Sociálne podniky zohrávajú významnú rolu pri znižovaní nezamestnanosti, najmä prostredníctvom spolupráce s verejnými inštitúciami. Sociálny podnik je zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Sociálne podniky sú zamerané na riešenie sociálnych, environmentálnych alebo komunitných problémov, pričom tento cieľ je prioritou nad generovaním zisku.

Reziliencia predstavuje kľúčový koncept v psychológii, sociológii, ekológii a ďalších interdisciplinárnych oblastiach, pričom zdôrazňuje schopnosť jednotlivcov, komunít a systémov odolávať, prispôsobiť sa a zotaviť sa z nepriaznivých situácií. Tento článok sa zameriava na definovanie reziliencie, identifikáciu kľúčových mechanizmov, ktoré ju podporujú, a na praktické príklady jej uplatnenia. Osobitnú pozornosť venuje historickým a kultúrnym vzorom, ako sú domorodé komunity, židovská komunita či jednotlivci ako Nelson Mandela a Malala Yousafzai, ktorí stelesňujú ideu reziliencie na globálnej úrovni. Ďalej skúmame, ako môžu jednotlivci aj spoločnosti rozvíjať odolnosť prostredníctvom kultúrneho dedičstva, vzdelania, sociálnych väzieb a adaptabilných stratégií. Na záver poskytneme odporúčania pre implementáciu princípov rezilencie v praxi s dôrazom na prevenciu, zvládanie kríz a posilnenie schopnosti obnovy. Štúdia vychádza z dostupnej literatúry a príkladov dobrej praxe, pričom zdôrazňuje význam tohto konceptu pre trvalo udržateľný rozvoj a riešenie súčasných globálnych výziev.

Reumatoidná artritída (RA) je závažné chronické autoimunitné ochorenie, ktoré výrazne prispieva ku funkčnej disabilite a má významný socioekonomický dopad nie len na pacienta, ale aj na celkovú globálnu ekonomickú záťaž. Výskum etiológie RA za posledné desaťročie značne pokročil, ale stále nie je jasné, čo spôsobuje jej rozvoj a ako mu úspešne predchádzať. Cieľom našej práce bolo priblížiť posun v poznatkoch o rizikových faktorov vzniku RA a upozorniť na dôležitosť, ktorú zohrávajú modifikovateľné faktory, čím napomôcť rozvoju preventívnych programov a znižovaniu výskytu RA. Analýza súčasnej literatúry na tému rizikových faktorov z PubMed a Web of Science databáz. Výsledky štúdií poukazujú že genetická náchylnosť predstavuje okolo 30-66% vzniku RA a o niečo vyšší - 40-70%, je vplyv environmentálnych a behaviorálnych faktorov, ktoré je možné ovplyvniť. Ukazuje sa, že k týmto modifikovateľným faktorom patrí obzvlášť fajčenie, znečistenie ovzdušia, mikroflóra a infekcie, stravovanie, rastúca obezita, ale aj nižší socioekonomický status. Výskumy potvrdzujú, že vznik RA nie je podmienený len v dôsledku genetickej náchylnosti, ale väčšiu rolu zohrávajú environmentálne a behaviorálne faktory. Obzvlášť štúdium týchto modifikovateľných faktorov je podstatné pri predchádzaní vzniku ochorenia a mali by sa na nich sústrediť preventívne vzdelávacie programy obzvlášť u ľudí s genetickou predispozíciou.

Úvod: Komunikácia generácie Z je determinovaná technológiou, je stručná a vizuálna. Materiál a metódy: Kvantitatívna štúdia bola uskutočnená medzi septembrom 2023 a októbrom 2024 na súbore 263 študentov TnUAD v Trenčíne. Kritériá pre zaradenie do štúdie boli štúdium v jednom zo zdravotníckych odborov a príslušnosť ku generácii Z (narodení v rokoch 1996-2009). Respondenti vyplnili dotazník s 24 výrokmi týkajúcimi sa komunikácie pomocou Likertovej stupnice. Výsledky a diskusia: Analýza zistení v súbore študentov generácie Z priniesla odlišné výsledky, než tie, ktoré sú uvádzané najmä v zahraničných štúdiách. Študenti zdravotníckych odborov sa považujú za asertívnych, diskrétnych, uprednostňujú osobnú a vizuálnu komunikáciu a okamžitú spätnú väzbu. Záver: Generácia Z prináša nové generačné atribúty komunikácie, ktoré ovplyvňujú a budú ovplyvňovať vzdelávanie na univerzitách v zdravotníckych profesiách. Toto je výzva pre vysokoškolských učiteľov a vyžaduje si zmeny v dizajne výučby s využitím vizuálnych technológií.