Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať svoje emócie aj emócie ostatných ľudí, s ktorými sa sestra stretáva počas výkonu svojej profesie. Uplatňuje ju v rámci primárnej, sekundárnej a následnej starostlivosti u jednotlivcov aj v komunite. Emocionálnu inteligenciu tvorí päť základných zložiek a to, sebaovládanie, sebauvedomovanie, sebamotivácia, sociálne schopnosti a empatia. Je dôležité rozvíjať tento osobnostný faktor v rámci pregraduálneho a sústavného vzdelávania sestier.

V súvislosti so starnutím populácie a pribúdajúcim počtom dlhovekých seniorov, sa dostáva do povedomia odbornej verejnosti termín krehký/zraniteľný senior. Starostlivosť o takéhoto seniora je náročná pre rodinného príslušníka resp. opatrovateľa, ale aj pre zdravotníckych pracovníkov v domácej i ústavnej starostlivosti. Cieľom príspevku je prezentovať osobitosti ošetrovateľských intervencií v domácej starostlivosti o krehkého seniora, ale aj v akútnej, subakútnej a dlhodobej ústavnej liečbe. A porovnať poznatky z analýzy dostupnej vedeckej a odbornej literatúry s výsledkom výskumu, ktorý bol realizovaný v ústavných zdravotníckych zariadeniach a v domácom prostredí. Výskumná štúdia je súčasťou projektu KEGA s názvom: Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Hlavnou empirickou metódou bol dotazník vlastnej konštrukcie a doplňujúcou metódou analýza dokumentu. Výskumný súbor tvorili sestry pracujúce v ADOS a v ústavných zariadeniach na geriatrickom, doliečovacom oddelení, oddelení a liečebni pre dlhodobo chorých. Výskumom sme zistili ako sestry hodnotia zdravotný a psychický stav dlhovekých seniorov, aké hodnotiace nástroje poznajú a využívajú, na čo je zameraná liečba krehkého seniora, aké preventívne opatrenia používajú a ako hodnotia interdisciplinárnu spoluprácu v liečebnopreventívnej starostlivosti v domácom prostredí a v ústavných zdravotníckych zariadeniach.

Pre seniorsky vek je charakteristický výskyt viacerých ochorení naraz, k jedným z nich patria choroby očí. Tieto ochorenia si často vyžadujú dlhodobú a interdisciplinárnu starostlivosť. K dôležitým členom tímu patria sestry. Sestry realizujú ošetrovateľskú starostlivosť v rôznom prostredí - v ústavnom zariadení, ambulancii i v domácnosti seniora. V príspevku opisujeme najčastejšie intervencie sestry ako aj obsah edukácie. Edukácia má veľký význam pre kvalitu spolupráce seniora a efektivitu liečby.

Problematika kognitivního deficitu, potažmo demence, se stává stále více aktuálním tématem nejen odborné, ale i laické veřejnosti. Rostoucí prevalence a incidence nemoci, společně se stárnutím obyvatelstva, s sebou přináší obrovské dílčí i celospolečenské problémy, na které je nutné adekvátně a zejména rychle reagovat. Jedním z nich je včasná, respektive časná diagnostika demence

Předkládaný text se snaží uvést do problematiky poskytování laické ošetřovatelské péče o terminálně nemocného v domácím prostředí, představit možnosti řešení, případně identifikovat limity pro rozhodnutí poskytovat tuto péči. Základním předpokladem a rozhodujícím faktorem pro poskytování takovéto péče je skutečnost, že rodina bude vůbec ochotna takovouto péči poskytnout. Toto rozhodnutí pak může být podpořeno tím, že vůbec bude na takovouto péči personálně i věcně vybavena a v neposlední řadě bude umět takovouto péči poskytnout. Laická péče v domácím prostředí stojí na třech pilířích uvozených slovesy „chtít“, „moci“ a „umět“. Každý z těchto pilířů může mít jako oporu, tak i odpor v rodině, státu, zdravotně sociální a zaměstnanecké politice. Předložený článek se snaží stručně tyto faktory uvést a popsat s možnou vzájemnou vazbou a interakcí.

Nové technológie, modernizácia, rýchly životný štýl prinášajú okrem pokroku aj zvyšujúcu sa incidenciu civilizačných chorôb a zároveň potrebu praktizovať sociálnu prácu v najrôznejších sférach. Cieľom článku je teoreticky vypracovať úlohu sociálnej práce pri práci s onkologickým pacientom. Pri objasňovaní autori vychádzajú z holistického prístupu.

Malnutrícia je nezávislým rizikovým faktorom vedúcim k vyššej morbidite, predĺženiu hospitalizácie, k vyššiemu počtu rehospitalizácií, predĺženiu rekonvalescencie a k vyššej mortalite. Nezanedbateľné sú aj ekonomické dôsledky spojené s liečbou komplikácií. Podvýživa predstavuje komplexný problém, ktorý sa netýka len rozvojových krajín, ale aj krajín s vyspelým zdravotníctvom. Cieľom nášho príspevku je poskytnúť stručný pohľad na jednotlivé typy malnutrície a priblížiť jej etiológiu so zameraním na dôvody, pre ktoré dochádza k jej prehĺbeniu v zdravotníckom zariadení. Stručne popíšeme jej dopady na morfológiu a funkciu orgánových systémov a zmienime sa aj o diagnostike a manažmente podvýživy v zdravotníckom zariadení.