Predmetná štúdia analyzuje súvislosť medzi sledovaním správ o pandémii koronavírusu a emocionálnym prežívaním jednotlivcov a tiež mierou ich súhlasu s prijatými opatreniami. Pomocou dotazníka vlastnej konštrukcie bola zisťovaná frekvencia sledovania správ a jej súvis so šiestimi primárnymi a sekundárnymi emóciami: strach, obavy, hnev, smútok, panika, frustrácia a zvedavosť. Sekundárne ciele boli zamerané na analýzu premenných vzhľadom na fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení na Slovensku. Výskum bol realizovaný na vzorke N=458 respondentov (vek M=40,6; 92,6% žien). Na základe štatistických analýz bolo zistené, že existuje štatisticky významný rozdiel v miere prežívania strachu (H=26,746; p<0,001), obáv (H=25,199; p<0,001), smútku (H=15,264; p<0,001) a zvedavosti (H=56,324; p<0,001) vzhľadom na frekvenciu sledovania správ ohľadom Covid-19 pandémie a v miere prežívania obáv (H=7,575; p<0,023), smútku (H=8,951; p<0,011) a frustrácie (H=11,101; p<0,004) vzhľadom na fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení. Miera výskumných premenných klesala s nižšou frekvenciou sledovania správ a s uvoľňovaním reštriktívnych opatrení v čase. Medzi frekvenciou sledovania správ a mierou súhlasu s prijatými protiepidemickými opatreniami boli zistený slabý korelačný vzťah.

Predložená štúdia za cieľ kategorizovať a obsahovo popísať konkrétne prekážky, ktoré vstupujú do procesu dosahovania cieľa na základe obsahovej analýzy 1507 odpovedí respondentov. Ako základné kritérium klasifikácie bola zvolená príčina, ktorá rozdeľuje prekážky na objektívne a subjektívne. Dáta boli získané od vzorky 542 respondentov vo veku 18 až 34 rokov. Z objektívnych interferujúcich premenných dominovali najmä aktuálne situačné prekážky, napríklad nadmerná administratívna záťaž. Pri subjektívnych prekážkach mali najväčšie zastúpenie tie, ktoré odrážali aktuálny psychický a fyzický stav jedinca, napríklad v podobe stresu alebo aktuálnej psychickej nepohody.

Predkladaný článok približuje význam arteterapeutických techník pri práci s deťmi s poruchami správania, odvolávajúc sa na uskutočnené výskumy. Autorka v ňom ďalej bližšie popisuje techniku arteterapeutických šablón, ktorú sama vytvorila. Arteterapeutické šablóny predstavujú sériu 25 kariet s prekreslenými šablónami a tematicky rôznorodo zamerané cvičenia (inštrukcie) určené pre deti a dospievajúcich. Spomínanú techniku je vhodné využívať aj pri práci s deťmi s poruchami správania vychádzajúc z uvedených výskumných štúdií zameraných na zisťovanie efektívnosti arteterapie pri zmierňovaní týchto porúch.

Príspevok sa zaoberá problematikou násilia páchaného na ženách a jeho dôsledkoch na deti. Cieľom príspevku je poukázať na deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde dochádza k násiliu na ženách. Pre tieto deti je nebezpečná aktuálna situácia v rodine, ale aj negatívne dopady násilia na ich ďalší vývoj a budúce vzťahy v dospelosti. Z našej praxe vyplýva, že ide o veľmi zložité súvislosti, ktoré je nutné s rozvahou a za účasti odborníkov dobre posúdiť a neustále prihliadať k potrebám a záujmom dieťaťa.

Autori chápu múdrosť ako ideálny cieľ všetkých (auto)formatívnych snáh tak v dospelosti, ako aj počas celého života človeka. Múdrosť považujú za najvyššiu schopnosť operatívneho a duchovno-etického zvládania úloh v nekonečnej rozmanitosti rýchlo sa meniacej pracovnej a životnej reality. Autori ponúkajú úvahu nad múdrosťou, jej významom a nad možnosťami, ako sa k nej priblížiť pomocou vzdelávania a učenia sa dospelých.

Autori tejto práce predstavujú základné teoreticko-filozofické východiská, princípy a konštrukty psychoterapeutickej modality „Gestalt“. Robia tak s cieľom jednak zefektívniť andragogické pôsobenie smerujúce k ďalšiemu rozvoju docility (schopnosti učiť sa) dospelých a jednak obohatiť andragogickú teóriu a prax. Užitočnosť nimi zvolenej modality pre oblasť vzdelávania a učenia sa dospelých podkladajú jej všeobecným cieľom, ktorým je harmonická osobnosť schopná učiť sa.

V príspevku sa zamýšľame nad zmenami v práci psychoterapeuta, ktoré prináša dnešná doba. Sme nútení meniť spôsoby a formy práce, riešiť nové témy, pozorne skúmať objednávky klientov a prácu flexibilne prispôsobovať neustále sa meniacim podmienkam. V článku preberáme niekoľko aktuálnych tém; zaoberáme sa napr. „zarúškovaním“, ktoré sa nečakane stalo prekážkou, očividne brániacou v kvalitnom psychoterapeutickom kontakte. Skúmame negatívne dôsledky doby u dospelých aj detí, pričom za kritické pre vznik psychických problémov považujeme to, že ľudia (najmä deti) zostali bez možnosti spoločenského, kultúrneho a športového vyžitia. Spomíname tiež novú techniku, ktorú úspešne využívame pri eliminácii strachu a iných emocionálnych problémov u našich klientov. V závere uvažujeme nad štyrmi druhmi objednávok a zdôrazňujeme nutnosť prispôsobiť psychoterapeutické sedenie aktuálnym potrebám klienta/ov, ktoré sa časom menia.

Každé patologické prostredie má negatívne vplyvy na každého jedného z nás a špeciálne na dieťa v takejto rodine. V príspevku budeme hovoriť o alkoholizme a násilí v rodine študenta, ktorý sa podelí o svoje skúsenosti a svoje svedectvo, čo zažíval vo svojom prirodzenom, sociálno-patologickom prostredí, kde mal hlavné miesto alkohol a domáce násilie a nie rodina, čo ovplyvnilo jeho život.