V príspevku vymedzujeme, charakterizujeme a prakticky formulujeme diagnostiku osobnosti dospelého človeka na základe využitia projektívnej diagnostickej metódy - grafologickej analýzy ručného písma. Poukazujeme na význam motivovania ľudí k osobnostnému rozvoju a k dosahovaniu psychickej dospelosti. Význam grafologickej analýzy písma osobnosti dospelých odôvodňujeme výsledkami skúmania odborníkov z oblasti grafológie a z vlastného autorského grafologického výskumu ručného písma dospelých osôb.

V príspevku sa zameriavame na charakteristiku a kategorizáciu porúch správania detí. Sústreďujeme sa na príčiny problémov a porúch detí v správaní. V príspevku prezentujeme formy prevencie sociálno-patologických javov u detí a poukazujeme na dôležitosť úlohy a kompetencií školy v prevencii sociálno-patologického správania žiakov.

Príspevok je zameraný na rodinu ako prostredie pre dôstojný život a rozvoj jej členov. Poukazujeme na rodinu súčasnosti, tzn. v postmodernej dobe a uvažujeme o nadaní rodiny k dobru a zlu, pričom si kladieme otázky o základnom cieli ľudského života. Venujeme sa téme dobrý život a právo na ľudskú dôstojnosť v spoločnosti so zreteľom aj k rodine. Prezentujeme sociálnu edukáciu ľudí ako preventívne opatrenie pre rodinu a vymedzujeme potenciál rodiny so zreteľom k sociálnej edukácii v prospech rodiny.

Cieľom príspevku autorky je stručne popísať etiológiu a symptomatológiu porúch autistického spektra, ale predovšetkým priblížiť možnosti vzdelávania týchto výnimočných detí, ktoré chápu a vnímajú svet okolo nás iným spôsobom ako intaktná populácia, a preto veľakrát reagujú inak, ako to okolie očakáva. V dnešnej dobe existuje už viacero možností edukácie danej cieľovej skupiny, ktoré sa snažíme v príspevku aspoň v krátkosti predstaviť.

Súčasná moderná spoločnosť vníma starobu prevažne negatívne, čo následne determinuje skutočnosť, že táto negativita staroby a starnutia sa v mnohých prípadoch integruje do povedomia starších jedincov. Veková diskriminácia - ageizmus sa pritom čoraz častejšie dáva do súvisu so zdravotnou, prípadne sociálnou starostlivosťou. Cieľom predkladaného príspevku bolo poukázať na ageizmus v zdravotníctve a to v kontexte reálnych vedeckých výskumov, ktoré boli v posledných rokoch realizované v krajinách západnej Európy a Ameriky. Zároveň sme sa snažili upriamiť pozornosť na to, ako môže zdravotnícky personál prispieť ku komplexnej rehabilitácii seniora a to v kontexte psycho-sociálneho pôsobenia na staršieho jedinca v paradigme odmietania ageizmu. Metódy: Kvalitatívna analýza a interpretácia dostupnej odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá ageizmom v zdravotníctve, doplnená o naratívnu prípadovú štúdiu, ktorú uvádzame ako kazuistiku. V závere sme použili dedukciu, na základe ktorej sme zo všeobecne prezentovanej teórie vyvodili konkrétne závery. Záver: Skúmaním negatívnych dôsledkov ageizmu prichádzame k poznaniu, že je nevyhnutné vyvinúť také terapeutické prístupy, ktoré budú súčasťou komplexnej rehabilitácie a prostredníctvom ktorých môžeme priamo čeliť vplyvu negatívnych stereotypov. Do popredia sa totiž v súvislosti s ageizmom dostáva kvalita interakcií medzi starším jedincom a poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, pričom sa začína objavovať nový pojem a to terapeutické spojenectvo.

Autorka sa vo vedeckej štúdii zaoberá osamelosťou, ktorú v úvode definuje, pričom osamelosť vníma ako fenomén, ktorý v súčasnej dobe výrazne ovplyvňuje životy mnohých jedincov. Osamelosť sa týka všetkých vekových skupín, no najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k osamelosti a k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov, ktoré následne osamelosť determinujú. Osamelosť, ktorá následne ústi do samovraždy je autorkou podávaná ako výrazný extrémny jav, ktorý má stúpajúcu tendenciu predovšetkým u vekovej skupiny seniorov. V druhej časti vedeckej štúdie sú popisované výsledky kvalitatívnej analýzy v rámci ktorej autorka realizovala otvorené kódovanie. Výsledky výskumu naznačujú, že osamelosť v živote seniora vytvára silné a negatívne konotácie, ktoré sú spojené s myšlienkou na smrť, čo môže následne vyústiť až k suicidálnemu správaniu seniora. Okrem toho môžeme potvrdiť, že absencia pozitívnych sociálnych vzťahov staršieho človeka je významným rizikovým faktorom pre široko založené morbidity a mortality a vplýva na celkovú pohodu a psychické a fyzické zdravie staršieho jedinca.

Autorka rozoberá v prehľadovej štúdii fenomén starnutia, pričom popisuje jeho prejavy v kontexte biologického, psychického a sociálneho charakteru. Upozorňuje pritom na nárast psychických ochorení, a to predovšetkým depresie, ktorú následne rozoberá a charakterizuje. Cieľom príspevku bolo predovšetkým poukázať na aspekty vplývajúce na vznik depresie, ktorá sa objavuje vo vyššom veku, predovšetkým na aspekty, ktoré súhrne nazývame psychosociálne. Autorka však nespája vznik depresie iba so psychosociálnymi aspektmi, upozorňuje totiž, že na vzniku depresie sa u seniorov podieľajú aj fyzické obmedzenia, prípadne fyzické ochorenia a kognitívne zmeny, avšak tieto fyzické zmeny prispievajú k rozvoju negatívnych sociálnych fenoménov, ako je osamelosť, izolácia, strata kontaktov a pod. Depresia vo vyššom veku má tak silný sociálny podtón, čo znamená, že jej liečba v sebe nesie určité špecifiká predovšetkým v kontexte kombinovania medikamentóznej liečby so psychoterapiou. V rámci predkladanej prehľadovej štúdie sa preto autorka v jej druhej časti zameriava na psychoterapiu ako jednu z možných podporných liečebných aktivít. Psychoterapiu pri práci so seniorom/kou pritom vymedzuje ako plánovanú a kontrolovanú liečbu prostredníctvom bezprostredného vplývania na psychiku seniora/ky. Do popredia dáva skupinovú formu psychoterapie a zároveň rozoberá jednotlivé psychoterapeutické prístupy, ktoré sú v rámci poskytovania skupinovej psychoterapie vhodné a môžu pomôcť pri liečbe depresívnych epizód v živote staršieho jedinca. Význam skupinovej terapie u seniorov sa zakladá predovšetkým na možnosti poskytnutia, prípadne obnovenia sociálnej opory, ktorá je pre jednotlivca v období staroby nevyhnutná.