VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Psychická pohoda vysokoškolských študentov je významne ovplyvňovaná akademickými nárokmi a spôsobmi zvládania stresu. Cieľom predkladanej štúdie bolo preskúmať vzťah medzi vnímaným akademickým stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou vysokoškolských študentov, ako aj identifikovať možné rodové rozdiely v týchto premenných. Výskum bol realizovaný na vzorke 561 slovenských vysokoškolských študentov, ktorí študovali na vysokých školách na Slovensku a v Českej republike. Psychická pohoda bola meraná prostredníctvom škály Ryff PWB-18, vnímaný stres pomocou škály PSS-10 a copingové stratégie dotazníkom Brief COPE. Výsledky ukázali stredne silný negatívny vzťah medzi vnímaným akademickým stresom a psychickou pohodou. Adaptívne copingové stratégie zamerané na riešenie problémov boli pozitívne spojené s psychickou pohodou, zatiaľ čo maladaptívne stratégie vykazovali negatívny vzťah k pohode a pozitívny vzťah k stresu. Moderujúci efekt copingových stratégií vo vzťahu medzi stresom a psychickou pohodou sa nepotvrdil. Zároveň sa ukázali rozdiely podľa pohlavia, pričom ženy vykazovali vyššiu mieru stresu a častejšie využívali emocionálne a maladaptívne stratégie zvládania. Zistenia poukazujú na význam rozvoja adaptívnych copingových stratégií a podpory duševného zdravia študentov v akademickom prostredí.

Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Schizofrénia je veľmi závažné psychické ochorenie, ktorého etiológia nie je úplne známa. Vyznačuje sa poruchami myslenia, vnímania aj emotivity. Existuje niekoľko popísaných foriem schizofrénie, pričom každá z nich má spoločné znaky. Jeden z nich je aj kognitívny deficit, ktorý hrá významnú rolu v každodennom živote človeka. Kognitívny deficit stále ostáva jednou z najväčších výziev v liečbe schizofrénie, keďže ešte nie je stanovený presný prístup k jeho liečbe. Hlavné nedostatky sa objavujú najmä v exekutívnych funkciách, pozornosti, epizodickej pamäti a psychomotorike. Výskum porovnával kvalitu života schizofrenikov a kontrolnej skupiny pozostávajúcej zo zdravých ľudí bez psychiatrickej diagnózy.Výskumné zistenia potvrdzujú významný vzťah medzi kognitívnym deficitom a kvalitou života, pričom s nárastom kognitívneho deficitu kvalita života výrazne klesá. Výskum nepotvrdil štatisticky významné rozdiely v kvalite života schizofrenikov a kontrolnej skupiny. Výsledky nedemonštrujú významný rozdiel v sebaposúdení kvality života a kognitívnych funkcií ako u schizofrenikov, tak u zdravých ľudí. Výsledky tiež nepreukázali vzťah veku a kvality života.

Článok sa zameriava na psychosociálne dôsledky nezamestnanosti so zvláštnym dôrazom na stratu pracovnej identity a jej dopad na každodenný život jedincov. Na základe kvalitatívneho výskumu so vzorkou 10 participantov – 6 nezamestnaných osôb a 4 zamestnaných odborníkov poskytujúcich mentoring a podporu – boli analyzované subjektívne skúsenosti a perspektívy účastníkov. Výskum využil trojstupňové kódovanie (otvorené, axiálne a selektívne), ktoré umožnilo identifikovať hlavné témy zahŕňajúce narušenie dennej štruktúry, pokles sebahodnotenia, pocity hanby a sociálnu izoláciu, stratu zmyslu a pracovnej identity, profesionálnu frustráciu, ako aj rozličné adaptívne stratégie na zvládanie týchto situácií. Selektívne kódovanie umožnilo vytvoriť paradigmatický model rekonštrukcie pracovnej identity, ktorý prepája psychosociálne mechanizmy so stratégiami adaptácie a zdôrazňuje dynamický proces jej znovuobnovenia. Výsledky poukazujú na význam integrácie psychosociálneho prístupu do politík trhu práce a intervencií zameraných na návratnosť do zamestnania.

Komunikácia medzi pacientom a lekárom je jedným z kľúčových prvkov adekvátnej liečby chronických chorôb. Na jej efektívnosť môže vplývať častejší výskyt depresie, anxiety a hostility, pričom negatívny vplyv týchto premenných bol popisovaný vo vyššej miere u členov etnických menšín. Cieľom tejto práce je analyzovať vzťah medzi poskytovaním informácií a hostilitou, depresiou a anxietou u rómskych a nerómskych kardiovaskulárnych pacientov. Skúmaný súbor tvorilo 878 (123 rómskych a 755 nerómskych) pacientov s priemerným vekom 57,81 ± 7,58 rokov. Sociodemografické a klinické dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a kardiologického vyšetrenia. Poskytovanie informácií bolo merané škálou Health Services Interview (HSI), hostilita bola meraná pomocou škály Cook-Medley Hostility Scale (CMHS), anxieta a depresia pomocou dotazníka Hospital Anxiety and Depression scale (HADS). Pre štatistické analýzy boli použité chí-kvadrátový test, t-testy a korelačné koeficienty. Výsledky analýz ukázali, že nízka intenzita pozitívneho poskytovania informácií (jasné a zrozumiteľné, otvorené, úplné, taktné) je asociovaná s vyššou mierou hostility u rómskych aj nerómskych pacientov. Úradné a neosobné poskytovanie informácií je asociované s vyššou hostilitou a podobná asociácia bola pozorovaná medzi informáciami vyvolávajúcimi obavy a vyššou mierou anxiety u rómskych pacientov. Pri poskytovaní informácií v zdravotníctve je dôležité brať do úvahy psychologické nastavenie pacienta, konkrétne hostilitu, úzkosť, depresiu a využívať adekvátnu komunikáciu obzvlášť u rómskych kardiovaskulárnych pacientov.

Mezi základní lidské potřeby patří potřeby biologické, psychologické, sociální a spirituální. Na ty poslední se v rámci scientismu pozapomnělo, protože spirituální zkušenosti nelze měřit standardními...

Cieľom štúdie je preskúmať, aké zisky a náklady v kontexte dosahovania cieľov v spojitosti s prijatím na vysokú školu študenti zvažujú. Vzorku tvorí 114 študentov gymnázií, ktorí uviedli tri vysoké školy, ktoré predstavujú ich cieľ. V otvorených otázkach uviedli, aké zisky a náklady by im prinieslo, ak by sa na danú školu dostali, ale aj nedostali. Na základe obsahovej analýzy uvádzame, že zisky spojené s prijatím na vysokú školu súvisia najmä so získaním vzdelania, kariéry, ale aj osobného potešenia. Zisky spojené s neprijatím zahŕňajú najmä získanie času, skúseností a iných možností. Respondenti tiež často uvádzajú, že nevnímajú žiadne zisky spojené s neprijatím. Náklady prijatia na vysokú školu predstavujú hlavne čas, úsilie a odchod z domova. Náklady neprijatia sú prepojené najmä s potrebou vynaložiť úsilie, prežívaním negatívnych psychických dôsledkov a straty vzdelania. Najdôležitejšie zistenia zahŕňajú negatívny dopad na psychické zdravie a nezvažovanie pozitív spojených s neprijatím.

Stres zažívaný v prostredí vysokej školy do značnej miery prispieva k rozvoju psychopatologickej symptomatiky. Študenti zdravotníckych odborov sú vystavení vysokým nárokom počas štúdia, čo vedie k vzniku rôznorodých stresových situácií. V rámci práce sme skúmali výskyt percipovanej záťaže vyplývajúcej z psychopatologických symptómov a sledovali sme ako táto záťaž súvisí s jednotlivými subsystémami psychologickej imunity u študentov zdravotníckych odborov. Výskumný súbor tvorili študenti pregraduálneho štúdia Slovenskej zdravotníckej univerzity (N = 210) vo veku 19 až 35 rokov (M = 21,18; SD = 2,81). Testová batéria pozostávala z položiek na zistenie základných demografických údajov, Inventára psychologickej imunitnej kompetencie a inventára SCL-90®-S. Naše výsledky ukázali, že klinicky významné symptómy psychopatológie aktuálne vníma vysoký podiel študentov (80,95%). Konkrétne symptómy anxiety percipovalo 60,95%, depresie 65,71% a neistoty v sociálnom kontakte 70,48% študentov. Výsledky taktiež potvrdili štatisticky významnú negatívnu koreláciu medzi psychologickou imunitou a aktuálnou psychickou záťažou. Naše zistenia slúžia aj pre podporu validity Modelu psychologického imunitného systému a korešpondujú so závermi doposiaľ realizovaných zahraničných štúdií.

Príspevok je venovaný zhrnutiu teoretických poznatkov a empirických zistení týkajúcich sa prechodu do dospelosti (20-29 rokov) v súvislosti s normatívnymi úlohami tohto obdobia. Cieľom je poskytnúť prehľad informácií o nazeraní na tranzíciu do dospelosti a problematiku normatívnych vývinových úloh, ktoré sú pre toto životné obdobie príznačné. V rámci hľadania odpovede na ústrednú otázku sa v príspevok zoberá témou dôležitosti napĺňania týchto normatívnych vývinových úloh a analýze kritérií dospelosti.