An Analysis of the Structural and Functional Dimensions of Nurses’ Social Functioning in Clinical Practice

Abstrakt: Sociálne fungovanie sestier predstavuje významný faktor ovplyvňujúci kvalitu interpersonálnych interakcií a efektivitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti v klinickej praxi. Cieľom štúdie bolo analyzovať úroveň dispozičných a funkčných dimenzií sociálneho fungovania sestier v klinickom prostredí. Štúdia mala kvantitatívny, deskriptívny a prierezový charakter. Skúmaný súbor tvorilo 96 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na zber dát boli použité štandardizované nástroje Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) a dotazník MESI. Výsledky poukázali na strednú úroveň funkčných dimenzií sociálneho fungovania, s najvyššími hodnotami v oblasti sociálnej vnímavosti a najnižšími v spracovaní sociálnych informácií, kde sa prejavila aj najvyššia variabilita. V dispozičných dimenziách dominovala vyššia a stabilná úroveň empatie pri vyrovnaných hodnotách manipulácie a sociálnej iritability. Sestry vykazujú vyvážený dispozično funkčný profil sociálneho fungovania s dominanciou empatie a sociálnej vnímavosti, pričom rezervy možno identifikovať v oblasti spracovania sociálnych informácií.
Kľúčové slová: dispozičné dimenzie, funkčné dimenzie, sestry, sociálne interakcie

Abstract: The social functioning of nurses is a significant factor influencing the quality of interpersonal interactions and the effectiveness of nursing care provided in clinical practice. The aim of the study was to analyze the level of dispositional and functional dimensions of nurses’ social functioning in a clinical setting. The study was quantitative, descriptive, and cross-sectional in nature. The study sample consisted of 96 nurses working in healthcare facilities in Slovakia. Standardized instruments—the Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) and the MESI questionnaire—were used for data collection. The results indicated a moderate level of the functional dimensions of social functioning, with the highest scores in the area of social perceptiveness and the lowest in the processing of social information, where the highest variability was also observed. In the dispositional dimensions, a higher and stable level of empathy dominated, with balanced values for manipulation and social irritability. Nurses exhibit a balanced dispositional-functional profile of social functioning, dominated by empathy and social perceptiveness, while room for improvement can be identified in the area of social information processing.
Key words: spatial dimensions, functional dimensions, nurses, social interactions

Úvod

Psycho sociálne fungovanie sestier predstavuje významnú súčasť klinickej praxe, keďže bezprostredne ovplyvňuje nielen kvalitu interpersonálnych interakcií, ale aj celkovú efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zahŕňa jednak vnútorné charakteristiky jednotlivca, ako aj jeho schopnosť adaptívne reagovať a efektívne pôsobiť v rôznorodých sociálnych situáciách. V tomto kontexte možno sociálne fungovanie sestier analyzovať prostredníctvom dispozičných a funkčných dimenzií, ktoré umožňujú komplexnejšie pochopenie ich správania v klinickom prostredí (Al Kalaldeh et al., 2020).

Dispozičné dimenzie

Dispozičné dimenzie sociálneho fungovania predstavujú relatívne stabilné osobnostné predispozície, ktoré determinujú spôsob reagovania sestier v interpersonálnych situáciách klinickej praxe. Medzi kľúčové predispozície patrí empatia, ktorá umožňuje jedincovi vnímať situácie z perspektívy iných osôb a adekvátne na ne reagovať. Empatia je významným faktorom kvality interakcie medzi zdravotníkom a pacientom a zároveň ovplyvňuje aj psychickú pohodu zdravotníckych pracovníkov (Van Dijke et al., 2020). Vyššia úroveň empatických schopností umožňuje sestrám lepšie porozumieť situácii pacienta, identifikovať jeho emocionálne potreby a primerane na nich reagovať. Tým sa vytvára predpoklad pre poskytovanie kvalitnej, na pacienta orientovanej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá reflektuje individuálne potreby pacienta a podporuje terapeutický vzťah. Empatia je zároveň chápaná ako komplexný konštrukt zahŕňajúci kognitívne, afektívne aj behaviorálne komponenty (Wang et al., 2020). V kontexte zdravotníckych vied predstavuje empatia aj významnú súčasť profesionálnej prípravy sestier, keďže podporuje rozvoj komunikácie orientovanej na pacienta a zvyšuje kvalitu poskytovanej starostlivosti. Jej rozvoj je preto považovaný za jeden z predpokladov efektívneho výkonu ošetrovateľskej profesie (Xue et al., 2023). Okrem empatie možno medzi dispozičné dimenzie zaradiť aj tendencie regulácie sociálnych interakcií, ktoré odrážajú spôsoby, akými jednotlivci ovplyvňujú priebeh komunikácie a dynamiku sociálnych situácií. Sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov vstupujú do intenzívneho kontaktu s pacientmi, čím významne ovplyvňujú priebeh liečebného procesu. Efektívna komunikácia a edukácia pacienta predstavujú základné predpoklady jeho informovanosti a následného dodržiavania liečebného režimu (Wang et al., 2020). Nedostatočná informovanosť pacientov o ochorení a liečbe môže viesť k nedodržiavaniu terapeutických odporúčaní a zvýšenej miere rehospitalizácií. Výskumy poukazujú na význam systematickej komunikácie počas hospitalizácie a pri prepustení pacienta, pričom jej efektívne využívanie vrátane spätnej väzby významne redukuje výskyt rehospitalizácií (Oh et al., 2023). Podobné závery uvádzajú aj ďalší autori (Laari, 2024, Yang et al., 2024), ktorí zdôrazňujú, že efektívna komunikácia medzi sestrou a pacientom je nevyhnutným predpokladom poskytovania individualizovanej starostlivosti. Rozvoj sociálnych kompetencií umožňuje adekvátne interpretovať sociálne situácie a flexibilne na nich reagovať v prospech pacienta aj zdravotníckeho tímu.

Funkčné dimenzie

Funkčné dimenzie sociálneho fungovania reflektujú praktickú schopnosť jednotlivca efektívne spracovávať sociálne podnety, orientovať sa v interpersonálnych situáciách a adekvátne v nich reagovať. Tieto dimenzie možno operacionalizovať prostredníctvom nástroja TSIS, ktorý identifikuje tri základné oblasti: spracovanie sociálnych informácií, sociálne zručnosti a sociálnu percepciu (vnímanie). Spracovanie sociálnych informácií v ošetrovateľskej praxi umožňuje sestrám správne interpretovať reakcie pacientov, predvídať ich potreby a adekvátne prispôsobiť svoje konanie konkrétnej situácii. Sociálne zručnosti sa u sestier sa prejavujú napríklad v schopnosti viesť rozhovor s pacientom, zvládať náročné situácie alebo koordinovať spoluprácu v multidisciplinárnom tíme. Sociálna percepcia, resp. sociálna vnímavosť, zahŕňa schopnosť registrovať a interpretovať sociálne signály, ako sú emócie, reakcie či neverbálne prejavy iných osôb (Kaliská, Salbot, Heinzová, 2019).

Metodológia štúdie

Realizovaná štúdia mala kvantitatívny, deskriptívny a prierezový charakter a bola zameraná na zistenie a posúdenie úrovne dispozičných a funkčných dimenzií sociálneho fungovania sestier v klinickej praxi. Zber dát prebiehal v období od januára do mája 2026, pričom dotazníky boli respondentkám distribuované osobnou formou.

Cieľom štúdie bolo analyzovať úroveň dispozičných (osobnostných) a funkčných (behaviorálnych) dimenzií sociálneho fungovania sestier v klinickom prostredí a poukázať na ich význam v kontexte interpersonálnych interakcií a poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.

Výskumný súbor tvorilo 96 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky. Väčšinu respondentov tvorili ženy (80 %). Z hľadiska dĺžky odbornej praxe dominovali sestry s praxou do 10 rokov (60 %) a rovnaké zastúpenie respondentov pracovalo v dvojzmennej prevádzke.

Na zber dát boli použité dva štandardizované meracie nástroje: Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) (Silvera, Martinussen a Dahl, 2001) a dotazník MESI (Manipulation, Empathy, Social Irritability) (Frankovský, Birknerová 2014).

Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS) je štandardizovaný nástroj zameraný na hodnotenie funkčných dimenzií sociálneho fungovania. Dotazník pozostáva z 21 položiek rozdelených do troch subškál: pracovanie sociálnych informácií, sociálne spôsobilosti, sociálna vnímavosť. Každá subškála obsahuje 7 položiek. Respondenti hodnotia jednotlivé položky na 7 bodovej Likertovej škále, kde hodnota 1 vyjadruje veľmi nízku mieru zhody s tvrdením a hodnota 7 vysokú mieru zhody (Silvera, Martinussen, Dahl, 2001).

Dotazník MESI predstavuje psychometrický nástroj umožňujúci hodnotenie dispozičných dimenzií interpersonálneho fungovania. Obsahuje 21 položiek hodnotených na 5 bodovej Likertovej škále (0 = nikdy, 4 = veľmi často). Identifikuje tri základné faktory: manupulácia, empatia a sociálna iritabilita (Birknerová & Frankovský, 2011).

Získané údaje boli spracované a analyzované pomocou štatistického softvéru PSPP (verzia 25) a programu Microsoft Excel. Na deskriptívnu analýzu boli použité základné štatistické parametre:absolútne a relatívne početnosti (N, %), aritmetický priemer (M), smerodajná odchýlka (SD), minimálne a maximálne hodnoty.

Výsledky

Funkčné dimenzie sociálneho fungovania sestier

Priemerné hodnoty jednotlivých dimenzií TSIS sa pohybovali v intervale M = 4,19 až 4,89, čo naznačuje strednú úroveň sledovaných funkčných charakteristík v rámci škály 1–7. Najnižšiu priemernú hodnotu dosiahlo spracovanie sociálnych informácií (M = 4,19; SD = 1,72; min = 1,00; max = 7,00), pričom sa ukázala najvyššia variabilita odpovedí (SD = 1,71), čo poukazuje na výraznejšie individuálne rozdiely v tejto oblasti.

Dimenzia sociálnych spôsobilostí dosiahla priemer M = 4,47 (SD = 1,07; min = 1,71; max = 6,86), pričom nižšia hodnota smerodajnej odchýlky naznačuje homogénnejšie rozloženie výsledkov a vyrovnanejší profil sledovaných schopností naprieč súborom.

Najvyššiu priemernú hodnotu zaznamenala sociálna vnímavosť (M = 4,89; SD = 1,31; min = 1,29; max = 7,00), čo môže indikovať relatívne vyššiu úroveň vnímania a interpretácie sociálnych podnetov v porovnaní s ostatnými funkčnými dimenziami.

Sestry participujúce na predmetnej štúdii sa vyznačujú strednou úrovňou funkčného sociálneho fungovania, pričom najsilnejšou stránkou je ich sociálna vnímavosť, teda schopnosť vnímať a interpretovať sociálne podnety. Naopak, nižšie skóre a vyššia variabilita v oblasti spracovania sociálnych informácií naznačujú rozdiely v schopnosti interpretovať sociálne situácie. Sociálne spôsobilosti sa pohybujú na strednej, relatívne vyrovnanej úrovni.

Tab. 1 Funkčné dimenzie sociálneho fungovania sestier

Dispozičné dimenzie sociálneho fungovania sestier

V rámci dispozičných dimenzií meraných nástrojom MESI dosiahla empatia najvyššie priemerné skóre (M = 3,69; SD = 0,22; min = 3,14; max = 4,00), pričom nízka variabilita (SD = 0,22) poukazuje na stabilnejší a relatívne vyrovnaný profil empatickej zložky v skúmanom súbore sestier.

Dimenzia manipulácie dosiahla priemer M = 0,80 (SD = 0,15; min = 0,43; max = 1,00), čo pri danom škálovaní naznačuje, že hodnoty sa koncentrujú v užšom intervale a variabilita je skôr nízka až stredná.

Dimenzia sociálnej iritability dosiahla priemer M = 0,81 (SD = 0,20; min = 0,57; max = 1,29), pričom smerodajná odchýlka naznačuje mierne vyššiu variabilitu než pri manipulácii.

Sestry participujúce na našej štúdii sa vyznačujú vyššou a stabilnou úrovňou empatie, pričom zároveň vykazujú nižšiu variabilitu v tendenciách manipulácie a sociálnej iritability, čo naznačuje relatívne vyrovnaný a homogénny profil dispozičných charakteristík.

Tab. 2 Dispozičné dimenzie sociálneho fungovania sestier

Sestry v skúmanom súbore sa vyznačujú strednou úrovňou funkčných sociálnych kompetencií s dominanciou sociálnej vnímavosti, pričom dispozične vykazujú vyššiu mieru empatie a relatívne stabilný osobnostný profil, avšak s variabilitou v oblasti spracovania sociálnych informácií.

Diskusia

Výsledky predloženej štúdie poukazujú na strednú úroveň funkčných dimenzií sociálneho správania sa sestier v klinickej praxi, pričom najvyššie skóre bolo zaznamenané v oblasti sociálnej vnímavosti a najnižšie v dimenzii spracovania sociálnych informácií. Toto zistenie je v súlade s výsledkami viacerých štúdií, ktoré poukazujú na to, že aspekty sociálneho fungovania u sestier a študentov ošetrovateľstva sa často pohybujú na skôr miernej až strednej úrovni, pričom niektoré jej zložky zostávajú menej rozvinuté. Napríklad štúdia Monis a kol. (2024) zistila, že väčšina študentov ošetrovateľstva dosahovala nižšie skóre v sociálnej inteligencii, avšak zároveň vykazovali primeranú úroveň empatie. Tento výsledok korešponduje s našimi zisteniami, kde taktiež prevažuje vyššia úroveň percepčných a empatických schopností v porovnaní s ich praktickým spracovaním. Dominancia sociálnej vnímavosti vo výskumnom súbore možno interpretovať aj v kontexte širších výskumov zameraných na empatiu a komunikačné kompetencie v ošetrovateľstve. Viaceré štúdie poukazujú na úzku prepojenosť empatie, emocionálnej inteligencie a komunikačných schopností, pričom tieto faktory významne ovplyvňujú kvalitu poskytovanej klinickej starostlivosti. Napríklad výskum Yang a kol. (2024) potvrdzuje, že empatia a komunikačné schopnosti významne prispievajú k ošetrovateľským kompetenciám a kvalite starostlivosti, pričom medzi týmito premennými existujú silné pozitívne vzťahy. Rovnako aj výsledky našej štúdie poukazujú, že vysoká úroveň sociálnej vnímavosti pravdepodobne reflektuje schopnosť sestier adekvátne reagovať na potreby pacienta, čo je základným predpokladom terapeutickej komunikácie. V oblasti dispozičných dimenzií sa preukázala vysoká a stabilná úroveň empatie, čo je v súlade s viacerými empirickými poznatkami. Empatia je v ošetrovateľstve považovaná za kľúčovú kompetenciu, ktorá významne ovplyvňuje vzťah medzi sestrou a pacientom a celkovú kvalitu starostlivosti. Výskum Giménez-Espert a kol. (2020) ukazuje, že empatia predstavuje jeden z hlavných prediktorov komunikačných postojov sestier, pričom výrazne ovplyvňuje ich interpersonálne správanie a schopnosť nadviazať efektívny terapeutický vzťah. Tieto zistenia podporujú aj naše výsledky, ktoré poukazujú na dominanciu empatickej zložky medzi dispozičnými charakteristikami sestier. Nízke hodnoty manipulácie a sociálnej iritability, ktoré boli zistené v našej štúdii, možno interpretovať ako priaznivý osobnostný profil, ktorý podporuje prosociálne správanie v klinickej praxi. Aj keď literatúra využívajúca nástroj MESI v ošetrovateľstve je limitovanejšia, širšie výskumy z oblasti interpersonálnych vzťahov poukazujú na to, že efektívne vzťahy medzi sestrou a pacientom, ako aj v rámci tímu, sú zásadne ovplyvnené schopnosťou regulácie emócií a nízkou mierou konfliktnej interakcie. Napríklad výskum Younas a kol. (2023) poukazuje na to, že nedostatočne rozvinuté interpersonálne kompetencie môžu viesť ku konfliktom a zníženiu kvality starostlivosti. Naše zistenia o nízkej sociálnej iritabilite preto naznačujú potenciálne ochranný faktor v interpersonálnych vzťahoch sestier. Zaujímavým zistením je variabilita v dimenzii spracovania sociálnych informácií, ktorá bola najvyššia spomedzi sledovaných funkčných aspektov. Tento aspekt možno vysvetliť aj v kontexte výskumov poukazujúcich na to, že kognitívne a interpretačné zložky sociálnej inteligencie sú viac ovplyvnené individuálnymi rozdielmi, skúsenosťou a prostredím než samotné emocionálne zložky. Štúdie zamerané na rozvoj sociálnych a komunikačných zručností napríklad potvrdzujú, že tieto schopnosti je možné významne modifikovať prostredníctvom vzdelávania a tréningu, pričom ich úroveň nie je stabilná, ale dynamická. (Yuksel, Erzincanli, 2023)

Z komparatívneho hľadiska možno konštatovať, že naše výsledky sú vo všeobecnosti konzistentné s medzinárodnými výskumami, ktoré poukazujú na:

• relatívne vyššiu úroveň empatie u sestier,
• strednú alebo nižšiu úroveň sociálnej inteligencie ako komplexného konštruktu,
• významnú úlohu komunikačných a emocionálnych kompetencií v klinickej praxi,
• variabilitu v kognitívnych zložkách sociálneho fungovania.

Na základe uvedeného možno potvrdiť, že sociálne fungovanie sestier je multidimenzionálny konštrukt, v ktorom dispozičné charakteristiky (najmä empatia) predstavujú stabilnú zložku, zatiaľ čo funkčné dimenzie, najmä spracovanie sociálnych informácií, sú viac variabilné a ovplyvniteľné skúsenosťou a vzdelávaním.

Záver

Skúmanie dispozičných a funkčných dimenzií umožňuje komplexnejšie pochopenie sociálneho fungovania sestier, ktoré nemožno redukovať na jednorozmerné hodnotenie. Výsledky štúdie poukázali na vyvážený dispozično funkčný profil sestier, charakterizovaný vyššou mierou empatie a sociálnej vnímavosti, čo predstavuje dôležitý predpoklad kvalitnej interpersonálnej komunikácie v klinickej praxi.

Na druhej strane sa ukázala variabilita v oblasti spracovania sociálnych informácií, ktorá môže poukazovať na individuálne rozdiely v schopnosti interpretovať a vyhodnocovať sociálne situácie. Ošetrovateľská prax je pritom charakteristická vysokou mierou interpersonálnych interakcií, často prebiehajúcich v emočne náročných podmienkach.

Z uvedeného vyplýva potreba systematického rozvoja nielen dispozičných, ale aj funkčných kompetencií, ktoré umožňujú efektívne zvládanie sociálnych situácií, podporujú tímovú spoluprácu a prispievajú ku kvalite ošetrovateľskej starostlivosti orientovanej na pacienta.

Autorka: PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

AL KALALDEH, Mohammad, AMRO, Noor, QTAIT, Mohammad, ALWAWI, Ahmad. 2020. Barriers to effective nurse-patient communication in the emergency department. In: Emergency Nurse. ISSN 1472-0795, 32(5), e1969. DOI: 10.7748/en.2020.e1969

FRANKOVSKÝ, Miroslav, BIRKNEROVÁ, Zuzana. 2014. Detecting social intelligence by MESI methodology psychometric characteristics. In: Individual and Society. ISSN 1335-3608, 17(1), 89–97.

GIMÉNEZ ESPERT, María del Carmen, CASTELLANO RIOJA, Elena, PRADO GASCÓ, Vicente Javier. 2020. Empathy, emotional intelligence, and communication in nursing: The moderating effect of organizational factors. In: Revista Latino-Americana de Enfermagem. ISSN 1518-8345, 28, e3333. DOI: 10.1590/1518-8345.3286.3333

VAN DIJKE, Jeroen, VAN NISTELROOIJ, Inez, BOS, Peter, DUYNDAM, Joachim. 2020. Towards a relational conceptualization of empathy. In: Nursing Philosophy. ISSN 1466-769X, 21(3), e12297. DOI: 10.1111/nup.12297

SILVERA, David H., MARTINUSSEN, Monica, DAHL, Tor Ivar. 2001. The Tromsø Social Intelligence Scale, a self-report measure of social intelligence. In: Scandinavian Journal of Psychology. ISSN 0036-5564, 42(4), 313–319. DOI: 10.1111/1467-9450.00242

WANG, Yu, ZHANG, Ying, LIU, Ming, ZHOU, Lei, ZHANG, Jian, TAO, Hong, LI, Xia. 2020. Research on the formation of humanistic care ability in nursing students: A structural equation approach. In: Nurse Education Today. ISSN 0260-6917, 86, 104315. DOI: 10.1016/j.nedt.2019.104315

XUE, Meng, SUN, Hui, XUE, Jing, ZHOU, Jie, QU, Jing, JI, Shuang, BU, Yan, LIU, Yu. 2023. Narrative medicine as a teaching strategy for nursing students to developing professionalism, empathy and humanistic caring ability: A randomized controlled trial. In: BMC Medical Education. ISSN 1472-6920, 23(1), 38. DOI: 10.1186/s12909-023-04026-5

YANG, Yujie, WANG, Chang. 2024. The chain mediating effect of empathy and communication ability on emotional intelligence and caring ability of nursing students. In: Frontiers in Psychology. ISSN 1664-1078, 14, 1339194. DOI: 10.3389/fpsyg.2023.1339194

YOUNAS, Ahtisham, INAYAT, Shahzad, DAL MOLIN, Alberto, DURANTE, Angela. 2023. Nurses’ challenges to developing interpersonal relationships during integrated care for complex patients. In: Western Journal of Nursing Research. ISSN 0193-9459, 45(10), 894–901. DOI: 10.1177/01939459231189789

YÜKSEL, Ayşe, ERZINCANLI, Serap. 2023. The effect of social skills education on social skills and interpersonal relationship levels in student nurses. In: Journal of Education and Research in Nursing. ISSN 1305-0397, 20(3), 268–276. DOI: 10.14744/jern.2022.22370