Stres zažívaný v prostredí vysokej školy do značnej miery prispieva k rozvoju psychopatologickej symptomatiky. Študenti zdravotníckych odborov sú vystavení vysokým nárokom počas štúdia, čo vedie k vzniku rôznorodých stresových situácií. V rámci práce sme skúmali výskyt percipovanej záťaže vyplývajúcej z psychopatologických symptómov a sledovali sme ako táto záťaž súvisí s jednotlivými subsystémami psychologickej imunity u študentov zdravotníckych odborov. Výskumný súbor tvorili študenti pregraduálneho štúdia Slovenskej zdravotníckej univerzity (N = 210) vo veku 19 až 35 rokov (M = 21,18; SD = 2,81). Testová batéria pozostávala z položiek na zistenie základných demografických údajov, Inventára psychologickej imunitnej kompetencie a inventára SCL-90®-S. Naše výsledky ukázali, že klinicky významné symptómy psychopatológie aktuálne vníma vysoký podiel študentov (80,95%). Konkrétne symptómy anxiety percipovalo 60,95%, depresie 65,71% a neistoty v sociálnom kontakte 70,48% študentov. Výsledky taktiež potvrdili štatisticky významnú negatívnu koreláciu medzi psychologickou imunitou a aktuálnou psychickou záťažou. Naše zistenia slúžia aj pre podporu validity Modelu psychologického imunitného systému a korešpondujú so závermi doposiaľ realizovaných zahraničných štúdií.

Príspevok je venovaný zhrnutiu teoretických poznatkov a empirických zistení týkajúcich sa prechodu do dospelosti (20-29 rokov) v súvislosti s normatívnymi úlohami tohto obdobia. Cieľom je poskytnúť prehľad informácií o nazeraní na tranzíciu do dospelosti a problematiku normatívnych vývinových úloh, ktoré sú pre toto životné obdobie príznačné. V rámci hľadania odpovede na ústrednú otázku sa v príspevok zoberá témou dôležitosti napĺňania týchto normatívnych vývinových úloh a analýze kritérií dospelosti.

Príspevok sa zaoberá problematikou domáceho násilia páchaného na ženách. Má množstvo podôb a foriem a to vo verejnom ako aj v súkromnom živote. Cieľom príspevku je poukázať na faktory zvyšujúce riziko násilia voči ženám.

Syndróm vyhorenia nie je nový fenomén – vyskytuje sa v modernej spoločnosti a takisto aj v minulom storočí. Je to samozrejmý, všedný jav, ktorý je priamo spojený s kultúrou práce a jej vývojom. Digitalizácia a vývoj materiálno-technického zabezpečenia v súkromných ale aj štátnych sektoroch sú takisto vnemy, ktoré do značnej miery môžu prispieť k rastu syndrómu vyhorenia. Nerealistické očakávania, narcistické vlohy a zle nastavené predpoklady v zamestnaní sú takisto faktormi, ktoré sa v tomto fenoméne vyskytujú signifikantne. Existuje niekoľko jednoduchých odporúčaní, po ktorých môžu jednotlivci siahnuť, ak majú pocit, že sa v ich profesionálnom živote syndróm vyhorenia objaví. Tieto zahŕňajú (nielen) úpravy už spomínaných očakávaní a realisticky nastavené hodnoty.

Rodina je najdôležitejším článkom pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Rodina sa časom formovala, vyvíjala, nadobúdala svoje znaky ale aj funkcie. A tak ako sa menili všetky tieto atribúty, tak sa menili aj problémy, ktorými sa dnešné rodiny a dnešní rodičia v postmodernej spoločnosti najviac zaoberajú a ktorým sú nútení čeliť. Tieto problémy sa týkajú všetkých rodín bez rozdielu.

Článok pojednáva o postoji matiek k výchove detí a o ich potrebe dokonalosti v dnešnej postmodernej spoločnosti. Dnešný svet si mnoho ľudí idealizuje a snažia sa byť preto dokonalí - a tak nie sú výnimkou ani niektoré mamičky, ktoré vychovávajú svoje deti a nechali sa zlákať týmto fenoménom či ideálom ,,byť dokonalá/é“. Mnoho matiek si však neuvedomuje, že sú pre svoje deti zrkadlom a tak nevedomky posúvajú a odzrkadľujú svoje ideálne správanie svojim deťom.