Úvod: Pracovná schopnosť vyjadruje potenciál zamestnanca zvládať pracovné požiadavky. Na meranie pracovnej schopnosti sa používa dotazník WAI™ 1.0 Index pracovnej schopnosti, medzinárodný nástroj na posúdenie súčasnej rovnováhy medzi pracovnými požiadavkami a individuálnymi schopnosťami zamestnanca. Pre úspešnú a funkčnú implementáciu opatrení age managementu do ošetrovateľstva, je meranie pracovnej schopnosti sestier, prvým krokom. Cieľ: Zistiť index pracovnej schopnosti na vzorke slovenských sestier pomocou dotazníka WAI. Komparovať výsledky merania pracovnej schopnosti u slovenských a českých sestier. Súbor a metodika: Použili sme zmiešaný výskum. Uskutočnili sme prierezovú štúdiu v roku 2024 na vzorke 371 sestier, ktoré vyplnili dobrovoľne a anonymne WAI™ 1.0 dotazník. Kvalitatívnou analýzou sme doplnili kontext a význam výsledkov kvantitatívnej analýzy. Priemerný vek sestier bol 44,82 rokov a priemerný počet rokov ich praxe v ošetrovateľstve bol 22,24 roka. 62,26 % sestier malo vysokoškolské vzdelanie. Výsledky: Priemerná hodnota indexu pracovnej schopnosti sestier v našej štúdii bola 37,87 bodov (SD = 6,097); čo označujeme ako dobrá pracovná schopnosť. Výsledky potvrdili, že s vekom klesá pracovná schopnosť sestier. 72,2 % sestier (n = 268) uviedlo, že na základe svojho zdravotného stavu, budú vykonávať povolanie sestry aj o dva roky. K najčastejšie uvádzaným ochoreniam patrili ochorenia pohybového aparátu, kardiovaskulárne ochorenia a endokrinné a metabolické ochorenia. Záver: Táto štúdia zdôraznila význam podpory pracovnej schopnosti sestier, nakoľko najpočetnejšie boli zastúpené sestry vo veku 41 - 60 rokov. Zisťovanie pracovnej schopnosti sestier sa vzhľadom k súčasnej demografickej situácii stáva vysoko aktuálnou, lebo umožní odhaliť riziko dlhodobej práceneschopnosti, predčasného odchodu do dôchodku alebo neschopnosti vykonávať prácu. Výsledky sú cenné nielen pre sestry samotné, lebo získajú informácie potrebné na zvládnutie pracovných požiadaviek, poskytujú stimuly na zmeny v pracovných postojoch a životnom štýle, ale sú cenné aj pre zamestnávateľov na zavedenie ergonomických a bezpečnostných opatrení, na zvýšenie motivácie sestier a na vzdelávanie.
Kľúčové slová: Age management. Index pracovnej schopnosti. Sestry. Slovenská a Česká republika.
OD doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH·10 Jun 2026· 248
Východiská: O riešenie problematiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti je v mnohých krajinách čoraz väčší záujem. Vnímame ju ako súbor organizovaných činností, procesov, správania, ktoré determinujú zdravie a eliminujú riziká poškodenia pacienta. Atribútmi bezpečnej starostlivosti sú súbor opatrení preventívneho charakteru. Stav ich percepcie odzrkadľuje hĺbku pochopenia významnosti a potreby zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Máme zato, že percepcia determinuje rozhodovanie o intervenciách, ktoré môžu mať rizikový charakter. Ciele: Cieľom štúdie bolo skúmať percepciu atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami. Výsledky: U sestier existuje štatisticky významný rozdiel v percepcii jednotlivých atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti χ2(10) = 326,723, p < ,001. Nízke poradové skóre percepcie sme identifikovali v oblasti rešpektovania práv a podpory mobility pacientov. Záver: I keď je percepcia sestier viac pozitívna, realita vykazuje iné skutočnosti. Konanie a prax nie vždy je v súlade s vnímaním skúmaných javov. Rezervy nachádzame v pochopení rizík, poškodenia zdravia pacientov na základe nedocenenia významu politiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: atribút, bezpečnosť, percepcia, zdravotná starostlivosť
OD prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH·25 May 2026· 329
Starnutie populácie, dynamický nárast skupiny seniorov vo veku 80 a viac patrí medzi najvýznamnejšie demografické výzvy súčasnosti. Obdobie pravej staroby a dlhovekosti má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať a akceptovať pri zabezpečovaní odbornej i laickej pomoci. V príspevku sa preto venujeme špecifikám starostlivosti o veľmi starých seniorov so zameraním na charakteristiku generácie (tichá generácia), fyziologické a psychosociálne zmeny starnutia, atypický klinický priebeh ochorení, výskyt geriatrických syndrómov, polymorbiditu, polyfarmáciu a polypragmáziu. Osobitná pozornosť je zameraná kožným zmenám a ich komplikáciám, ako aj prevencii úrazov a funkčného úpadku. Zdôraznená je potreba včasnej identifikácie rizík prostredníctvom skríningových nástrojov, interdisciplinárnej spolupráce, individualizovaného a empatického prístupu k pacientovi. V závere je zdôraznený hlavný cieľ komplexnej geriatrickej starostlivosti, ktorým je udržanie funkčnej nezávislosti, kvality života a čo najdlhšie zotrvanie seniora v domácom prostredí.
Kľúčové slová: Dlhovekí seniori. Domáca starostlivosť. Charakteristika populácie. Interdisciplinárna starostlivosť.
OD Katarína Zrubáková·27 Feb 2026· 1 992
Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: empatia, lekárska profesia, náročné situácie, pacient, riešenie problému, sociálna inteligencia
OD ProHuman·26 Feb 2026· 1 904
Úvod: Profesionálna autonómia sestier predstavuje dôležitý predpoklad pre nezávislé rozhodovanie, uplatňovanie profesijných kompetencií a efektívne poskytovanie ošetrovateľskej praxe. Cieľ: Analyzovať úroveň profesijnej autonómie sestier naprieč jednotlivými dimenziami ošetrovateľskej praxe. Metodika: Súbor štúdie tvorilo 143 sestier. Údaje boli zbierané pomocou skrátenej verzie štandardizovanej Dempster Practice Behaviors Scale (DPBS), ktorá pozostáva z 28 položiek v štyroch dimenziách. Zber údajov bol realizovaný prostredníctvom online dotazníka v období medzi februárom a marcom 2025. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky. Výsledky: Celkový priemerný skóre DPBS dosiahol x̄ = 1,79 (SD = 0,36), čo ukazuje na priaznivú úroveň profesionálnej autonómie. Nižšie priemerné skóre (odrážajúce vyššiu autonómiu) boli zistené v dimenziách uznanie (x̄ = 1,31) a pripravenosť (x̄ = 1,58), zatiaľ čo vyššie skóre (ukazujúce nižšiu autonómiu) boli nájdené v dimenziách zainteresovanosť (x̄ = 2,00) a aktualizácia (x̄ = 2,08). Vyššia autonómia bola prevažne spojená s osobnou zodpovednosťou a profesijnou sebadôverou, zatiaľ čo nižšia autonómia sa týkala predovšetkým organizačných aspektov praxe. Záver:** Uplatňovanie profesionálnej autonómie sestier je významne ovplyvnené pracovným prostredím. Systematická podpora nezávislého rozhodovania, jasné vymedzenie kompetencií a zníženie administratívnych bariér môžu prispieť k posilneniu autonómnej ošetrovateľskej praxe.
Kľúčové slová: profesijná autonómia, sestry, ošetrovateľská prax, kompetencie, pracovné prostredie
OD prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD.,MPH·22 Feb 2026· 1 461
Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťah medzi mierou sociálnej inteligencie a preferovanými copingovými stratégiami v kontexte zvládania náročných pracovných situácií v lekárskej praxi. Výskumnú vzorku tvorili lekári pracujúci v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Boli použité štandardizované meracia nástroje MESI a CSI, prostredníctvom ktorých boli dáta spracované neparametrickou korelačou analýzou Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky odhalili viacero štatisticky významných negatívnych vzťahov medzi sledovanými premennými. Zistené negatívne korelácie medzi stratégiou vyhľadávania sociálnej opory a všetkými faktormi sociálnej inteligencie (empatiou, manipuláciou a sociálnou iritabilitou) naznačujú, že vyššia miera sociálnych kompetencií je spojená s menšou tendenciou spoliehať sa na externé sociálne zdroje pri zvládaní záťaže. Negatívny vzťah medzi vyhýbaním sa a sociálnou iritabilitou poukazuje na možný krátkodobý regulačný efekt tejto stratégie na sociálne napätie. Zistenia podporujú teoretické poznatky o prepojení sociálnej inteligencie s adaptívnymi mechanizmami zvládania stresu, pričom podčiarkujú význam rozvoja sociálnych a emocionálnych kompetencií u zdravotníckych pracovníkov. Štúdia prináša nové údaje o vzťahu medzi sociálnou inteligenciou a copingom a má praktické implikácie pre psychologickú podporu a edukáciu v zdravotníckej praxi.
Kľúčové slová: lekárska profesia, náročné situácie, sociálna inteligencia, zvládanie,
OD PhDr. Valéria Parová, PhD·21 Feb 2026· 1 245
Fenylketonúria je najčastejšie sa vyskytujúca porucha metabolizmu aminokyselín. Jedná sa o nevyliečiteľné ochorenie, liečba ktorého je celoživotná a vyžaduje dodržiavanie individuálnej diéty s obmedzením príjmu bielkovín. Zdravotná gramotnosť rodičov, ale aj samotného pacienta zohráva kľúčovú úlohu v oblasti manažmentu ochorenia, prevencie vzniku komplikácií a zlepšovania kvality života pacienta.
Kľúčové slová: Fenylketonúria. Zdravotná gramotnosť. Nízkobielkovinová diéta. Selfmonitoring.
OD PhDr. Mgr. Ing. Trnková Ľubica, PhD. MPH·28 Dec 2025· 1 951
Úvod: Mintzberg rozdelil desať manažérskych rolí do troch kategórií: interpersonálnej, informačnej a rozhodovacej. Cieľ: Zistiť preferencie v vnímaní manažérskych rolí medzi sestrami kohorty generácie „Z“. Súbor a metódy: Kvalitatívna štúdia bola realizovaná v období september - október 2025 na súbore 47 sestier generácie Z. Boli použité metódy fokusových skupín a rozhovorov. Výsledky: Kvalitatívna analýza štúdie potvrdila, že za najdôležitejšiu rolu v kategórii interpersonálnych rolí považovali sestry rolu Lídra (n=42); v kategórii informačných rolí dominovala rola Monitora (n=23) a medzi rozhodovacími rolami preferovali sestry rolu Riešiteľa narušení (n=36). Záver: Výsledky štúdie odrážajú charakteristiky a preferencie sestier generácie „Z“, ktoré možno využiť nielen vo vysokoškolskom vzdelávaní, ale najmä v leadershipu a strategickej sukcesii v manažmente ošetrovateľstva.
Kľúčové slová: Generácia Z. Manažérky. Mintzbergova teória. Roly.
OD doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH·21 Dec 2025· 1 854
Zdravotná gramotnosť je kľúčovým predpokladom aktívneho prístupu seniorov k zdraviu a významne ovplyvňuje ich schopnosť realizovať preventívne a liečebné opatrenia. Telesná aktivizácia patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické postupy, ktoré zlepšujú fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, kognitívne funkcie a kvalitu života seniorov. Pravidelná pohybová aktivita prispieva k prevencii pádov, spomaľuje rozvoj sarkopénie a podporuje sebestačnosť. Výskumné zistenia potvrdzujú, že v ošetrovateľskej praxi sa najčastejšie využívajú metódy pohybovej terapie a aktivizácie. Významným faktorom podpory pohybovej aktivity je aj digitálna zdravotná gramotnosť, ktorá seniorom umožňuje využívať moderné technológie – aplikácie, nositeľné zariadenia či online programy – na sledovanie a realizáciu cvičení. Rovnako aj štúdie, ktoré sú v článku prezentované preukazujú pozitívny vzťah medzi vyššou digitálnou gramotnosťou a úrovňou fyzickej aktivity. Zvýrazňujú však aj faktory, ktoré na rozvoj digitálnej zdravotnej gramotnosti v oblasti telesnej aktivácie pôsobia negatívne. K najčastejším patrí zlý zdravotný stav, zmeny v zmyslových a kognitívnych funkciách, nevyhovujúca socio-ekonomická situácia, neochota seniorov využívať moderné technológie, ale aj nedostatočná podpora zo strany spoločnosti. Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že zlepšovanie digitálnych zručností seniorov predstavuje perspektívnu stratégiu pre podporu zdravia, prevencie a aktívneho starnutia.
Kľúčové slová: Cvičebné programy. Digitálna zdravotná gramotnosť. Digitálne nástroje a pomôcky. Nefarmakologická metóda. Senior. Telesná aktivizácia
OD PhDr. Katarína Zrubáková PhD·16 Dec 2025· 2 160
Ošetrovateľstvo
Pôvodne v angličtine
Úvod: Nepríjemné udalosti (AEs) v inpatientnej zdravotnej starostlivosti predstavujú významný problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť poskytovanej starostlivosti. Ich výskyt je často podmienený pracovnej nahrúžkou, profesionálnym zkušením a organizačnou kultúrou, v ktorej praktikujú sestry. Cieľ: Zhodnotiť postoje sester k faktorom rizika, ktoré prispievajú k výskytu AEs. Metodológia: Výskum zahrnul 200 sester. Zbieranie údajov sa uskutočnilo v mesiacoch mája a июня 2024 pomocou samotvorne vypracovaného dotazníka. Údaje boli zpracované pomocou deskriptívnej štatistiky a Kruskal-Wallisového testu. Výsledky: Najznázorovanejším faktorom rizika bola únava a vyčerpanosť, najčastejšie hlásená sestrami v veku 41–50 rokov (x̄ = 4.06) a tými s väčším ako 11 rokovým zkušením (x̄ = 3.96). Toto sa stalo za ním nepozornosť pri podávaní liekov, kde najvyššie skóre dosiahli sestry v veku 41–50 rokov (x̄ = 3.73) a s 6–10 rokovým zkušením (x̄ = 3.64). Záver:** Prevencia výskytu AEs vyžaduje systémové opatrenia smerované na správu pracovnej nahrúžky, podporu kultúry bezpečnosti a zlepšovanie organizačných podmienok. Zvýšenie roly sester v identifikácii faktorov rizika AEs je klúčovým krokom k zlepšeniu kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: Bezpečnosť pacienta, Nežiaduce udalosti, Rizikové faktory, Sestra.
OD prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH·10 May 2025· 4 955
