Schizofrénia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktorého etiológia nie je úplne známa. Vyznačuje sa poruchami myslenia, vnímania aj emotivity. Existuje niekoľko popísaných foriem schizofrénie, pričom každá z nich má spoločné znaky. Jeden z nich je aj kognitívny deficit, ktorý hrá významnú rolu v každodennom živote človeka. Kognitívny deficit stále ostáva jednou z najväčších výziev v liečbe schizofrénie, keďže ešte nie je stanovený presný prístup k jeho liečbe. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike. Výskum porovnával kvalitu života schizofrenikov a kontrolnej skupiny pozostávajúcej zo zdravých ľudí bez psychiatrickej diagnózy.Výskumné zistenia potvrdzujú významný vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života, pričom s nárastom kognitívneho deficitu kvalita života výrazne klesá. Výskum nepotvrdil štatisticky významné rozdiely v kvalite života schizofrenikov a kontrolnej skupiny. Výsledky nedemonštrujú významný rozdiel v sebaposúdení kvality života a kognitívnych funkcií ako u schizofrenikov, tak u zdravých ľudí. Výsledky tiež nepreukázali vzťah veku a kvality života.

Článok sa zameriava na psychosociálne dôsledky nezamestnanosti so zvláštnym dôrazom na stratu pracovnej identity a jej dopad na každodenný život jedincov. Na základe kvalitatívneho výskumu so vzorkou 10 participantov – 6 nezamestnaných osôb a 4 zamestnaných odborníkov poskytujúcich mentoring a podporu – boli analyzované subjektívne skúsenosti a perspektívy účastníkov. Výskum využil trojstupňové kódovanie (otvorené, axiálne a selektívne), ktoré umožnilo identifikovať hlavné témy zahŕňajúce narušenie dennej štruktúry, pokles sebahodnotenia, pocity hanby a sociálnu izoláciu, stratu zmyslu a pracovnej identity, profesionálnu frustráciu, ako aj rozličné adaptívne stratégie na zvládanie týchto situácií. Selektívne kódovanie umožnilo vytvoriť paradigmatický model rekonštrukcie pracovnej identity, ktorý prepája psychosociálne mechanizmy so stratégiami adaptácie a zdôrazňuje dynamický proces jej znovuobnovenia. Výsledky poukazujú na význam integrácie psychosociálneho prístupu do politík trhu práce a intervencií zameraných na návratnosť do zamestnania.

Inštitúcia väzenského ústavu a samotné umiestnenie v takomto zariadení predstavuje pre obvinených a odsúdených potrebu prispôsobiť sa novým podmienkam. U niektorých uväznených osôb sa s touto zmenou spája výzva čeliť novým emocionálnym a sociálnym problémom. Prítomnosť sociálnej opory pozitívne vplýva na celkovú pohodu väznených osôb. Spolu s fungujúcou a spoľahlivou sociálnou sieťou pomáha obvineným a odsúdeným prekonávať dopady súvisiace s uväznením. Prístup k zdrojom sociálnej opory počas uväznenia môže znižovať stresové podnety spojené s umiestnením vo väzenskom ústave, jeho priebehom až po fázu spojenú s prepustením z neho.

Príspevok sa zaoberá problematikou násilia páchaného na ženách a jeho dôsledkoch na deti. Cieľom príspevku je poukázať na deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde dochádza k násiliu na ženách. Pre tieto deti je nebezpečná aktuálna situácia v rodine, ale aj negatívne dopady násilia na ich ďalší vývoj a budúce vzťahy v dospelosti. Z našej praxe vyplýva, že ide o veľmi zložité súvislosti, ktoré je nutné s rozvahou a za účasti odborníkov dobre posúdiť a neustále prihliadať k potrebám a záujmom dieťaťa.

Každé patologické prostredie má negatívne vplyvy na každého jedného z nás a špeciálne na dieťa v takejto rodine. V príspevku budeme hovoriť o alkoholizme a násilí v rodine študenta, ktorý sa podelí o svoje skúsenosti a svoje svedectvo, čo zažíval vo svojom prirodzenom, sociálno-patologickom prostredí, kde mal hlavné miesto alkohol a domáce násilie a nie rodina, čo ovplyvnilo jeho život.

Edukačné sociálne poradenstvo prezentujeme ako inovatívny autorský koncept v sociálnej práci. Je stvárnením prieniku edukácie dospelých klientov sociálnej práce v teórii sociálneho poradenstva a v poradenskej praxi v oblasti sociálnej práce. Koncept je nedeliteľnou súčasťou strešného konceptu Edukačná sociálna práca.