Introduction

Hlavným cieľom výskumného článku je sumarizácia a kompletizácia kvalitatívnych poznatkov týkajúcich sa problematiky násilia páchaného na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce. V metodológií bola využitá kvalitatívna výskumná stratégia. Zamerali sme sa na analýzu rodinných a sociálnych aspektov. Hlavným cieľom skúmania rodinných aspektov bolo nájsť súvislosti medzi faktormi a osobitosťami pôvodnej rodiny a jej členov a skúsenosťou s týraním žien v neskoršom období. Hlavným cieľom skúmania sociálnych aspektov bolo nájsť súvislosti medzi príčinami, sociálnopsychologickou symptomatológiou a následkami pociťovania sociálnej izolácie týraných žien. Výskumnú vzorku tvorilo 20 participantiek, konkrétne týraných žien vo veku od 23 do 65 rokov, ktoré boli klientkami krízových centier v Bratislavskom kraji. Analyzovaných bolo následne 5 prípadových štúdií týraných žien. Výskumné metódy boli obsahová analýza a štruktúrovaný rozhovor. Výsledky výskumu preukázali viaceré významné rodinné a sociálne súvislosti, ktoré sa spájajú s problematikou rodovo podmieneného násilia, respektíve násilia páchaného na ženách.

Chirurgické ochorenie s indikáciou operačnej terapie má u pacienta psychické dôsledky aj v podobe prežívania strachu. K redukcii strachu u chirurgických pacientov môžu prispievať aj sestry prostredníctvom kvalitnej a efektívnej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá je nemysliteľná bez vzájomnej komunikácie medzi sestrou a pacientom. Cieľom výskumu bolo zistiť úroveň komunikácie sestier s pacientmi pri operačnej terapii a jej vplyv na redukciu strachu u pacientov. Na získanie údajov bola použitá kvantitatívna metóda empirického výskumu – viacpoložkový neštandardizovaný dotazník. Vzorku respondentov tvorilo 192 pacientov s chirurgickým ochorením hospitalizovaných na chirurgickom klinickom pracovisku, u ktorých bol realizovaný plánovaný operačný výkon. Zistili sme prežívanie strachu u pacientov pri operačnej terapii aj vzťah prežívaného strachu k hodnoteniu komunikácie vo vzťahu sestra – pacient.

Supervízia na Slovensku nadobudla svoje miesto a jej výkon je považovaný za efektívny nástroj ako hľadať a využiť potenciál a inovatívnosť pre kvalitnú prácu s klientom. V sociálnych službách má legislatívnu podporu a už niekoľko rokov sa vykonáva. Aktuálny stav sociálnych služieb vytvára pre supervíziu priestor na zisťovanie a riešenie aktuálnych tém supervízie v praxi pre tých pracovníkov a organizácie, ktorí služby poskytujú. Tieto témy sú zrkadlom ako sa v sociálnych službách pracuje zamestnancom, ako funguje manažment a aké postavenie v spoločnosti sociálne služby majú. Existuje množstvo legislatívnych podmienok kladených na organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby, aby kvalita poskytovanej služby zodpovedala európskym štandardom kvality, ktoré sú zapracované i v aktuálnej legislatíve. Aktuálne témy, ktoré komunikujú supervidovaní naznačujú, že podmienky na naplnenie štandardov kvality sú vytvárané rozdielne a nereflektujú skutočný stav fungovania organizácií, hlavne u verejných poskytovateľov služieb. Predstavíme niektoré témy, ktoré najčastejšie supervidovaní otvárajú a zanalyzujeme ich, aby sme poskytli prehľad aktuálneho stavu fungovania sociálnych služieb z pohľadu supervízora, supervízie a supervidovaných

Úvod: Príspevok ponúka pohľad expertov v oblasti sociálnej práce na adopciu Zákona o sociálnej práci a jeho aplikáciu v praxi. Zameriavame sa tiež na úlohu Profesionálnej kamery sociálnych pracovníkov a na reflexiu jej zriadenia. Budeme sa odvolávať na vývoj sociálnej práce v Slovenskej republike v kontexte adopcie tohto zákona, dôvodu vzniku Kamery sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a jej fungovania. V práci predstavujeme niektoré údaje, ktoré sa týkajú očakávaní sociálnych pracovníkov v smere zvýšenia ich sociálneho statusu, а tiež možných perspektív členstva v Kamere sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Metódy: Z hľadiska metodologického prístupu je to kvantitatívne výskum. Základom tohto prístupu je získanie presných, objektívnych a overitelných údajov o vyšetrovaných otázkach, na ktorých sa v ďalšom fázom skúmajú závislosti a vzťahy medzi príčinami. Výskumom sme pozorovali významné rozdiely v záujmoch členstva v Kamere sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce vzhľadom k pohlaviu a dĺžke опыту v sociálnej oblasti. Tiež sme sledovali očakávania v smere riešenia sociálneho statusu sociálnych pracovníkov a vykonávania samostatnej praxe podľa pohlavia respondentov. Výsledky: Na základe našich nálezov a výpočtov štatistických pravdepodobností sme prišli k záveru, že muži, absolventi štúdia sociálnej práce s väčšou ako 10 rokovým rokovým опыту, sú väčšmi zaujímaní členstvom v Slovenskej kamere sociálnych pracovníkov a sociálnych pracovníkov ako ženy. Potvrdili sme, že sociálni pracovníci všeobecne očakávajú od Kamery sociálnych pracovníkov riešenie ich sociálneho statusu, pričom ženy viac ako muži očakávajú riešenie statusu sociálneho pracovníka od Kamery. Tiež sme potvrdili, že ženy-sociálni pracovníčky majú väčší záujem o vykonávanie samostatnej praxe než muži-sociálni pracovníci. Záver:** Vývoj zákona, jeho tvorbu a implementáciu do praxe je dlhodobý proces. Usilnili sme sa o mediaciu názorov praktikov na interpretáciu jednotlivých častí zákona a očakávania jeho aplikácie v praxi. Zamerali sme sa na reflexiu sociálnych pracovníkov na adopciu Zákona o sociálnej práci a na zriadenie Kamery sociálnych pracovníkov.

V provedeném výzkumu jsme se zaměřovali na to, jak probíhá proces integrace migrantů z muslimských zemí do německé společnosti. Cílem výzkumu bylo zmapovat celý proces integrace a možných rizik, které tento proces může přinášet. K zmapování celého jevu jsme využili námi oslovené respondenty, kteří se skládají z lékařů a zdravotníků profesně působících v Německu a kteří ve své praxi přicházejí do interakce s migranty původem ze zemí, kde je dominantním náboženstvím islám. Celkem se podařilo oslovit čtyři respondenty, se kterými byla učiněna elektronická komunikace. Respondenti odpovídali na kladené otázky, které se týkaly námi zkoumaného jevu. Poté byly odpovědi respondentů podrobně analyzovány prostřednictvím metody otevřeného kódování. Výsledkem kódování bylo získání celkem osmi samostatných, dobře nasycených témat, která měla vztah ke zkoumanému jevu. Analýzou těchto témat se podařilo poměrně detailně zmapovat proces integrace migrantů, včetně vlivů, které tento proces ovlivňují, a rizik, které můžou v rámci integrace takto kulturně a nábožensky odlišných migrantů nastat. Výsledky byly následně diskutovány s dostupnými teoretickými zdroji.