Príspevok je zameraný na prípravu vysokoškolských študentov na prácu s ľuďmi s duševnými poruchami. Cieľom výskumu bolo zistiť, na čo sa zamerať pri formovaní vysokoškolských študentov sociálnej práce pre prácu s ľuďmi s duševnými poruchami. Výskum sme realizovali v rámci kvalitatívnej metodológie. Výskumný súbor tvorilo 18 slovenských a českých organizácií alebo služieb, ktoré sa primárne zameriavajú na prácu s klientmi s duševnými poruchami. Výsledky opisujú potrebné profesijné a osobnostné predpoklady, ako aj potrebu praxe.

Nezamestnanosť predstavuje komplexný sociálny jav s výraznými ekonomickými, psychologickými a spoločenskými dôsledkami. Hoci štatistiky naznačujú pokles celkovej miery nezamestnanosti, významná časť populácie zostáva dlhodobo bez práce a čelí prekážkam pri opätovnej integrácii na trh práce. Príspevok sa zameriava na skúmanie motivácie a bariér nezamestnaných z pohľadu agentov voľných pracovných miest, ktorí sprostredkovávajú kontakt medzi uchádzačmi a zamestnávateľmi. Na základe pilotného kvalitatívneho výskumu, realizovaného prostredníctvom kazuistík konkrétnych prípadov uchádzačov, sa identifikovali tri kľúčové oblasti týkajúce sa procesu reintegrácie: individuálne motivačné faktory uchádzačov, subjektívne a objektívne bariéry a spôsoby, akými agenti voľných pracovných miest prispievajú k sprostredkovaniu zamestnania. Analýza ukázala, že motivácia nezamestnaných je výsledkom interakcie ekonomických (napr. potreba finančnej stability), sociálnych (podpora okolia) a psychologických faktorov (sebavedomie, predchádzajúce skúsenosti). Bariéry zahŕňajú nedostatok kvalifikácie, zdravotné obmedzenia, rodinné povinnosti či rezignáciu po opakovaných neúspechoch. Diskusia výsledkov je zasadená do kontextu zahraničných štúdií a poskytuje praktické odporúčania pre služby zamestnanosti, vrátane individuálne prispôsobených intervencií a efektívnej spolupráce medzi agentmi, uchádzačmi o zamestnanie, čo zvyšuje úspešnosť reintegrácie na trh práce.

Cieľom príspevku je preskúmať mechanizmy ochrany seniorov pred manipulatívnymi a podvodnými praktikami prostredníctvom optiky sociálnej práce. Príspevok sa zaoberá rizikami, ktorými sú seniori vystavení, pričom zdôrazňuje ich zraniteľnosť a špecifiká digitálneho prostredia, ktoré rozširujú spektrum hrozieb. Príspevok analyzuje vzťah medzi zraniteľnosťou seniorov a mechanizmami nekalých obchodných praktík. Identifikuje kompetencie sociálnych pracovníkov pri prevencii a intervencii. Súčasne porovnáva príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia, čím poskytuje syntézu teoretických východísk a praktických prístupov, ktoré podporujú efektívnejšie začlenenie ochrany seniorov do praxe sociálnej práce.

Text se zabývá etopedickými zařízeními v České republice a jejich legislativním ukotvením. Popisuje rozdíly mezi ústavní a ochrannou výchovou, včetně specifik jejich nařizování či ukládání soudem. Dále přehledně charakterizuje jednotlivé typy zařízení – od dětských domovů a dětských domovů se školou přes výchovné a diagnostické ústavy až po oddělení pro extrémní poruchy chování (EPCHO). Součástí je i zmínka o zařízeních spadajících pod jiná ministerstva a o základních odborných pojmech, které se k tématu vztahují. Cílem textu je nabídnout ucelený přehled systému péče o děti a mladistvé s poruchami chování v ČR, včetně důležitých legislativních změn a rozdílů mezi jednotlivými formami institucionální výchovy.

Tento text se věnuje problematice závislostního chování se zaměřením na užívání návykových látek. V úvodu jsou představeny různé formy závislostí, přičemž hlavní pozornost je věnována drogové závislosti. Text se opírá o klasifikaci diagnóz dle MKN-10, potažmo MKN-11 a podrobně popisuje jednotlivé skupiny návykových látek. Součástí je také přehled nových drog, které se v poslední době objevují na trhu.