Od svojho vzniku predstavoval liberalizmus perspektívny a ambiciózny hodnotový koncept, ktorý napĺňa všetky atribúty plnohodnotnej ideológie. Z historického hľadiska je však potrebné rozlišovať jednotlivé etapy jeho vývoja. V jeho počiatkoch ho formovali myšlienky, ktoré dnes automaticky nezaraďujeme výlučne do liberálneho spektra, no predstavovali jeho základné hodnoty. Na pozadí vývoja liberalizmu sa zároveň odohrával aj jeho vnútorný spor, ktorý je aktuálny dodnes. Aké historické podmienky ovplyvnili jeho vznik a vývoj? Kde možno hľadať korene dominancie liberalizmu v politickom a spoločenskom diskurze? Predkladaný článok sa pokúša poskytnúť odpovede na tieto otázky v rámci historicko-filozofických kontextov.

Článok sa zameriava na interpretáciu normatívnych zdrojov osobnej slobody vo filozofii Johna Stuarta Milla. Ukazuje, že Millovo poňatie slobody nemožno vtesnať do rámca klasického liberalizmu, ale treba ho chápať ako výsledok prekrývania utilitaristického konceptu úžitku, epistemologického falibilizmu a sociálnoontologickej predstavy človeka ako bytosti formovanej spoločenskou interakciou. Text zároveň argumentuje, že napätie medzi individuálnou autonómiou a kolektívnymi nárokmi spoločnosti nepredstavuje pre Milla deficit, ale jeden zo základných prvkov občiansko-politickej spoločnosti. Analýza sa napokon dotýka aj súčasných diskusií o osobnej slobode a poukazuje na to, že Millova koncepcia poskytuje vhodný konceptuálny základ pre úvahy o sociálnej zodpovednosti jednotlivcov a o legitímnych medziach verejných zásahov do osobnej slobody.

Digitálne média v súčasnosti zásadne preusporadúvajú spôsob, akým jazyk funguje ako nástroj interpretácie a konštruovania reality, pričom jeho pôsobenie sa presúva z roviny racionálnej komunikácie do roviny afektívnych reakcií. V online priestore sa jazyk stáva súčasťou dynamickej infraštruktúry formovanej algoritmami, ktoré určujú viditeľnosť, relevanciu aj pragmatickú účinnosť jednotlivých výpovedí. Vznik nových komunikačných foriem a jazykových hier vedie k tomu, že tradičné významové kritéria sú nahrádzané perfomatívnymi a emocionálnymi efektmi. Manipulácia sa v online priestore tak neprejavuje iba v obsahu, ale aj v samotných podmienkach používania jazyka, ktoré digitálne prostredie neustále pretvára.

Táto štúdia skúma transformáciu role riaditeľa školy v českom kontexte od vzniku Československa po súčasnosť. Výskum si kladie za cieľ analyzovať vývoj právnych rámcov, kompetencií a spoločenského postavenia riaditeľov v jednotlivých historických obdobiach a porovnať ich so súčasnými reflexiami riaditeľov na základe kvalitatívneho výskumu. Prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov so skúsenými, dlhoročne pôsobiacimi riaditeľmi škôl štúdia identifikovala kľúčové zmeny v profesii, so zvláštnym dôrazom na obdobie po roku 1989. Zistenia odhaľujú nárast autonómie, ktorý je sprevádzaný vysokou administratívnou záťažou a nedostatočnou systémovou podporou.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) sa u dospelých často prejavuje spôsobom, ktorý výrazne ovplyvňuje ich každodenné fungovanie, kvalitu života a osobné prežívanie spokojnosti. Cieľom tejto kvantitatívnej štúdie je preskúmať, ako prejavy ADHD narúšajú život dospelých jednotlivcov v piatich vybraných oblastiach: práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz. Ako výskumnú metódu zberu dát sme použili štandardizovaný nástroj DIVA-5. Výskumnej vzorky sa zúčastnilo 83 dospelých respondentov s diagnostikovanou poruchou ADHD (subtyp kombinovaný). Dáta boli spracované pomocou overených štatistických postupov, deskriptívnej a korelačnej analýzy. Výsledky naznačujú, že početnosť príznakov nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity má vplyv na narušenie subjektívne vnímanej pohody, potvrdila sa slabá korelácia. Avšak nepotvrdil sa vplyv veku či pohlavia na úmeru narušenia sledovaných oblastí. Analýza ukázala, že problémy sa šírili rovnomerne do všetkých sledovaných oblastí, ktoré respondenti označili ako narušené. Neexistovala žiadna konkrétna oblasť s výraznejším narušením v porovnaní s ostatnými. Zistenia môžu slúžiť ako východisko pre rozšírenie porozumenia o dopadoch ADHD v dospelosti a pre budúci vývoj cielenej podpory tejto skupiny ľudí.

Nasledujúci článok sa venuje analýze vzťahovej teórie Láska je príbeh amerického psychológa Roberta J. Sternberga. Podľa jeho teórie, romantická láska nie je len akýmsi pominuteľným citom či sériou náhodných udalostí, ale má skôr naratívny charakter – podobne ako príbehy, ktoré poznáme z románov či filmov. Tieto príbehy následne určujú výber partnerov a dynamiku našich vzťahov. Zároveň, vzájomná kompatibilita v romantických vzťahoch je ovplyvnená tým, či a do akej miery sa jednotlivé príbehy partnerov spájajú a dopĺňajú. Článok situuje Sternbergovu teóriu do širšieho kontextu sociálno-kultúrneho chápania lásky a skúma jej prepojenie s naratívnou psychológiou a teóriou pripútania. Približuje proces konštruovania ľúbostných príbehov, pričom analyzuje tri vybrané príbehy lásky (príbeh učiteľ-študent, príbeh uzdravenia, vojnový príbeh). V závere kriticky hodnotí transformačný potenciál teórie rovnako ako jej limity.

Komunikačná schopnost je jedným zo základných pilierov detského vývinu a podmieňuje učenie, sociálnu participáciu a emocionálne sebavyjadrenie. U detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je nevyhnutné aplikovať komplexný, multisenzorický prístup, ktorý prepája rozvoj všetkých oblastí, od sluchovej diferenciácie, vizuopercepcie, hrubej a jemnej motoriky, cez socializáciu a emocionálnu reguláciu až po podporu kognitívnych procesov. Tento článok prezentuje najnovšie zistenia zo zahraničných štúdií z roku 2025 a ponúka praktické odporúčania pre predprimárne vzdelávanie, ktoré reflektujú potrebu diferenciácie a individuálneho prístupu.