Introduction

Predkladaný článok sa zaoberá starnutím populácie, resp. kvalitou života seniorov, s dôrazom na jej sociálno-ekonomickú rovinu. Jeho hlavným cieľom je zmapovanie prostredia sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o seniorov na Slovensku. Úvod článku tvoria teoretické východiská skúmanej problematiky, prostredníctvom ktorých autor charakterizuje obdobie staroby a vymedzuje také pojmy ako starnutie populácie, kvalita života, ale aj pojem ageizmus a ďalšie. Zároveň popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrát. inštitucionálnej starostlivosti a zaoberá sa odchodom do dôchodku, resp. systémom dôchodkového zabezpečenia. Následne prechádza k výskumnej časti, v ktorej si ako hlavný cieľ stanovuje, analyzovať a porovnať výsledné hodnoty sociálno-ekonomickej dimenzie kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb. Jeho ďalším cieľom je zistiť mieru skúseností seniorov s diskrimináciou na základe veku a túto taktiež porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Výskum má charakter kvantitatívnej analýzy. Z toho dôvodu autor volí na zber dát dotazník a na vyhodnotenie zozbieraných údajov matematicko-štatistické metódy. Výskumnú vzorku tvoria slovenskí seniori vo veku 62 a viac rokov. Počet respondentov je 224, z toho 95 (42,4 %) v inštitucionálnej starostlivosti a 129 (57,6 %) respondentov sú seniori žijúci v prostredí vlastného domova. Výsledky výskumu sú prezentované pomocou tabuliek deskriptívnej analýzy alebo graficky.

Dospelí uspokojujú svoju potrebu sebarealizácie v pracovnej oblasti. Často sa stáva, že zdravotné postihnutie znižuje príležitosť nájsť si prácu. Osobná kríza sa vyskytne napríklad vtedy, keď takýto človek nastúpi do zamestnania. Je preto veľmi dôležité vytvoriť podmienky pre vytvorenie chránených dielní a chránených pracovísk pre občanov so zdravotným postihnutím ako nástrojov politiky zamestnanosti na Slovensku a v Poľsku.

Sociálna opora predstavuje mieru pomoci pri prekonávaní nepriaznivej sociálnej situácie, ktorá môže vzniknúť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ťažkého zdravotného postihnutia, dovŕšenia dôchodkového veku a je považovaná za jeden z najvýznamnejších obranných faktorov zdravia človeka.

Známkou modernej civilizácie je pokrok, modernosť, úspech na stále lepší a pohodlnejší život. Rovnako po celé stáročia aj teraz je dôležitá účasť človeka v jeho zdraví, chorobe, pri nevyliečiteľných ochoreniach a smrti. Autorka v príspevku definuje paliatívnu a hospicovú starostlivosť v Poľskej republike. Popisuje multidisciplinárny tím tejto starostlivosti, klienta, rodinu a podporné skupinu.