Tento článek popisuje výsledky výzkumu, který byl zaměřen na zmapování problematiky postavení českých žen v interkulturních partnerských vztazích s mužem vyznávajícím islámskou víru a na sociálně-kulturní specifika s tímto vztahem spojená. K zmapování interkulturního vztahu byly využity výpovědi šesti respondentek, které měly osobní zkušenost s interkulturním partnerským vztahem tohoto charakteru. Z výpovědí respondentek se podařilo identifikovat specifické jednání, které je charakteristické pro interkulturní vztahy, v nichž se nachází muž vyznávající islámskou víru. Toto specifické jednání má dle našich zjištění pravděpodobně původ v sociálních a náboženských návycích těchto mužů, které si přinášejí ze zemí původu. Námi zjištěné výsledky šetření byly diskutovány s dostupnými zdroji zaměřenými na zkoumanou problematiku. Výsledky mohou napomoci pro lepší orientaci sociálních pracovníků, policistů a dalších pomáhajících profesí při případné intervenci v prostředí interkulturních rodin.

Súčasná spoločenská situácia čoraz viac poukazuje na potrebu budovať občiansku spoločnosť, ktorej súčasťou sú aktívni občania. Títo občania by mali dodržiavať demokratické princípy a je potrebné v nich budovať demokratické hodnoty, ako napr.: tolerancia, rešpekt, solidarita, partnerstvo, spolupráca a iné. Túto potrebu dokáže naplniť občianske vzdelávanie pre všetky cieľové skupiny (deti, mládež, dospelých, seniorov). V kontexte zamerania tejto štúdie sa budeme orientovať najmä na cieľovú skupinu – dospelí. S tým súvisí aj oblasť andragogického poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých, ktoré však, v rámci slovenskej a českej proveniencie, ešte nie je dostatočne rozpracované a predstavuje relatívne mladú oblasť záujmu andragogiky. V predkladanej štúdii predstavujeme základný pohľad na problematiku poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých cez charakterizovanie samotného občianskeho vzdelávania a poradenstva a zároveň načrtnúť možnosti realizácie samotného poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých.

V predkladanom článku sme sa snažili porozumieť prežívaným skúsenostiam horských záchranárov. V kontexte práce s cieľom objasniť skutočnosti, ktoré môžu súvisieť s výrokom jedného z participantov, a to: „byť horský záchranár,“ predstavíme teoretické východiská a analýzu výskumných štúdií. Výskumné otázky boli zamerané na skúsenosti a profesijnú cestu horského záchranára. Kvalitatívne údaje, získané z rozhovorov, boli analyzované pomocou interpretatívnej fenomenologickej analýzy. V empirickej časti sme odhalením špecifických zložiek v konkrétnom životnom príbehu identifikovali päť hlavných tém: Motivácia, Riziko, Učenie, Poslanie a Tímová práca. Výsledky kvalitatívnej štúdie poskytujú poznatky z hľadiska životných skúseností horských záchranárov a uvádzajú odporúčania pre potenciálny výskum a prax.

Alkohol patrí medzi najrozšírenejšie a najľahšie dostupné návykové látky. V malom množstve na chvíľu zvyšuje človeku sebavedomie, odstraňuje vnútorné napätie a zaháňa žiaľ. Na takéto krátke pôžitky sa neskôr vyžadujú väčšie dávky alkoholu, čo vedie k závislosti. Nevinné popíjanie sa môže stať duševným ochorením a zmeniť ľudský život na patologický. Závislosť na alkohole zasahuje nielen závislého, ale je záťažou pre jeho rodinu a okolie. Vymaniť sa z tejto závislosti je častokrát dlhodobý a zložitý proces. Nástupom abstinencie sa život závislého stáva lepším a kvalitnejším. Kazuistické prípady poukazujú na dôležitosť abstinencie a jej význame pri skvalitňovaní života bez alkoholu.

Poskytovanie sociálnych služieb sa v rámci SR riadi legislatívnou normou platnou od roku 2008. V nej sú jasne dané povinnosti poskytovateľa a prijímateľa sociálnych služieb. V našom výskume realizovaného pre potreby tvorby koncepcie rozvoja sociálnych služieb sme sa zaujímali o potrebe poskytovania, zriaďovania sociálnych služieb obyvateľov žilinského samosprávneho kraja. V tomto príspevku spracovávame jeden výskumný súbor.

Registrovaný sociálny podnik je jedným z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti na SR. Je to jedna z foriem zamestnateľnosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Sociálne podnikanie na Slovensku upravuje zákon NR SR č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Registrovaný sociálny podnik napĺňa poskytovanie akejkoľvek spoločensky prospešnej služby, ktorá je zadefinovaná vo viacerých legislatívnych normách.