Oblasť kvality života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti je ústrednou témou pre zainteresovaných odborných zamestnancov sociálnych služieb. Ako dosiahnuť optimálnu udržateľnosť, prípadne aj zvyšovanie kvality života seniorov je častá otázka, ktorú si kladú odborní zamestnanci. V sociálnej praxi sa v tejto súvislosti vytvára aj prostredníctvom štandardov kvality sociálnych služieb najmä v oblasti procedurálnych podmienok dostatočný priestor pre využitie vybraných terapeutických techník. V tomto zameraní odbornej činnosti ide najmä o kompetencie sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie. Aká je pripravenosť týchto odborných zamestnancov, aké sú podmienky a aký efekt pre klienta je možné predpokladať pri využití terapeutických techník v praxi? Aj na toto sme hľadali odpoveď v našom príspevku.

Táto štúdia sa zaoberá kultúrnym a spoločenským životom Rómov v súčasne najväčšom rómskom sídlisku na Slovensku, v mestskej časti Košice - Lunik IX. Cieľom bolo identifikovať a opísať transformácie v kultúrnom a spoločenskom živote Rómov, ako aj v oblasti zachovania a rozvoja kultúry a jazyka v danej lokalite v období od roku 1993 do roku 2023. Cieľom tohto diela bolo poskytnúť čitateľovi autentický pohľad na hodnotenie kultúrneho dedičstva Rómov od doby zmeny z Československa na samostatnú Slovenskú republiku a na vývoj kultúrnych a spoločenských zmien zo strany samotných Rómov žijúcich na Luniku IX. Výskumná časť zahŕňa analýzu pološtruktúrovaných rozhovorov s 14 rómskymi respondentami z Lunika IX. Následne bola uskutočnená analýza a vyhodnotenie. Táto štúdia predstavuje prieskum kultúrneho a spoločenského života Rómov z Lunika IX počas 30 rokov samostatnej existencie Slovenskej republiky na Slovensku, ktorý bol pravdepodobne uskutočnený po prvýkrát. Výsledky priniesli nový, zaujímavý pohľad na skúmanú lokalitu, ale aj na celkový kultúrny a spoločenský život Rómov a zachovanie ich tradícií, čo možno považovať za najväčší prínos tohto diela.

Cieľom nášho príspevku je analyzovať podmienky výkonu činností sociálnych kurátorov a ďalších vybraných pracovníkov odborov sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike z pohľadu ich zamestnancov. Bol použitý zmiešaný výskumný paradigma zameraný na identifikáciu ukazovateľov podmienok profesionálnej činnosti pracovníkov sociálno-právnej ochrany detí na Slovensku. Táto prierezová deskriptívna metóda bola zameraná na vnímanie relevantnosti problematických oblastí analyzovaných kontextov. Ako nástroj zberu údajov bol použitý validovaný dotazník vyvinutý výskumníkmi. Získané údaje boli podrobené deskriptívnej štatistike. Štatistické analýzy druhej úrovne prezentujú výsledky v vzťahu k výskumnému súboru. Článok prezentuje vybrané výskumné zistenia, ktoré poukazujú na potrebu vytvárania vhodných podmienok ako predpokladu zlepšenia kvality práce, ako aj predpokladu efektívneho riešenia nepriaznivých životných situácií klientov, čo súvisí nepriamo so širším kontextom kvality života, a tým aj so zdravým blahobytom a psychologickým zdravím všetkých zúčastnených strán. Výskumné zistenia môžu významne podporiť zlepšenie podmienok výkonu profesionálnych činností sociálnych kurátorov, najmä poskytnutím orgánom pôsobiacim v tomto spektre činností dostatočných dôkazov o pretrvávajúcej nepriaznivej situácii v oblasti ich pracovných podmienok.

Inštitúcia väzenského ústavu a samotné umiestnenie v takomto zariadení predstavuje pre obvinených a odsúdených potrebu prispôsobiť sa novým podmienkam. U niektorých uväznených osôb sa s touto zmenou spája výzva čeliť novým emocionálnym a sociálnym problémom. Prítomnosť sociálnej opory pozitívne vplýva na celkovú pohodu väznených osôb. Spolu s fungujúcou a spoľahlivou sociálnou sieťou pomáha obvineným a odsúdeným prekonávať dopady súvisiace s uväznením. Prístup k zdrojom sociálnej opory počas uväznenia môže znižovať stresové podnety spojené s umiestnením vo väzenskom ústave, jeho priebehom až po fázu spojenú s prepustením z neho.