Najbežnejším internetovým komunikačným nástrojom v modernom svete sú sociálne médiá, ktoré obsahujú virtuálne platformy na vyhľadávanie, udržiavanie a rozvíjanie sociálnych kontaktov. Siete sa stali neoddeliteľnou súčasťou modernej spoločnosti. Virtuálne sociálne siete hlboko prenikli do nášho každodenného života a ľudia trávia viac času vytváraním sietí na dosiahnutie rôznych cieľov. Práca definuje vybrané platformy sociálnych médií, ktoré sú prospešné pre každodenný život a sebarozvoj jedinca. Analyzuje a popisuje získanie možnosti využitia sociálnych sietí pre profesionálny a osobný rast. Doplnkové informácie sú získané už z realizovaných výskumov v tejto problematike a taktiež obsahuje výsledky z nášho prieskumu.

Predkladaný článok sa zaoberá vnímaním marketingovej komunikácie na sociálnych sieťach cieľovou skupinou detí staršieho školského veku. Charakterizuje digitálny marketing a bližšie definuje jeho výhody a nevýhody, vymedzuje významnejšie nástroje digitálneho marketingu, medzi ktoré patrí aj marketing na sociálnych sieťach, definuje vybraný segment detí vo vekovom rozmedzí 11 až 15 rokov, charakterizuje ich vzťah k sociálnym sieťam a uvádza riziká a hrozby spojené s ich používaním. Výskum sa zameriaval na vytvorenie uceleného profilu vnímania marketingovej komunikácie na sociálnych sieťach Facebook, Instagram, YouTube a TikTok vybranou cieľovou skupinou detí. Využila sa kvantitatívna dotazníková metóda, skúmal názory a postoje 216 respondentov. Výsledky výskumu naznačili, že deti vnímajú reklamy influencerov na sociálnych sieťach pozitívnejšie, no napriek tomu si viac produktov kúpili na základe reklám značiek. Ďalšie výsledky a zistenia vyplývajúce z analýzy sú interpretované obšírnejšie v predkladanej štúdii.

V texte sú prezentované parciálne výsledky komplexnejšieho výskumu o intimite mladých ľudí, ktoré sa týkajú etických dilem v oblasti párových vzťahov. V tomto článku sme sa zamerali na tie výsledky, ktoré sú zamerané na kategorizáciu etických dilem v oblasti partnerských vzťahov, deskripciu týchto kategórií a subkategórií, ktorými sú sýtené. Jednotlivé kategórie sme konštruovali na základe voľných odpovedí na otvorené otázky, získané prostredníctvom dotazníka, od 315 respondentov a respondentiek mladšieho dospelého veku a adolescencie. Naše výsledky poukazujú na diverzitu etických dilem, ktorými sa muži a ženy v ich partnerských a sexuálnych vzťahoch zaoberajú. Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu APVV-18-0303: „Medzníky v tranzíciách intímnych vzťahov a kvalita života v období adolescencie a mladej dospelosti“.

Tento článek popisuje výsledky výzkumu, který byl zaměřen na zmapování problematiky postavení českých žen v interkulturních partnerských vztazích s mužem vyznávajícím islámskou víru a na sociálně-kulturní specifika s tímto vztahem spojená. K zmapování interkulturního vztahu byly využity výpovědi šesti respondentek, které měly osobní zkušenost s interkulturním partnerským vztahem tohoto charakteru. Z výpovědí respondentek se podařilo identifikovat specifické jednání, které je charakteristické pro interkulturní vztahy, v nichž se nachází muž vyznávající islámskou víru. Toto specifické jednání má dle našich zjištění pravděpodobně původ v sociálních a náboženských návycích těchto mužů, které si přinášejí ze zemí původu. Námi zjištěné výsledky šetření byly diskutovány s dostupnými zdroji zaměřenými na zkoumanou problematiku. Výsledky mohou napomoci pro lepší orientaci sociálních pracovníků, policistů a dalších pomáhajících profesí při případné intervenci v prostředí interkulturních rodin.

V predkladanom článku sme sa snažili porozumieť prežívaným skúsenostiam horských záchranárov. V kontexte práce s cieľom objasniť skutočnosti, ktoré môžu súvisieť s výrokom jedného z participantov, a to: „byť horský záchranár,“ predstavíme teoretické východiská a analýzu výskumných štúdií. Výskumné otázky boli zamerané na skúsenosti a profesijnú cestu horského záchranára. Kvalitatívne údaje, získané z rozhovorov, boli analyzované pomocou interpretatívnej fenomenologickej analýzy. V empirickej časti sme odhalením špecifických zložiek v konkrétnom životnom príbehu identifikovali päť hlavných tém: Motivácia, Riziko, Učenie, Poslanie a Tímová práca. Výsledky kvalitatívnej štúdie poskytujú poznatky z hľadiska životných skúseností horských záchranárov a uvádzajú odporúčania pre potenciálny výskum a prax.

Úvod: Dôvera môže byť definovaná ako spoláhanie na iných, určité očakávanie budúcich situácií, autentické vzťahy s jasnou komunikáciou. Počas starania o pacienta nemá smysel hľadať fokus spolupráce, ak nie je založený dostatočne dôvtipný a otvorený vzťah. Dobrý vzťah medzi pacientom a sestrou má veľký vplyv na pacientovu percepciu choroby a liečby. Dôvera je súčasťou emocionálnej podpory, základom vzájomnej produktívnej komunikácie v vzťahu medzi sestrou a pacientom. Ciele: V tomto prípadovom štúdiu sme zbadali 190 pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami (CVD), chceli sme vyhodnotiť uroven dôvery pacientov k sestrinskej personali voči procesu starania a tiež overiť spokojenosť psychosocialných potrieb počas hospitalizácie. Metódy: V Oddelení akútnej kardiologie a koronárnej jednoty, v Národnom inštitúte kardiovaskulárnych chorôb v Bratislave. V tomto prípadovom štúdiu sme použili nestandardizovaný dotazník pre zbieranie údajov a vyhodnotenie dôvery a spokojenosti psychosocialných potrieb u 190 pacientov s CVD. Výsledky: V tomto štúdiu mali 26% pacientov stredný a 74% pacientov vysoký úroveň dôvery k sestrinskej personali. Na základe porovnania odpovedí medzi skupinami sme našli statisticky významné hodnoty na urovni významnosti α = 0,05 v percepcii psychosocialných potrieb. Vek pacientov bol 57,38 ± 9,59 (SD) rokov, 69% respondentov boli muži a 31% ženy. Dĺžka pobytu v nemocnici bola 4,8 ± 3,03 (SD) dní. Záver:** Klinická praxis v akútnej oddelení a intenzívnej starostlivosti kladie zvýšené požiadavky na sestru nejen v profesionálnych schopnostia, ale aj v celostátnom vnímaní pacienta. V klinickej praxi je potrebné, aby sestra prispela k pacientovi celostátnym spôsobom, poznala a prijala jeho potreby vo všetkých oblastiach. Ak zdravotnícky personál nepoužije celostávny prístup, môže pacient pocítiť nezaujatosť. To môže veľmi porušiť vzťah pacienta a sestry a tak spôsobiť obmedzenie spolupráce. Pomocou psychosocialných intervencií sestra prispieva k komplexnému sestrinskomu staraniu, k lepšiemu vzťahu medzi sestrou a pacientom a tým k vyššej dôvire so стороны pacienta. Získaná dôvera prispieva k optimalizácii procesu liečby, lepšiemu riešeniu problémov pacienta sestrou.