Nové technológie, modernizácia, rýchly životný štýl prinášajú okrem pokroku aj zvyšujúcu sa incidenciu civilizačných chorôb a zároveň potrebu praktizovať sociálnu prácu v najrôznejších sférach. Cieľom článku je teoreticky vypracovať úlohu sociálnej práce pri práci s onkologickým pacientom. Pri objasňovaní autori vychádzajú z holistického prístupu.

Príspevok poukazuje na existenciu polarizácie deprivácie domácností v rámci sídelných jednotiek vo vybraných mestách Žilinského kraja. Prostredníctvom štatistickej analýzy sme zisťovali závislosť medzi mierou osôb hlásiacich sa k rómskej národnosti a mierou deprivácie domácností prostredníctvom vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov v jednotlivých sídelných jednotkách v mestách Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Žilina.

Predpokladom diskurzu je pokus ukázať osobné verejné mienka jednotlivca o vlastných kompetenciách alebo ich nedostatku v súvislosti s vykonávanou prácou ako determinantom efektivity v pomáhajúcich profesiách. Vysvetlenie pojmov: verejné mienka, kompetencie, pracovné vyhořenie, emócie boli zakorenené v psychologickom, pedagogickom a sociologickom kontexte. Dotyčia sa totožnosti otázky sociálneho významu vzhľadom na úlohu výchovy v súčasnej, náročnej realite moderného štátu. Predmetom úvah je upozornenie čitateľa na tento tvar výchovy/rozvoja, ktorý umožňuje vyvolať pripravenosť k zmenám v sebe, odvahu k tvorbivosti, byť tvorený, čo nie je jednoduchá úloha, zvlášť pre sociálnych pracovníkov.

V príspevku sa zaoberáme paradoxným sociálnym javom vedomostnej spoločnosti, ktorým je sociálna a profesijná diskriminácia duševne pracujúcich seniorov na pracoviskách. Poukazujeme na sociálnu diskrimináciu duševne pracujúcich seniorov z dôvodu ich kalendárneho veku. Problém prezentujeme v kontexte duchovnej chudoby prejavujúcej sa v spoločnosti.