Introduction

Jedným zo sociálno-patologických javov, ktorému sa venujeme v nasledujúcom článku je šikanovanie. Cieľom bolo zistiť, či sa tento jav vyskytuje na stredných školách a v akom rozsahu. Na zisťovanie dát sme využili kvantitatívnu metódu, pomocou dotazníka, prostredníctvom, ktorého sme zhromažďovali údaje zo získaných odpovedí študentov na Strednej zdravotníckej škole a Strednej odbornej škole pedagogickej v Levoči.

Aktuálne témy supervízie v praxi Supervízia v Slovenskej republike dosiahla stabilnú pozíciu a jej prax sa považuje za efektívny nástroj pre hľadanie a využitie potenciálu a inovácií pre vysokokvalitnú prácu s klientmi. Supervízia má zákonodajnú podporu v sociálnych službách a bola v praxi už niekoľko rokov. Súčasný stav sociálnych služieb vytvára priestor pre riešenie aktuálnych problémov supervízie v praxi pre pracovníkov a organizácie, ktoré poskytujú tento typ služby. Tieto problémy slúžia ako zrkadlo, ktoré odrazuje, ako sa pracuje v sociálnych službách, ako funguje manažment a aká je pozícia sociálnych služieb v spoločnosti. Existujú mnohé právne podmienky, ktoré musia plniť a prijať organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby, aby kvalita služby bola v súlade s európskymi normami, ktoré sú zavádzané aj v aktuálnom zákonodanstve. Aktuálne témy, ktoré komunikujú podriadení, naznačujú, že podmienky, ktoré sú vyžadované pre splnenie norm kvality, nie sú rovnaké a neodrážajú skutočný stav v rámci organizácií (zvlášť v rámci verejných služieb). Predstavíme niektoré problémy, ktoré sú často diskutované a analyzované, aby sme zostroili obraz skutočného stavu sociálnych služieb z pohľadu supervízorov, supervízie a podriadených.

Ak chceme hovoriť o mocenských aspektoch sociálnej práce, nie je možné tak urobiť bez zamerania pozornosti na vzájomné pôsobenie sociálnych pracovníkov a klientov. V príspevku sa zamýšľame nad symptómom moci ako prirodzeným javom vyskytujúcim sa vo vzťahu sociálneho pracovníka a klienta. Na tento mocenský vzťah sa však nepozeráme ako na akúsi odvrátenú stranu profesie sociálneho pracovníka, skôr sa zameriavame na reflektovanie negatívnych či rozporuplných javov v profesijnom pomáhaní. Cieľom je analýza mocenských aspektov sociálnej práce, ktorá by mohla prispieť k jasnejšiemu pochopeniu toho, ako moc ovplyvňuje pomáhajúci vzťah a aké môže mať tento fakt praktické konzekvencie.

Konflikty a potreba ich riešenia vznikajú všade tam, kde sa stretávajú ľudia a spoločne vchádzajú do najrôznejších vzťahov. Škola je miestom, kde sa pretína mnoho životných príbehov. Na malom priestore tak do seba narážajú odlišné názory, prístupy, hodnoty alebo ašpirácie. To samozrejme so sebou prináša i konfliktné situácie, ktoré môžu byť zjavné či skryté, individuálne alebo skupinové, ale vždy majú vplyv na atmosféru školy, ovplyvňujú podmienky učenia, zdravia i medziľudských vzťahov. Školská mediácia a peer mediácia nie je v prostredí slovenských škôl zatiaľ bežná. Skúsenosti zo zahraničia ale ukazujú, že sú účinnou a efektívnou metódou vedúcou k tomu, ako zmierňovať napätie v školských kolektívoch a ako budovať lepšie vzťahy medzi účastníkmi života v škole. Cieľom príspevku je deskripcia a poukázanie na význam peer mediície ako jedného z možných postupov vedúcich k riešeniu konfliktov žiakov v školskom prostredí.