Introduction

V príspevku vymedzujeme zodpovednosť dospelého človeka za svoj život. Poukazujeme na hodnotový systém človeka. Odlišujeme kultúrneho a civilizovaného človeka a kvalitatívny rozdiel v konaní dospelých ľudí.

V príspevku prezentujeme zdôvodnenie nášho autorského inovatívneho konceptu Edukačná sociálna práca, charakterizujeme sociálnu realitu ľudí v súčasnej dobe, v ktorej sa formuje nová identita sociálnej práce a nová identita sociálneho klienta. Vychádzame z predpokladu, že najúčinnejším spôsobom i prostriedkom sociálnej pomoci je celoživotné učenie sa a sociálna edukácia dospelých ľudí. Zdôvodňujeme zaradenie edukačnej sociálnej práce v systéme vedy sociálna práca a zdôrazňujeme praktickú potrebnosť edukačnej sociálnej pomoci dospelým.

Text je věnován problematice dětské úzkosti v možnostech psychoterapeutického přístupu z hlediska fenomenologického. Ontické hledisko neumožňuje ozřejmit, pochopit a následně účinně terapeuticky ošetřit problém v temporální časovosti dítěte úzkostí trpícího. Hlavní myšlenkou je pochopení emočního schématu rodiny jako živého organizmu, bez možnosti konkretizování objektivním měřením. Pro dítě, které se do tohoto systému rodí, představuje zakládající možnost prožívat bezpečí a přijetí s přesahem významu zkušenosti do dospělosti.

Príspevok je zameraný na učiteľa a jeho vyučovací štýl, v súvislosti s ktorým venujeme pozornosť žiakovmu poňatiu učiva a možnostiam jeho ovplyvňovania. Cieľom príspevku je poukázať na vyučovací štýl učiteľa nielen ako prostriedok odovzdávania množstva poznatkov, ale predovšetkým ako osobnostne stimulujúci prostriedok zefektívňovania učenia sa žiakov.