Úvod: Pracovná schopnosť vyjadruje potenciál zamestnanca zvládať pracovné požiadavky. Na meranie pracovnej schopnosti sa používa dotazník WAI™ 1.0 Index pracovnej schopnosti, medzinárodný nástroj na posúdenie súčasnej rovnováhy medzi pracovnými požiadavkami a individuálnymi schopnosťami zamestnanca. Pre úspešnú a funkčnú implementáciu opatrení age managementu do ošetrovateľstva, je meranie pracovnej schopnosti sestier, prvým krokom. Cieľ: Zistiť index pracovnej schopnosti na vzorke slovenských sestier pomocou dotazníka WAI. Komparovať výsledky merania pracovnej schopnosti u slovenských a českých sestier. Súbor a metodika: Použili sme zmiešaný výskum. Uskutočnili sme prierezovú štúdiu v roku 2024 na vzorke 371 sestier, ktoré vyplnili dobrovoľne a anonymne WAI™ 1.0 dotazník. Kvalitatívnou analýzou sme doplnili kontext a význam výsledkov kvantitatívnej analýzy. Priemerný vek sestier bol 44,82 rokov a priemerný počet rokov ich praxe v ošetrovateľstve bol 22,24 roka. 62,26 % sestier malo vysokoškolské vzdelanie. Výsledky: Priemerná hodnota indexu pracovnej schopnosti sestier v našej štúdii bola 37,87 bodov (SD = 6,097); čo označujeme ako dobrá pracovná schopnosť. Výsledky potvrdili, že s vekom klesá pracovná schopnosť sestier. 72,2 % sestier (n = 268) uviedlo, že na základe svojho zdravotného stavu, budú vykonávať povolanie sestry aj o dva roky. K najčastejšie uvádzaným ochoreniam patrili ochorenia pohybového aparátu, kardiovaskulárne ochorenia a endokrinné a metabolické ochorenia. Záver: Táto štúdia zdôraznila význam podpory pracovnej schopnosti sestier, nakoľko najpočetnejšie boli zastúpené sestry vo veku 41 - 60 rokov. Zisťovanie pracovnej schopnosti sestier sa vzhľadom k súčasnej demografickej situácii stáva vysoko aktuálnou, lebo umožní odhaliť riziko dlhodobej práceneschopnosti, predčasného odchodu do dôchodku alebo neschopnosti vykonávať prácu. Výsledky sú cenné nielen pre sestry samotné, lebo získajú informácie potrebné na zvládnutie pracovných požiadaviek, poskytujú stimuly na zmeny v pracovných postojoch a životnom štýle, ale sú cenné aj pre zamestnávateľov na zavedenie ergonomických a bezpečnostných opatrení, na zvýšenie motivácie sestier a na vzdelávanie.
Kľúčové slová: Age management. Index pracovnej schopnosti. Sestry. Slovenská a Česká republika.
OD doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH·10 Jun 2026· 249
Príspevok sa zameriava na analýzu neviditeľných bariér návratu na trh práce z perspektívy nezamestnaných osôb. V centre pozornosti stoja latentné psychosociálne faktory, ktoré nie sú priamo reflektované prostredníctvom formálnych ukazovateľov zamestnateľnosti, no významne ovplyvňujú schopnosť jednotlivca opätovne sa uplatniť na trhu práce. Príspevok vychádza z kvalitatívneho výskumu realizovaného formou polostrukturovaných rozhovorov, analyzovaných prostredníctvom prístupov zakotvenej teórie. Výskumný súbor tvorilo 11 participantov. Výsledky poukazujú na existenciu viacerých kategórií neviditeľných bariér, najmä v oblasti oslabeného sebavedomia, straty pracovných návykov, skúsenosti opakovaného odmietania, ambivalentnej motivácie a nedôvery voči systému podpory. Tieto faktory významne zasahujú do sociálneho fungovania jednotlivca a ovplyvňujú jeho schopnosť aktívne vstupovať do procesu hľadania zamestnania.
Kľúčové slová: bariéry zamestnanosti, nezamestnanosť, návrat na trh práce, sociálne fungovanie, sociálna práca
OD PhDr. Daniela Lorko Praznovská·31 May 2026· 392
Sociálne fungovanie sestier predstavuje významný faktor ovplyvňujúci kvalitu interpersonálnych interakcií a efektivitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti v klinickej praxi. Cieľom štúdie bolo analyzovať úroveň dispozičných a funkčných dimenzií sociálneho fungovania sestier v klinickom prostredí. Štúdia mala kvantitatívny, deskriptívny a prierezový charakter. Skúmaný súbor tvorilo 96 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát boli použité štandardizované nástroje Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) a dotazník MESI. Výsledky poukázali na strednú úroveň funkčných dimenzií sociálneho fungovania, s najvyššími hodnotami v oblasti sociálnej vnímavosti a najnižšími v spracovaní sociálnych informácií, kde sa prejavila aj najvyššia variabilita. V dispozičných dimenziách dominovala vyššia a stabilná úroveň empatie pri vyrovnaných hodnotách manipulácie a sociálnej iritability. Sestry vykazujú vyvážený dispozično funkčný profil sociálneho fungovania s dominanciou empatie a sociálnej vnímavosti, pričom rezervy možno identifikovať v oblasti spracovania sociálnych informácií.
Kľúčové slová: dispozičné dimenzie, funkčné dimenzie, sestry, sociálne interakcie
OD PhDr. Valéria Parová, PhD·31 May 2026· 356
Diabetes mellitus 2. typu patrí medzi najvýznamnejšie chronické metabolické ochorenia súčasnosti a je spojený s vysokým rizikom mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií. Chronická hyperglykémia, inzulínová rezistencia, oxidačný stres a endoteliálna dysfunkcia sa podieľajú na progresívnom poškodení cievneho systému a rozvoji diabetickej retinopatie, neuropatie, diabetickej choroby obličiek, ischemickej choroby srdca, cerebrovaskulárnych ochorení a periférneho artériového ochorenia. Predkladaný článok sumarizuje súčasné poznatky o patofyziológii, epidemiológii a klinickom význame sekundárnych komplikácií DM2. Zároveň zdôrazňuje význam včasného skríningu, intenzívnej modifikácie životného štýlu a individualizovanej farmakoterapie s cieľom redukcie kardiovaskulárneho a renálneho rizika pacientov s DM2.
Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu; mikrovaskulárne komplikácie; makrovaskulárne komplikácie; diabetická retinopatia; diabetická neuropatia
OD Mgr. Anastasiia Ostafiichuk·30 May 2026· 380
Východiská: O riešenie problematiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti je v mnohých krajinách čoraz väčší záujem. Vnímame ju ako súbor organizovaných činností, procesov, správania, ktoré determinujú zdravie a eliminujú riziká poškodenia pacienta. Atribútmi bezpečnej starostlivosti sú súbor opatrení preventívneho charakteru. Stav ich percepcie odzrkadľuje hĺbku pochopenia významnosti a potreby zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Máme zato, že percepcia determinuje rozhodovanie o intervenciách, ktoré môžu mať rizikový charakter. Ciele: Cieľom štúdie bolo skúmať percepciu atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami. Výsledky: U sestier existuje štatisticky významný rozdiel v percepcii jednotlivých atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti χ2(10) = 326,723, p < ,001. Nízke poradové skóre percepcie sme identifikovali v oblasti rešpektovania práv a podpory mobility pacientov. Záver: I keď je percepcia sestier viac pozitívna, realita vykazuje iné skutočnosti. Konanie a prax nie vždy je v súlade s vnímaním skúmaných javov. Rezervy nachádzame v pochopení rizík, poškodenia zdravia pacientov na základe nedocenenia významu politiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: atribút, bezpečnosť, percepcia, zdravotná starostlivosť
OD prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH·25 May 2026· 333
Zdravotníctvo
Pôvodne v angličtine
Zápalové ochorenia čreva (IBD) predstavujú skupinu chronických, opakujúcich sa ochorení tráviaceho traktu, medzi ktoré patrí najmä Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. V posledných desaťročiach dochádza k nárastu ich incidencie a prevalencie, čo poukazuje na význam environmentálnych faktorov vrátane výživy. Cieľom práce bolo zhodnotiť úlohu výživy a diétnych faktorov v prevencii a manažmente zápalových ochorení čreva na základe dostupných vedeckých dôkazov. Práca bola spracovaná formou scoping prehľadu podľa princípov PRISMA-ScR. Literárna rešerš bola realizovaná v databázach PubMed, Scopus, Web of Science a Google Scholar, pričom do analýzy boli zahrnuté originálne štúdie, systematické prehľady a metaanalýzy publikované najmä po roku 2005. Výsledky poukazujú na to, že stravovacie vzorce bohaté na vlákninu, ovocie a zeleninu môžu pôsobiť preventívne, najmä vo vzťahu ku Crohnovej chorobe. Naopak, zvýšený príjem ultra-spracovaných potravín, jednoduchých cukrov a niektorých tukových zložiek je spojený so zvýšeným rizikom vzniku IBD. V manažmente ochorenia sa ako prínosné ukazujú najmä rôzne dietoterapeutické prístupy, napríklad eliminačné diéty v kombinácii s čiastočnou enterálnou výživou, enterálna výživa alebo diéty zamerané na obmedzenie niektorých ťažšie stráviteľných sacharidov pri zmierňovaní symptómov. Dostupné poznatky naznačujú, že výživa predstavuje významný modifikovateľný faktor, ktorý môže ovplyvňovať nielen riziko vzniku ochorenia, ale aj jeho priebeh. Z tohto dôvodu by mala byť výživa vnímaná ako dôležitá súčasť komplexného manažmentu pacientov so zápalovými ochoreniami čreva. Napriek rastúcemu počtu dôkazov sú potrebné ďalšie dlhodobé randomizované štúdie na spresnenie účinku jednotlivých diétnych prístupov a ich individualizácie v klinickej praxi.
Kľúčové slová: Crohnova choroba, dietoterapia, ulcerózna kolitída, výživa, zápalové ochorenia čreva.
OD Mgr. Ján Roman·07 May 2026· 366
Sebapoškodzovanie adolescentov predstavuje závažný problém duševného zdravia, pri ktorom školy zohrávajú dôležitú úlohu pri jeho včasnom rozpoznaní. Cieľom štúdie bolo preskúmať, ako učitelia stredných škôl vnímajú sebapoškodzovanie adolescentných dievčat a ako hodnotia svoju pripravenosť reagovať na tieto situácie. Výskumný súbor tvorilo päť učiteľov stredných škôl zo štyroch krajov Slovenska, ktorí mali osobnú skúsenosť so sebapoškodzovaním žiačky. Dáta boli získané prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov a analyzované pomocou interpretatívnej fenomenologickej analýzy. Analýza identifikovala tri tematické oblasti. Prvá poukazuje na konštruovanie učiteľskej roly medzi morálnou zodpovednosťou za žiakov a vedomím hraníc vlastnej kompetencie, sprevádzané výraznou emocionálnou záťažou. Druhá zachytáva interpretačné rámce, prostredníctvom ktorých učitelia vysvetľujú sebapoškodzovanie najmä ako reakciu na psychický tlak, rodinné problémy a intenzívne emócie. Tretia téma poukazuje na napätie medzi snahou pomôcť a limitmi pedagogickej praxe, pričom respondenti zdôrazňovali nedostatok systematického vzdelávania a význam spolupráce so školskými a externými odborníkmi. Výsledky poukazujú na potrebu systematickej metodickej podpory učiteľov, rozvoja vzdelávania v oblasti duševného zdravia a vytvárania jasných školských postupov pri riešení sebapoškodzovania.
Kľúčové slová: sebapoškodzovanie, adolescentné dievčatá, učitelia, školské prostredie, interpretatívna fenomenologická analýza (IPA)
OD Mgr. Sabrina Luščíková·26 Mar 2026· 1 423
Psychická pohoda vysokoškolských študentov je významne ovplyvňovaná akademickými nárokmi a spôsobmi zvládania stresu. Cieľom predkladanej štúdie bolo preskúmať vzťah medzi vnímaným akademickým stresom, copingovými stratégiami a psychickou pohodou vysokoškolských študentov, ako aj identifikovať možné rodové rozdiely v týchto premenných. Výskum bol realizovaný na vzorke 561 slovenských vysokoškolských študentov, ktorí študovali na vysokých školách na Slovensku a v Českej republike. Psychická pohoda bola meraná prostredníctvom škály Ryff PWB-18, vnímaný stres pomocou škály PSS-10 a copingové stratégie dotazníkom Brief COPE. Výsledky ukázali stredne silný negatívny vzťah medzi vnímaným akademickým stresom a psychickou pohodou. Adaptívne copingové stratégie zamerané na riešenie problémov boli pozitívne spojené s psychickou pohodou, zatiaľ čo maladaptívne stratégie vykazovali negatívny vzťah k pohode a pozitívny vzťah k stresu. Moderujúci efekt copingových stratégií vo vzťahu medzi stresom a psychickou pohodou sa nepotvrdil. Zároveň sa ukázali rozdiely podľa pohlavia, pričom ženy vykazovali vyššiu mieru stresu a častejšie využívali emocionálne a maladaptívne stratégie zvládania. Zistenia poukazujú na význam rozvoja adaptívnych copingových stratégií a podpory duševného zdravia študentov v akademickom prostredí.
Kľúčové slová: mental well-being, academic stress, coping strategies, university students, mental health
OD Mgr. Sabrina Luščíková·26 Mar 2026· 1 534
Starnutie populácie, dynamický nárast skupiny seniorov vo veku 80 a viac patrí medzi najvýznamnejšie demografické výzvy súčasnosti. Obdobie pravej staroby a dlhovekosti má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať a akceptovať pri zabezpečovaní odbornej i laickej pomoci. V príspevku sa preto venujeme špecifikám starostlivosti o veľmi starých seniorov so zameraním na charakteristiku generácie (tichá generácia), fyziologické a psychosociálne zmeny starnutia, atypický klinický priebeh ochorení, výskyt geriatrických syndrómov, polymorbiditu, polyfarmáciu a polypragmáziu. Osobitná pozornosť je zameraná kožným zmenám a ich komplikáciám, ako aj prevencii úrazov a funkčného úpadku. Zdôraznená je potreba včasnej identifikácie rizík prostredníctvom skríningových nástrojov, interdisciplinárnej spolupráce, individualizovaného a empatického prístupu k pacientovi. V závere je zdôraznený hlavný cieľ komplexnej geriatrickej starostlivosti, ktorým je udržanie funkčnej nezávislosti, kvality života a čo najdlhšie zotrvanie seniora v domácom prostredí.
Kľúčové slová: Dlhovekí seniori. Domáca starostlivosť. Charakteristika populácie. Interdisciplinárna starostlivosť.
OD Katarína Zrubáková·27 Feb 2026· 1 995
Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: empatia, lekárska profesia, náročné situácie, pacient, riešenie problému, sociálna inteligencia
OD ProHuman·26 Feb 2026· 1 907
