zabezpečovaní každodennej starostlivosti. V kontexte výskumu sme došli aj k zaujímavému zisteniu týkajúceho sa emocionálneho prežívania opatrovateľov v paradigme straty pozitívnych spomienok na rodinného príslušníka a to pred vznikom ochorenia.

Aktuálne témy supervízie v praxi Supervízia v Slovenskej republike dosiahla stabilnú pozíciu a jej prax sa považuje za efektívny nástroj pre hľadanie a využitie potenciálu a inovácií pre vysokokvalitnú prácu s klientmi. Supervízia má zákonodajnú podporu v sociálnych službách a bola v praxi už niekoľko rokov. Súčasný stav sociálnych služieb vytvára priestor pre riešenie aktuálnych problémov supervízie v praxi pre pracovníkov a organizácie, ktoré poskytujú tento typ služby. Tieto problémy slúžia ako zrkadlo, ktoré odrazuje, ako sa pracuje v sociálnych službách, ako funguje manažment a aká je pozícia sociálnych služieb v spoločnosti. Existujú mnohé právne podmienky, ktoré musia plniť a prijať organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby, aby kvalita služby bola v súlade s európskymi normami, ktoré sú zavádzané aj v aktuálnom zákonodanstve. Aktuálne témy, ktoré komunikujú podriadení, naznačujú, že podmienky, ktoré sú vyžadované pre splnenie norm kvality, nie sú rovnaké a neodrážajú skutočný stav v rámci organizácií (zvlášť v rámci verejných služieb). Predstavíme niektoré problémy, ktoré sú často diskutované a analyzované, aby sme zostroili obraz skutočného stavu sociálnych služieb z pohľadu supervízorov, supervízie a podriadených.

Predkladaný článok sa zaoberá starnutím populácie, resp. kvalitou života seniorov, s dôrazom na jej sociálno-ekonomickú rovinu. Jeho hlavným cieľom je zmapovanie prostredia sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o seniorov na Slovensku. Úvod článku tvoria teoretické východiská skúmanej problematiky, prostredníctvom ktorých autor charakterizuje obdobie staroby a vymedzuje také pojmy ako starnutie populácie, kvalita života, ale aj pojem ageizmus a ďalšie. Zároveň popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrát. inštitucionálnej starostlivosti a zaoberá sa odchodom do dôchodku, resp. systémom dôchodkového zabezpečenia. Následne prechádza k výskumnej časti, v ktorej si ako hlavný cieľ stanovuje, analyzovať a porovnať výsledné hodnoty sociálno-ekonomickej dimenzie kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb. Jeho ďalším cieľom je zistiť mieru skúseností seniorov s diskrimináciou na základe veku a túto taktiež porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Výskum má charakter kvantitatívnej analýzy. Z toho dôvodu autor volí na zber dát dotazník a na vyhodnotenie zozbieraných údajov matematicko-štatistické metódy. Výskumnú vzorku tvoria slovenskí seniori vo veku 62 a viac rokov. Počet respondentov je 224, z toho 95 (42,4 %) v inštitucionálnej starostlivosti a 129 (57,6 %) respondentov sú seniori žijúci v prostredí vlastného domova. Výsledky výskumu sú prezentované pomocou tabuliek deskriptívnej analýzy alebo graficky.

Konkrétne výzvy a bariéry stojia na ceste ako komunitnej zapojenosti, tak aj zapojenosti v Slovenskej republike. Pripevnením sa k praxi komunitnej práce v okolíach a komunách (založených často skupinami s nižším životným standardom) tieto bariéry významne ovplyvňujú prácu na rozvoji komunít a jej funkčnosť. Komunitné organizácie svojimi komunitnými strediskami hrajú kľúčovú úlohu v budovaní väzby medzi ľuďmi a dávani hlasa spodobenejším skupinám. V tomto článku sú identifikované princípy komunitnej práce na Slovensku a analyzované výzvy, s ktorými sa stretáva rozvoj komunít. Na základe týchto výsledkov môžu byť navrhnuté konkrétne faktorovia, ktoré môžu slúžiť ako potenciálne riešenia pre prekonanie týchto bariér.

V článku sa venujeme kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb. Prostredníctvom dotazníka WHOQOL-OLD , ktorý je orientovaný na šesť domén kvality života porovnávame seniorov z dvoch zariadení na Slovensku a dvoch zariadení v Rakúsku. Prieskumom bolo zistené, že takmer vo všetkých doménach dotazníka WHOQOL-OLD dosiahli slovenskí seniori nižšie skóre než seniori z rakúskych zariadení.

Supervízia na Slovensku nadobudla svoje miesto a jej výkon je považovaný za efektívny nástroj ako hľadať a využiť potenciál a inovatívnosť pre kvalitnú prácu s klientom. V sociálnych službách má legislatívnu podporu a už niekoľko rokov sa vykonáva. Aktuálny stav sociálnych služieb vytvára pre supervíziu priestor na zisťovanie a riešenie aktuálnych tém supervízie v praxi pre tých pracovníkov a organizácie, ktorí služby poskytujú. Tieto témy sú zrkadlom ako sa v sociálnych službách pracuje zamestnancom, ako funguje manažment a aké postavenie v spoločnosti sociálne služby majú. Existuje množstvo legislatívnych podmienok kladených na organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby, aby kvalita poskytovanej služby zodpovedala európskym štandardom kvality, ktoré sú zapracované i v aktuálnej legislatíve. Aktuálne témy, ktoré komunikujú supervidovaní naznačujú, že podmienky na naplnenie štandardov kvality sú vytvárané rozdielne a nereflektujú skutočný stav fungovania organizácií, hlavne u verejných poskytovateľov služieb. Predstavíme niektoré témy, ktoré najčastejšie supervidovaní otvárajú a zanalyzujeme ich, aby sme poskytli prehľad aktuálneho stavu fungovania sociálnych služieb z pohľadu supervízora, supervízie a supervidovaných