V príspevku upriamujeme pozornosť na problematiku kultúrno-osvetového pracovníka zameriavajúc sa na stručný opis postupného vývoja tohto povolania až po objasnenie jeho súčasného rôznorodého chápania. Naším zámerom je načrtnúť kvalifikačné predpoklady a požiadavky kladené na osobnosť kultúrno-osvetového pracovníka, sústreďujúc sa predovšetkým na jeho osobnostné kvality, ktoré dotvárajú jeho odbornosť a majú veľmi dôležitý vplyv na účastníkov kultúrno-osvetovej edukácie a v neposlednom rade na kvalitu jeho práce. Vychádzajúc zo zadefinovania si cieľovej skupiny kultúrno-osvetových pracovníkov, ich postavenia, špecifík ich práce, rozmanitých pracovných činností, navrhujeme kompetenčný model kultúrno-osvetového pracovníka vychádzajúci z analýzy a našej interpretácie jednotlivých zložiek profesijnej kompetencie. Príspevok je čiastkovým výstupom z riešenia projektu UGA V/15/2020 s názvom Efektivita výcvikového programu zameraného na rozvoj sociálnej kompetencie vzdelávateľov. dospelých.

Spokojenost žáků se školou lze vnímat z různých úhlů a časových dimenzí. Ovlivňuje ji řada faktorů na straně žáka, učitele, prostředí, školy. Výstupy z dotazníkového šetření na středních školách, které provedla v roce 2017 agentura Median, výstupy z mezinárodního šetření PISA 2018, TIMSS 2015 a z aktuální Mezinárodní výzkumné studie o zdraví a životním stylu dětí a školáků HBSC 2020 poměrně shodně konstatují, že čeští žáci jsou se školou spokojeni nejméně v celé Evropě. Cílem studie bylo proto tuto skutečnost na vzorku sedmi středních odborných škol a 3052 žáků v hlavním městě Praze ověřit, přičemž k samotnému šetření byl využit dotazník využívaný k měření spokojenosti žáků v Dolním Sasku. Byly formulovány čtyři předpoklady zjišťující celkovou spokojenost žáků s jejich školou, s kvalitou výuky, vyučujícími a technickým vybavením. Spokojenost žáků se na čtyřstupňové Likertově škále 1 – 4 pohybovala nad středem škály v rozmezí od 2,99 do 3,33.

Črta s názvom Priepasti v nás opisuje komplikované vzťahy starej mamy a jej vnučky, ktoré ovplyvnila záľuba dôchodkyne v čítaní a preposielaní hoaxov na sociálnych sieťach. Venuje sa tiež nepriaznivej situácii, do ktorej sa seniori dostali pre nedostatok mediálnej výchovy.

Štúdia sa snaží objasniť, zdôvodniť a obhájiť uplatňovanie zásad spolupráce ako etického prístupu v riadiacej manažérskej práci, vo vzťahu k podriadeným pracovníkom. Východiskom je identifikácia ekonomického opodstatnenia a predpokladov manažérskej orientácie na spoluprácu, následne štúdia odkrýva implikácie a podobu takéhoto prístupu v jeho zameraní na zamestnancov a kvalitu pracovných vzťahov. V závere kriticky poukazuje na limity a obmedzenia, ktoré pre takýto manažérsky prístup predstavujú súčasné flexibilizované organizačné formy práce a uplatňovanie konkurenčných vzťahov v pracovnej skupine.

Studie se věnuje co-teachingu v kontextu vzdělávání dětí se speciálními vzdělávacími potřebami na příkladu situace v německé spolkové zemi Baden-Württemberg. V článku jsou nejprve stručně představena legislativní východiska inkluzivního vzdělávání v Německu, dále text představuje základní druhy co-teachingu a reflektuje jejich využitelnost v oblasti speciálního vzdělávání. Data o situaci v Německu byla sbírána pomocí rozhovorů s experty a dále zpracovávána v rámci výzkumu metody co-teaching, který realizuje tým Univerzity Karlovy, katedry andragogiky a managementu pedagogické fakulty.

Súčasná globalizovaná spoločnosť so sebou prináša množstvo zmien, na ktoré je potrebné vedieť adekvátne reagovať. Tieto zmeny však nie sú len pozitívne. Čoraz viac sa stretávame s rôznymi negatívnymi vplyvmi globalizácie a, nie len dospelý človek, je nútení reagovať na zmeny, udalosti v spoločnosti, ktoré pred tým neriešil. Nehovoríme len o vplyvoch globalizácie, ale taktiež aj o digitalizácií, či nástupe rôznych sociálno-patologických javov, ktoré v minulosti neboli až tak rozšírené, či vôbec neexistovali v spoločnosti. Efektívnym nástroj na riešenie takýchto situácií, či naučenia sa reagovať na takéto situácie môže byť práve vzdelávanie dospelých. Článkom sa snažíme poukázať na význam vzdelávania dospelých a niektorých jeho subsystémov práve v kontexte eliminácie a prevencie sociálno-patologických javov v spoločnosti.