Zvládanie starostlivosti o človeka trpiaceho demenciou je závislé na kvalite starostlivosti. Osoby, ktoré sa starajú o takto chorého potrebujú mať dostatok vedomostí o chorobe, jej priebehu, problémoch a prístupe k chorým členom rodiny. Len tak sa vytvorí povzbudivé prostredie, v ktorom ľudia s demenciou môžu zvládať každodenný život s optimizmom. Príspevok je zameraný na starostlivosť o takto trpiacich ľudí. Ponúka osobné svedectvá ľudí, ktorí sa starali, alebo starajú o svojich rodičov. Zameriava sa na sprievodné javy a problémy choroby. Hlavným prínosom je kvalitatívny výskum uskutočnený rozhovormi s rodinnými príslušníkmi. Jeho cieľom je poukázať na náročnosť starostlivosti o človeka s demenciou a zároveň zdôrazniť nutnosť spolupráce všetkých členov rodiny.

Predkladaný článok sa zaoberá starnutím populácie, resp. kvalitou života seniorov, s dôrazom na jej sociálno-ekonomickú rovinu. Jeho hlavným cieľom je zmapovanie prostredia sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o seniorov na Slovensku. Úvod článku tvoria teoretické východiská skúmanej problematiky, prostredníctvom ktorých autor charakterizuje obdobie staroby a vymedzuje také pojmy ako starnutie populácie, kvalita života, ale aj pojem ageizmus a ďalšie. Zároveň popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrát. inštitucionálnej starostlivosti a zaoberá sa odchodom do dôchodku, resp. systémom dôchodkového zabezpečenia. Následne prechádza k výskumnej časti, v ktorej si ako hlavný cieľ stanovuje, analyzovať a porovnať výsledné hodnoty sociálno-ekonomickej dimenzie kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb. Jeho ďalším cieľom je zistiť mieru skúseností seniorov s diskrimináciou na základe veku a túto taktiež porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Výskum má charakter kvantitatívnej analýzy. Z toho dôvodu autor volí na zber dát dotazník a na vyhodnotenie zozbieraných údajov matematicko-štatistické metódy. Výskumnú vzorku tvoria slovenskí seniori vo veku 62 a viac rokov. Počet respondentov je 224, z toho 95 (42,4 %) v inštitucionálnej starostlivosti a 129 (57,6 %) respondentov sú seniori žijúci v prostredí vlastného domova. Výsledky výskumu sú prezentované pomocou tabuliek deskriptívnej analýzy alebo graficky.

Dospelí uspokojujú svoju potrebu sebarealizácie v pracovnej oblasti. Často sa stáva, že zdravotné postihnutie znižuje príležitosť nájsť si prácu. Osobná kríza sa vyskytne napríklad vtedy, keď takýto človek nastúpi do zamestnania. Je preto veľmi dôležité vytvoriť podmienky pre vytvorenie chránených dielní a chránených pracovísk pre občanov so zdravotným postihnutím ako nástrojov politiky zamestnanosti na Slovensku a v Poľsku.

Sociálna opora predstavuje mieru pomoci pri prekonávaní nepriaznivej sociálnej situácie, ktorá môže vzniknúť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ťažkého zdravotného postihnutia, dovŕšenia dôchodkového veku a je považovaná za jeden z najvýznamnejších obranných faktorov zdravia človeka.

Konkrétne výzvy a bariéry stojia na ceste ako komunitnej zapojenosti, tak aj zapojenosti v Slovenskej republike. Pripevnením sa k praxi komunitnej práce v okolíach a komunách (založených často skupinami s nižším životným standardom) tieto bariéry významne ovplyvňujú prácu na rozvoji komunít a jej funkčnosť. Komunitné organizácie svojimi komunitnými strediskami hrajú kľúčovú úlohu v budovaní väzby medzi ľuďmi a dávani hlasa spodobenejším skupinám. V tomto článku sú identifikované princípy komunitnej práce na Slovensku a analyzované výzvy, s ktorými sa stretáva rozvoj komunít. Na základe týchto výsledkov môžu byť navrhnuté konkrétne faktorovia, ktoré môžu slúžiť ako potenciálne riešenia pre prekonanie týchto bariér.