VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Samovražda predstavuje vážnu výzvu pre verejné zdravie v globálnom meradle. Odráža zložité interakcie medzi psychologickými, sociálnymi a ekonomickými determinantmi. Porozumenie samovražednému správaniu si vyžaduje komplexné, multidisciplinárne prístupy k prevencii a intervencii. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať aktuálne epidemiologické vzorce a trendy v samovraždách naprieč Európou, so zvláštnym zreteľom na krajiny strednej a východnej Európy, pričom globálny a západoeurópsky kontext slúžil ako porovnávací rámec. Do štúdie sme zahrnuli literatúru publikovanú v rokoch 2015 až 2025. Štúdie boli vyhľadávané v databázach Web of Science, PubMed, CINAHL a Embase, v súlade s Joanna Briggs Institute (JBI) odporúčaniami pre scoping review. Zároveň sme sa snažili poskytnúť dôkazy podporujúce koncept multikauzality samovražedného správania, s osobitným zreteľom na spoločenské a komunitné determinant. Celkovo bolo identifikovaných a analyzovaných 22 relevantných štúdií. Táto prehľadová štúdia poukazuje na celkový pokles úmrtnosti v dôsledku samovrážd v krajinách Európskej únie za poslednú dekádu. Tento pozitívny trend však nezohľadňuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pričom úmrtnosť na samovraždu je významne vyššia vo východoeurópskom regióne. Naše zistenia naznačujú, že tieto rozdiely môžu odrážať systémové nedostatky v oblasti poskytovania starostlivosti o duševné zdravie, ako aj širšie sociokultúrne faktory, vrátane socioekonomických podmienok, pretrvávajúcej stigmatizácie duševných porúch, nižšej dostupnosti psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, vyššej miery konzumácie alkoholu či sociálnej izolácie a osamelosti. Za kľúčové považujeme aj zohľadnenie geopolitického napätia a následnej ekonomickej a sociálnej nestability. Integrácia týchto dimenzií do rámca prevencie a intervencií môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu komplexnej a dynamickej prepojenosti medzi environmentálnymi, spoločenskými a politickými determinantmi zdravia.

Kromě názvu nemá tato spánková porucha s Měsícem nic společného. Protože je ale výsostně zajímavá, věnujme jí i zde trochu prostoru. Mytologie spojuje Lunu s mnoha událostmi na Zemi, věda zatím potvrz...

Chtěl bych zde poděkovat vedení Ústavu všeobecného lékařství 1. lékařské fakulty UK v Praze, zejména MUDr. Norbertu Královi, za pozvaní na výroční schůzi, kde jsem měl možnost poznat rozkvět ústavu, k...

Mládež v súčasnosti čelí rôznym nebezpečenstvám a mnohým ohrozeniam. Problematika drog sa stáva čoraz aktuálnejšou a rodičia a pedagógovia očakávajú pomoc a poradenstvo. Publikácia Tabak, alkohol a dr...

Reziliencia predstavuje kľúčový koncept v psychológii, sociológii, ekológii a ďalších interdisciplinárnych oblastiach, pričom zdôrazňuje schopnosť jednotlivcov, komunít a systémov odolávať, prispôsobiť sa a zotaviť sa z nepriaznivých situácií. Tento článok sa zameriava na definovanie reziliencie, identifikáciu kľúčových mechanizmov, ktoré ju podporujú, a na praktické príklady jej uplatnenia. Osobitnú pozornosť venuje historickým a kultúrnym vzorom, ako sú domorodé komunity, židovská komunita či jednotlivci ako Nelson Mandela a Malala Yousafzai, ktorí stelesňujú ideu reziliencie na globálnej úrovni. Ďalej skúmame, ako môžu jednotlivci aj spoločnosti rozvíjať odolnosť prostredníctvom kultúrneho dedičstva, vzdelania, sociálnych väzieb a adaptabilných stratégií. Na záver poskytneme odporúčania pre implementáciu princípov rezilencie v praxi s dôrazom na prevenciu, zvládanie kríz a posilnenie schopnosti obnovy. Štúdia vychádza z dostupnej literatúry a príkladov dobrej praxe, pričom zdôrazňuje význam tohto konceptu pre trvalo udržateľný rozvoj a riešenie súčasných globálnych výziev.

Užitek je v tom, co tu je. Smysl je v tom, co tu není. Lao-c’ Dodatek: Tato kniha má mnoho smyslu, zatímco užitek z ní je ničemný. Radkin Honzák Knížka svým způsobem navazuje na Vondráčkovy paměti...

Zatímco Immanuela Kanta naplňují úctou a obdivem jen dvě věci, já jsem hamižnější a klaním se navíc před úžasnou silou a vynalézavostí přírody. Trvalo mi, pravda, několik desetiletí, než jsem si uvědo...

Cieľom štúdie s použitím interpretatívnej fenomenologickej kvalitatívnej analýzy bolo preskúmať akými charakteristikami sa prejavuje angažovaný zamestnanec. Traja vysokoškolský učitelia sa zúčastnili výskumu. Kvalitatívna analýza potvrdila, že angažovanosť zamestnancov sa prejavuje dominantne v podobe troch základných dimenzií: energia, oddanosť a pohltenie. Zatiaľ čo predchádzajúce témy kopírovali faktory angažovanosť merané dotazníkmi, v rozhovoroch sa objavili aj nové témy: vnútorná motivácia, vyšší zmysel práce a starostlivosť o seba. Práve tri nové identifikované témy môžu byť zdrojom doplnenia kvantitatívnych výskumov pracovnej angažovanosti.

Nasledujúci článok sa venuje kritickej teórii Spoločnosť spektákla, ktorá nastavuje zrkadlo modernej konzumnej spoločnosti. V článku reflektujeme na myšlienky jej autora, Guya Deborda, pričom ich aplikujeme na podmienky súčasnej spoločnosti a jej hodnôt. Okrem priblíženia samotnej teórie Spoločnosti spektákla prinášame aj analýzy jej vybraných téz. Spoločnosť spektákla patrí medzi najzávažnejšie teoretické práce Guya Deborda. Poukazuje na to, že v modernej spoločnosti pravda a realita prestali existovať a boli nahradené spektáklom. Autentické prežívanie života tak bolo nahradené len akousi jeho reprezentáciou. Záleží ešte vôbec na tom, aké veci skutočne sú? Alebo je dôležitejšie to, akými sa byť zdajú či ako sa prezentujú?