Cieľom štúdie s použitím interpretatívnej fenomenologickej kvalitatívnej analýzy bolo preskúmať akými charakteristikami sa prejavuje angažovaný zamestnanec. Traja vysokoškolský učitelia sa zúčastnili výskumu. Kvalitatívna analýza potvrdila, že angažovanosť zamestnancov sa prejavuje dominantne v podobe troch základných dimenzií: energia, oddanosť a pohltenie. Zatiaľ čo predchádzajúce témy kopírovali faktory angažovanosť merané dotazníkmi, v rozhovoroch sa objavili aj nové témy: vnútorná motivácia, vyšší zmysel práce a starostlivosť o seba. Práve tri nové identifikované témy môžu byť zdrojom doplnenia kvantitatívnych výskumov pracovnej angažovanosti.

Príspevok je zameraný na osobnosť obete šikanovania a kyberšikanovania. Preto sa v príspevku venujeme varovným signálom a následkom šikanovania u obete. Poukazujeme na problémy, ktoré sa objavujú u obete, a zaraďujeme ich do kategórií, ktoré sa prejavujú psychickými a somatizujúcimi symptómami.

Čo je zmyslom nášho života? Má náš život vôbec nejaký zmysel? Odpoveď na túto otázku hľadali už aj starogrécki filozofi ako Sokrates, Platón, Aristoteles a ďalší. Otázka zmyslu života sa prejavuje aj v kresťanstve a mnohí ho hľadajú počas svojho života. Náš život má zmysel dovtedy, kým máme pred sebou ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Život bez cieľov možno len prežívať, zmysluplný život nás však napĺňa a robí nás šťastným. Podľa V. E. Frankla zmysel života môže nájsť každý človek a je skrytý aj v nepriaznivých životných situáciách. Často ho objavujeme práve vďaka nim.

Napriek tomu, že si človek ciele dáva, nie vždy ich aj dosahuje. Prekážky sú prirodzenou súčasťou dosahovania cieľov. Nahromadenie viacerých prekážok môže u jedinca vyvolať stav prežívania akčnej krízy, ako významný intrapsychický konflikt či zotrvať alebo odkloniť sa z cesty k cieľu. V prípade prekážok a akčnej krízy má jedinec viacero možností ako ich prekonať. Môže zvýšiť svoje úsilie a pokračovať v dosahovaní cieľa (goal engagement), alebo má možnosť úplne sa cieľa zrieknuť, upustiť (goal disengagement), ale aj ho pozmeniť do reálnejšej, dosiahnuteľnejšie podoby – redefinovanie cieľa (goal reengagement). Je rovnako adaptívne a zdravé, reagovať na prekážky tak, že jedinec svoje úsilie zvýši, ako aj že od takého cieľa upustí, alebo ho minimálne pozmení. Špecificky náročné situácie v podobe závažného ochorenia alebo zhoršenia zdravotného stavu sú časté interferujúce premenné na ceste za osobným cieľom. Práve možnosti zrieknutia alebo redefinovania cieľa sú v oblasti zdravia pomerne nové a ponúkajú nový pohľad na špecifiká dosahovania osobných cieľov narušených vážnou diagnózou.

Syndróm vyhorenia nie je nový fenomén – vyskytuje sa v modernej spoločnosti a takisto aj v minulom storočí. Je to samozrejmý, všedný jav, ktorý je priamo spojený s kultúrou práce a jej vývojom. Digitalizácia a vývoj materiálno-technického zabezpečenia v súkromných ale aj štátnych sektoroch sú takisto vnemy, ktoré do značnej miery môžu prispieť k rastu syndrómu vyhorenia. Nerealistické očakávania, narcistické vlohy a zle nastavené predpoklady v zamestnaní sú takisto faktormi, ktoré sa v tomto fenoméne vyskytujú signifikantne. Existuje niekoľko jednoduchých odporúčaní, po ktorých môžu jednotlivci siahnuť, ak majú pocit, že sa v ich profesionálnom živote syndróm vyhorenia objaví. Tieto zahŕňajú (nielen) úpravy už spomínaných očakávaní a realisticky nastavené hodnoty.

Príspevok sa zaoberá online agresiou, ktorá predstavuje novodobú formu ľudského správania a to aj v kyberpriestore. Online agresia je rozšírená medzi neplnoletými aj plnoletými a je čoraz viac tolerovaná a považovaná za samozrejmosť medziľudskej komunikácie. Cieľom príspevku je preto informovať o online agresii, jej variantoch, rizikách a poukázať na jej negatívny dopad a dôležitosť prevencie. V príspevku taktiež prezentujeme vlastnú typológiu rizikového a online rizikového správania a výsledky z iných výskumov v rámci ktorých odhaľujeme dôležité oblasti pre budúce výskumy. Pozornosť venujeme aj online agresii u jednotlivcov s poruchami aktivity a pozornosti.

Príspevok sa zameriava na dvadsiatnikov v období mladej dospelosti, pre ktorých ciele hrajú dôležitú úlohu vo formovaní ich identity. Mladí dospelí čelia významným sociálnym tlakom a očakávaniam napĺňať špecifické vývinové míľniky. Dosahovanie týchto cieľov môže byť problematické, ba dokonca nemožné. Preto cieľom tohto článku je teoreticky priblížiť koncept akčnej krízy v kontexte dosahovania cieľov mladých dospelých a poukázať na to, že vzdanie sa cieľa niekedy môže byť adaptívne.

Diagnostika ADHD (detskej aj dospelej formy) prebieha väčšinou pomocou tradičných testov a dotazníkov, bez využitia technológií. Čoraz častejšie sa pritom administrujú počítačové testy. Za technicky pokročilejšie môžeme považovať také testovanie, ktoré je navrhnuté pre virtuálne prostredie. Potenciál virtuálnej reality sa popri diagnostike postupne rozpoznáva aj v sfére rehabilitácie ADHD. Cieľom býva zlepšiť kognitívne a exekutívne funkcie pomocou virtuálneho prostredia, najmä s využitím špeciálnych hier a kognitívnych testov a cvičení. V rámci našej práce uvedieme, akými spôsobmi sa využíva virtuálna realita pri diagnostike a rehabilitácii osôb s ADHD v súčasnosti a predostrieme ďalšie možnosti jej využitia, ktoré spočíva v zmiernení mýtov a predsudkov voči osobám s ADHD.