Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) sa u dospelých často prejavuje spôsobom, ktorý výrazne ovplyvňuje ich každodenné fungovanie, kvalitu života a osobné prežívanie spokojnosti. Cieľom tejto kvantitatívnej štúdie je preskúmať, ako prejavy ADHD narúšajú život dospelých jednotlivcov v piatich vybraných oblastiach: práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz. Ako výskumnú metódu zberu dát sme použili štandardizovaný nástroj DIVA-5. Výskumnej vzorky sa zúčastnilo 83 dospelých respondentov s diagnostikovanou poruchou ADHD (subtyp kombinovaný). Dáta boli spracované pomocou overených štatistických postupov, deskriptívnej a korelačnej analýzy. Výsledky naznačujú, že početnosť príznakov nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity má vplyv na narušenie subjektívne vnímanej pohody, potvrdila sa slabá korelácia. Avšak nepotvrdil sa vplyv veku či pohlavia na úmeru narušenia sledovaných oblastí. Analýza ukázala, že problémy sa šírili rovnomerne do všetkých sledovaných oblastí, ktoré respondenti označili ako narušené. Neexistovala žiadna konkrétna oblasť s výraznejším narušením v porovnaní s ostatnými. Zistenia môžu slúžiť ako východisko pre rozšírenie porozumenia o dopadoch ADHD v dospelosti a pre budúci vývoj cielenej podpory tejto skupiny ľudí.

Rakovina prostaty patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia mužov a predstavuje významnú výzvu pre verejné zdravie. Jej výskyt celosvetovo narastá, čo súvisí so starnutím populácie, zlepšením diagnostiky a zmenami životného štýlu. Cieľom článku je zhrnúť aktuálne epidemiologické poznatky o rakovine prostaty vo svete a na Slovensku, identifikovať hlavné rizikové faktory a zdôrazniť význam skríningu a včasnej diagnostiky v prevencii úmrtnosti. Prezentovaný prehľad poukazuje na potrebu posilnenia verejno-zdravotných opatrení, podpory zdravého životného štýlu a zavedenia rizikovo orientovaných skríningových stratégií, ktoré môžu prispieť k zníženiu záťaže týmto ochorením.

Článok sa zameriava na analýzu východísk individuálnej psychológie so zreteľom na deskripciu kľúčových aspektov jej psychologicko-filozofického konceptu porozumenia človeka. Na základe komparácie a identifikácie prepojení medzi humanistickým konceptom etickej výchovy a individuálnou psychológiou poukazuje na prínosy individuálnej psychológie v rozvoji profesijných a osobnostných kompetencií učiteľov (nielen) etickej výchovy. Zvolený metodologický prístup umožnil naplniť hlavný cieľ štúdie, a zároveň priniesť aplikačný rozmer v podobe konkrétnych úvah, myšlienok, otázok a podnetov pre učiteľov, ktoré môžu prispieť ku skvalitneniu pedagogickej praxe, najmä v oblasti porozumenia žiakom a rozvoja vzťahov v triede. Článok tak v rámci svojej teoreticko-aplikačnej koncepcie poskytuje systematický a konzistentný teoretický sumár s presahom do pedagogickej i spoločenskej praxe.

Nasledujúci príspevok analyzuje film Gaspara Noého Climax (2018) ako alegóriu morálnej dezintegrácie v postmodernej spoločnosti. Prostredníctvom filmovej analýzy a filozofickej reflexie skúmame reprezentáciu hedonizmu, nihilizmu a rozpadu sociálnych väzieb v izolovanej komunite tanečníkov, ktorá vo filme funguje ako alegorická mikrosocieta odrážajúca hodnotové a morálne rozpory súčasnej doby. Cieľom príspevku je interpretovať Climax ako filozoficko-etickú reflexiu morálnej dezintegrácie, v ktorej sa odhaľuje napätie medzi individualizmom, pôžitkom a zlyhaním kolektívnych hodnôt postmodernej kultúry.

Príspevok je zameraný na prípravu vysokoškolských študentov na prácu s ľuďmi s duševnými poruchami. Cieľom výskumu bolo zistiť, na čo sa zamerať pri formovaní vysokoškolských študentov sociálnej práce pre prácu s ľuďmi s duševnými poruchami. Výskum sme realizovali v rámci kvalitatívnej metodológie. Výskumný súbor tvorilo 18 slovenských a českých organizácií alebo služieb, ktoré sa primárne zameriavajú na prácu s klientmi s duševnými poruchami. Výsledky opisujú potrebné profesijné a osobnostné predpoklady, ako aj potrebu praxe.

Nezamestnanosť predstavuje komplexný sociálny jav s výraznými ekonomickými, psychologickými a spoločenskými dôsledkami. Hoci štatistiky naznačujú pokles celkovej miery nezamestnanosti, významná časť populácie zostáva dlhodobo bez práce a čelí prekážkam pri opätovnej integrácii na trh práce. Príspevok sa zameriava na skúmanie motivácie a bariér nezamestnaných z pohľadu agentov voľných pracovných miest, ktorí sprostredkovávajú kontakt medzi uchádzačmi a zamestnávateľmi. Na základe pilotného kvalitatívneho výskumu, realizovaného prostredníctvom kazuistík konkrétnych prípadov uchádzačov, sa identifikovali tri kľúčové oblasti týkajúce sa procesu reintegrácie: individuálne motivačné faktory uchádzačov, subjektívne a objektívne bariéry a spôsoby, akými agenti voľných pracovných miest prispievajú k sprostredkovaniu zamestnania. Analýza ukázala, že motivácia nezamestnaných je výsledkom interakcie ekonomických (napr. potreba finančnej stability), sociálnych (podpora okolia) a psychologických faktorov (sebavedomie, predchádzajúce skúsenosti). Bariéry zahŕňajú nedostatok kvalifikácie, zdravotné obmedzenia, rodinné povinnosti či rezignáciu po opakovaných neúspechoch. Diskusia výsledkov je zasadená do kontextu zahraničných štúdií a poskytuje praktické odporúčania pre služby zamestnanosti, vrátane individuálne prispôsobených intervencií a efektívnej spolupráce medzi agentmi, uchádzačmi o zamestnanie, čo zvyšuje úspešnosť reintegrácie na trh práce.