Výskyt vybraných kardiometabolických rizikových faktorov u klientov poradne zdravia v košiciach v rokoch 2022 – 2025

Occurrence of selected cardiometabolic risk factors among clients of the health counselling centre in košice in 2022 – 2025

Abstrakt: Kardiometabolické rizikové faktory patria medzi významné determinanty chronických neprenosných ochorení a ich včasná identifikácia má dôležitý preventívny význam.

Cieľom práce bolo analyzovať výskyt vybraných kardiometabolických rizikových faktorov u klientov základnej Poradne zdravia RÚVZ so sídlom v Košiciach v rokoch 2022 – 2025.

Práca mala charakter retrospektívnej deskriptívnej analýzy sekundárnych agregovaných údajov z výročných správ Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, z častí týkajúcich sa RÚVZ so sídlom v Košiciach. Hodnotené boli fajčenie, nadváha, obezita, zvýšená nameraná hodnota krvného tlaku, zvýšená koncentrácia celkového cholesterolu, zvýšená nameraná koncentrácia glukózy a fyzická aktivita.

Rozdiely medzi ročnými súbormi a pri vybraných ukazovateľoch aj medzi mužmi a ženami boli hodnotené Pearsonovým chí-kvadrátovým testom pri hladine štatistickej významnosti p < 0,05.

V sledovanom období patrili medzi najčastejšie zachytené rizikové faktory zvýšená koncentrácia celkového cholesterolu, ktorá sa pohybovala od 43,9 % do 51,2 %, a nadváha, prítomná u 28,1 % až 35,5 % klientov. Zvýšená nameraná hodnota krvného tlaku bola zaznamenaná u 12,0 % až 30,8 % vyšetrených osôb. Medziročné rozdiely vo výskyte fajčenia, nadváhy, obezity, zvýšenej nameranej hodnoty krvného tlaku, zvýšenej koncentrácie celkového cholesterolu a zvýšenej nameranej koncentrácie glukózy boli štatisticky významné. Nadváha a zvýšená nameraná hodnota krvného tlaku sa častejšie vyskytovali u mužov, zatiaľ čo zvýšená koncentrácia celkového cholesterolu bola vo viacerých rokoch častejšia u žien. Zistenia poukazujú na častý výskyt modifikovateľných kardiometabolických rizikových faktorov u klientov Poradne zdravia v Košiciach a podporujú význam preventívneho poradenstva, skríningu a intervencií zameraných na úpravu životného štýlu.
Kľúčové slová: cholesterol, kardiometabolické rizikové faktory, krvný tlak, nadváha, Poradňa zdravia, prevencia.

Abstract: Cardiometabolic risk factors are important determinants of chronic non-communicable diseases, and their early identification is of considerable preventive importance.

The aim of this study was to analyse the occurrence of selected cardiometabolic risk factors among clients of the Basic Health Counselling Centre of the Regional Public Health Authority based in Košice in 2022 – 2025.

The study was designed as a retrospective descriptive analysis of secondary aggregated data obtained from the annual reports of the Public Health Authority of the Slovak Republic, specifically from the sections concerning the Regional Public Health Authority based in Košice. The assessed factors included smoking, overweight, obesity, elevated measured blood pressure, increased total cholesterol concentration, elevated measured glucose concentration, and physical activity.

Differences among annual samples and, for selected indicators, between men and women were evaluated using Pearson’s chi-square test at a significance level of p < 0,05.

During the observed period, the most frequently identified risk factors were increased total cholesterol concentration, ranging from 43.9% to 51.2%, and overweight, present in 28.1% to 35.5% of clients. Elevated measured blood pressure was recorded in 12.0% to 30.8% of examined individuals. Year-to-year differences in the occurrence of smoking, overweight, obesity, elevated measured blood pressure, increased total cholesterol concentration, and elevated measured glucose concentration were statistically significant. Overweight and elevated measured blood pressure occurred more frequently in men, whereas increased total cholesterol concentration was more common in women in several years. The findings indicate a frequent occurrence of modifiable cardiometabolic risk factors among clients of the Health Counselling Centre in Košice and support the importance of preventive centions.
Key words: cholesterol, cardiometabolic risk factors, blood pressure, overweight, Health Counselling Centre, prevention

Úvod

Kardiometabolické ochorenia predstavujú významnú skupinu chronických neprenosných ochorení, ktoré sa podieľajú na chorobnosti a úmrtnosti dospelej populácie. Na ich rozvoji sa podieľa viacero modifikovateľných rizikových faktorov, najmä nadváha a obezita, zvýšený krvný tlak, poruchy metabolizmu glukózy, dyslipidémia, fajčenie a nedostatočná fyzická aktivita. Uvedené faktory sa často kumulujú, pričom ich súčasná prítomnosť môže zvyšovať pravdepodobnosť vzniku aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení a diabetes mellitus 2. typu (DM 2. typu) (Fahed et al., 2022; Rus et al., 2023).

Osobitný význam pri formovaní kardiometabolického rizika má zvýšená telesná hmotnosť. Nadváha a obezita súvisia s častejším výskytom zvýšeného krvného tlaku, dyslipidémie a porúch metabolizmu glukózy. Miera rizika pritom nezávisí iba od celkovej telesnej hmotnosti, ale aj od distribúcie tukového tkaniva, predovšetkým od prítomnosti abdominálnej obezity (Swarup et al., 2024; Fahed et al., 2022). Kumulácia metabolických a kardiovaskulárnych odchýlok je typická aj pre metabolický syndróm (MS), ktorý predstavuje klinicky významný ukazovateľ zvýšeného rizika kardiovaskulárnych ochorení a DM 2. typu (Fahed et al., 2022; Alberti et al., 2009).

Výskyt jednotlivých kardiometabolických rizikových faktorov ovplyvňujú biologické, behaviorálne a sociálne determinanty. K najvýznamnejším patria vek, pohlavie, telesná hmotnosť, stravovacie návyky, úroveň fyzickej aktivity, fajčenie a ďalšie charakteristiky životného štýlu. Rozdiely možno pozorovať medzi mužmi a ženami aj medzi vekovými skupinami, pričom s pribúdajúcim vekom sa spravidla zvyšuje výskyt viacerých metabolických a kardiovaskulárnych odchýlok (Goddard et al., 2025; Islam et al., 2024; Swarup et al., 2024).

Cieľom práce bolo analyzovať výskyt vybraných kardiometabolických rizikových faktorov u klientov základnej Poradne zdravia RÚVZ so sídlom v Košiciach v rokoch 2022 – 2025. Hodnotené boli fajčenie, nadváha, obezita, zvýšená nameraná hodnota krvného tlaku, zvýšená koncentrácia celkového cholesterolu a zvýšená nameraná koncentrácia glukózy. Súčasťou práce bolo aj opisné zhodnotenie údajov o fyzickej aktivite. Sledované ukazovatele boli porovnané medzi jednotlivými ročnými súbormi a podľa pohlavia.

Metodika

Práca mala charakter retrospektívnej deskriptívnej analýzy sekundárnych agregovaných údajov. Analyzované boli údaje o klientoch základnej Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach za roky 2022 – 2025. Zdrojom údajov boli príslušné časti výročných správ Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky za jednotlivé sledované roky, ktoré obsahovali údaje o činnosti RÚVZ so sídlom v Košiciach (Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, výročné správy za roky 2022 – 2025).

Hodnotené boli údaje o fajčení, nadváhe, obezite, zvýšených nameraných hodnotách krvného tlaku, zvýšenej koncentrácii celkového cholesterolu, zvýšenej nameranej koncentrácii glukózy a úrovni fyzickej aktivity. Relatívne početnosti boli prevzaté zo zdrojových dokumentov alebo vypočítané z počtu klientov s dostupným údajom pre príslušný ukazovateľ. Vzhľadom na rozdielnu dostupnosť údajov sa počet hodnotených klientov medzi jednotlivými ukazovateľmi a rokmi líšil.

Kategorizácia sledovaných ukazovateľov vychádzala z hraničných hodnôt uvedených v zdrojových dokumentoch. Nadváha bola definovaná ako BMI 25,0 – 29,9 kg/m² a obezita ako BMI ≥ 30,0 kg/m². Za zvýšenú nameranú hodnotu krvného tlaku sa považoval systolický krvný tlak ≥ 140 mmHg a/alebo diastolický krvný tlak ≥ 90 mmHg. Za zvýšenú koncentráciu celkového cholesterolu sa považovala hodnota ≥ 5,2 mmol/l a za zvýšenú nameranú koncentráciu glukózy hodnota ≥ 6,0 mmol/l. Keďže neboli dostupné údaje o stave nalačno, type biologického materiálu ani podmienkach merania, zvýšená nameraná koncentrácia glukózy nebola interpretovaná ako diagnostické kritérium prediabetu alebo diabetes mellitus.

Zdrojové údaje pochádzali z preventívnych vyšetrení realizovaných v základnej Poradni zdravia a v rámci mobilných preventívnych aktivít RÚVZ so sídlom v Košiciach. Rozdiely v podieloch klientov s jednotlivými sledovanými ukazovateľmi medzi ročnými súbormi a pri vybraných ukazovateľoch aj medzi mužmi a ženami boli hodnotené Pearsonovým chí-kvadrátovým testom. Hladina štatistickej významnosti bola stanovená na p < 0,05.

Výsledky

V rokoch 2022 – 2025 boli u klientov základnej Poradne zdravia sledované vybrané behaviorálne, antropometrické, klinické a biochemické rizikové faktory. Počet hodnotených osôb sa medzi jednotlivými ukazovateľmi a rokmi líšil v závislosti od rozsahu realizovaných vyšetrení a dotazníkového zisťovania.

Fajčenie uvádzalo v roku 2022 celkovo 106 z 951 dotazovaných klientov (11,1 %), v roku 2023 227 z 983 klientov (23,1 %), v roku 2024 105 z 898 klientov (11,7 %) a v roku 2025 249 z 989 klientov (25,2 %). Najnižší podiel fajčiarov bol zaznamenaný v roku 2022 a najvyšší v roku 2025. Rozdiely v podiele fajčiarov medzi jednotlivými ročnými súbormi boli štatisticky významné (p < 0,001) (Tab. 1).

Nadváha, definovaná ako BMI 25,0 – 29,9 kg/m², bola v roku 2022 zistená u 320 z 951 vyšetrených klientov (33,6 %), v roku 2023 u 259 z 922 klientov (28,1 %), v roku 2024 u 266 z 842 klientov (31,6 %) a v roku 2025 u 335 z 943 klientov (35,5 %). Najnižší podiel klientov s nadváhou bol zaznamenaný v roku 2023 a najvyšší v roku 2025. Rozdiely medzi ročnými súbormi boli štatisticky významné (p = 0,005).

Obezita, definovaná ako BMI ≥ 30,0 kg/m², bola v roku 2022 zaznamenaná u 140 z 951 klientov (14,7 %), v roku 2023 u 223 z 922 klientov (24,2 %) a v roku 2025 u 151 z 943 klientov (16,0 %). V roku 2024 bol v zdrojových údajoch uvedený nulový počet klientov s obezitou. Rozdiely v podiele klientov s obezitou medzi sledovanými rokmi boli štatisticky významné (p < 0,001) (Tab. 1).

Zvýšená nameraná hodnota krvného tlaku bola v roku 2022 zaznamenaná u 289 z 938 vyšetrených klientov (30,8 %), v roku 2023 u 111 z 926 klientov (12,0 %), v roku 2024 u 195 z 873 klientov (22,3 %) a v roku 2025 u 263 z 980 klientov (26,8 %). Najvyšší podiel bol zaznamenaný v roku 2022 a najnižší v roku 2023. V nasledujúcich dvoch rokoch sa podiel klientov so zvýšenou nameranou hodnotou krvného tlaku opätovne zvýšil. Rozdiely medzi jednotlivými ročnými súbormi boli štatisticky významné (p < 0,001) (Tab. 1).

Zvýšená koncentrácia celkového cholesterolu ≥ 5,2 mmol/l patrila počas celého sledovaného obdobia medzi najčastejšie zaznamenané kardiometabolické rizikové faktory. V roku 2022 bola zistená u 361 z 821 vyšetrených klientov (44,0 %), v roku 2023 u 456 z 891 klientov (51,2 %), v roku 2024 u 382 z 871 klientov (43,9 %) a v roku 2025 u 445 z 975 klientov (45,6 %). Najvyšší podiel bol zaznamenaný v roku 2023 a najnižší v roku 2024. Rozdiely medzi sledovanými ročnými súbormi boli štatisticky významné (p = 0,006) (Tab. 1).

Nameraná koncentrácia glukózy ≥ 6,0 mmol/l bola v roku 2022 zistená u 91 zo 609 vyšetrených klientov (14,9 %), v roku 2023 u 155 zo 451 klientov (34,4 %), v roku 2024 u 218 z 546 klientov (39,9 %) a v roku 2025 u 24 z 576 klientov (4,2 %). Najvyšší podiel bol zaznamenaný v roku 2024 a najnižší v roku 2025. Rozdiely v podiele klientov s nameranou koncentráciou glukózy ≥ 6,0 mmol/l medzi ročnými súbormi boli štatisticky významné (p < 0,001) (Tab. 1).

Údaje o fyzickej aktivite boli dostupné pre 212 respondentov v roku 2022, 426 v roku 2023, 222 v roku 2024 a 10 v roku 2025. V roku 2022 bola najčastejšie uvádzaná rekreačná fyzická aktivita, ktorú deklarovalo 56,6 % respondentov (n = 120), a rovnako aj v roku 2023, keď ju uviedlo 60,6 % respondentov (n = 258). V roku 2024 bola najčastejšie uvádzaná pravidelná fyzická aktivita, a to u 70,7 % respondentov (n = 157). Rozdelenie respondentov podľa úrovne fyzickej aktivity sa medzi rokmi 2022 – 2024 štatisticky významne líšilo (p < 0,001).

V roku 2025 neuvádzalo žiadnu fyzickú aktivitu 50,0 % respondentov (n = 5), rekreačnú aktivitu 40,0 % (n = 4) a pravidelnú aktivitu 10,0 % (n = 1). Vzhľadom na nízky počet respondentov neboli údaje za tento rok zahrnuté do štatistického porovnania (Tab. 1).

Tab. 1 Výskyt vybraných kardiometabolických rizikových faktorov u klientov základnej Poradne zdravia v rokoch 2022 – 2025 (Spracované podľa výročných správ ÚVZ SR za roky 2022 – 2025, časti RÚVZ Košice)

χ² - Pearsonov chí-kvadrát test; BMI – index telesnej hmotnosti; TK – krvný tlak;
Poznámka: 1 Údaje o fyzickej aktivite za rok 2025 vychádzajú len z 10 respondentov, preto neboli zahrnuté do Pearsonovho chí-kvadrát testu; p-hodnota sa vzťahuje na porovnanie rokov 2022 – 2024.

Podiely vybraných kardiometabolických rizikových faktorov u klientov základnej Poradne zdravia v rokoch 2022 – 2025 sú znázornené na Obr. 1. Počas celého sledovaného obdobia bol najvyšší podiel zaznamenaný pri zvýšenej koncentrácii celkového cholesterolu, ktorá sa pohybovala od 43,9 % do 51,2 %. Nadváha patrila takisto medzi najčastejšie zistené rizikové faktory; po poklese v roku 2023 sa jej podiel v nasledujúcich rokoch opätovne zvýšil. Podiel fajčiarov a klientov so zvýšenou nameranou hodnotou krvného tlaku medzi jednotlivými ročnými súbormi kolísal bez jednoznačného lineárneho trendu (Obr. 1).

Obr. 1 Podiely vybraných kardiometabolických rizikových faktorov u klientov základnej Poradne zdravia v rokoch 2022 – 2025
[3]
Zdroj: Spracované podľa výročných správ ÚVZ SR za roky 2022 – 2025, časti RÚVZ Košice.

V rokoch 2022 – 2025 sa podiel fajčiarov medzi mužmi a ženami štatisticky významne nelíšil. V roku 2025 bol podiel fajčiarov numericky vyšší u mužov ako u žien (27,0 % oproti 23,9 %), rozdiel však nebol štatisticky významný (p = 0,276) (Obr. 2).

Vo všetkých sledovaných rokoch bola nadváha štatisticky významne častejšia u mužov než u žien. Podiel mužov s nadváhou sa pohyboval od 39,3 % do 42,6 %, zatiaľ čo u žien od 24,5 % do 32,9 %. Najväčší rozdiel medzi pohlaviami bol zaznamenaný v roku 2023, keď bola nadváha zistená u 40,3 % mužov a 24,5 % žien (Obr. 2).

Zvýšená nameraná hodnota krvného tlaku bola počas celého sledovaného obdobia častejšia u mužov. V rokoch 2022 – 2024 bola štatisticky významne častejšia u mužov než u žien (p < 0,001). V roku 2025 bol podiel mužov so zvýšenou nameranou hodnotou krvného tlaku vyšší ako podiel žien (29,9 % oproti 24,8 %), rozdiel však nebol štatisticky významný (p = 0,078) (Obr. 2).

V rokoch 2022 a 2025 bol podiel klientov so zvýšenou koncentráciou celkového cholesterolu štatisticky významne vyšší u žien než u mužov (p < 0,001). V rokoch 2023 a 2024 bol podiel žien so zvýšenou koncentráciou celkového cholesterolu takisto vyšší, rozdiely však neboli štatisticky významné (v roku 2023 p = 0,114; v roku 2024 p = 0,104) (Obr. 2).

Obr. 2 Výskyt vybraných rizikových faktorov podľa pohlavia v rokoch 2022 – 2025
[4]
Zdroj: Spracované podľa výročných správ ÚVZ SR za roky 2022 – 2025, časti RÚVZ Košice.

Diskusia

Poradne zdravia predstavujú jednu z možností realizácie primárnej prevencie chronických neprenosných ochorení. Prostredníctvom preventívnych vyšetrení a individuálneho poradenstva umožňujú orientačne identifikovať vybrané behaviorálne, antropometrické, klinické a biochemické rizikové faktory. Takto získané poznatky môžu prispieť k včasnému rozpoznaniu osôb so zvýšeným kardiometabolickým rizikom a k realizácii intervencií zameraných na úpravu životného štýlu. Pri interpretácii výsledkov je však potrebné zohľadniť výberový charakter súboru, keďže klienti poradní zdravia nepredstavujú reprezentatívnu vzorku populácie.

V analyzovanom súbore patrili v rokoch 2022 – 2025 medzi najčastejšie zaznamenané rizikové faktory zvýšená koncentrácia celkového cholesterolu a nadváha. Výsledky poukazujú na význam preventívneho hodnotenia telesnej hmotnosti, lipidového metabolizmu a ďalších kardiometabolických ukazovateľov.

Zastúpenie kardiometabolických rizikových faktorov sa medzi populáciami a časovými obdobiami líši. Sacramento-Pacheco a kol. (2025) v systematickom prehľade poukázali na značnú heterogenitu výskytu nadváhy, hypercholesterolémie, hypertenzie a ďalších kardiovaskulárnych rizikových faktorov v krajinách Európskej únie. Rozdiely medzi štúdiami súviseli okrem geografických a populačných charakteristík aj s metodikou zberu údajov a použitými definíciami. Heterogenita výsledkov zdôrazňuje potrebu dlhodobého sledovania založeného na jednotných definíciách a štandardizovanom zbere údajov.

Analyzované údaje pochádzali od klientov základnej Poradne zdravia a účastníkov mobilných preventívnych aktivít. Zistené rozdiely preto charakterizujú samostatné ročné súbory a nemožno ich interpretovať ako zmeny rizikových faktorov u tých istých osôb. Zdrojové dokumenty neumožňovali identifikovať jednotlivých klientov ani overiť ich prípadnú opakovanú účasť na vyšetreniach. Výsledky mohli byť ovplyvnené rozdielnym zložením súborov, rozsahom realizovaných vyšetrení a metodikou zberu údajov. Časové zmeny kardiometabolických rizikových faktorov hodnotili aj Ostrihoňová a kol. (2017) v celoslovenskej analýze klientov poradní zdravia. V období rokov 2003 – 2012 zaznamenali nárast vekovo štandardizovanej prevalencie MS, abdominálnej obezity a zvýšených triacylglycerolov. Keďže predložená analýza neumožňovala vekovú štandardizáciu ani hodnotenie MS ako celku, rozdiely medzi rokmi 2022 – 2025 nemožno interpretovať ako pokračovanie uvedeného trendu, ale iba ako rozdiely medzi samostatnými ročnými súbormi klientov.

Zvýšená koncentrácia celkového cholesterolu bola počas celého sledovaného obdobia najčastejšie zaznamenaným rizikovým faktorom. Vo všetkých rokoch bol podiel klientov s touto hodnotou vyšší u žien než u mužov, pričom štatisticky významné rozdiely boli zistené v rokoch 2022 a 2025. Keďže neboli dostupné údaje o vekovom zložení klientov podľa pohlavia, nemožno posúdiť, do akej miery mohli byť tieto rozdiely ovplyvnené vekom alebo ďalšími charakteristikami súboru. Celkový cholesterol navyše predstavuje iba základný ukazovateľ lipidového metabolizmu. Pre komplexnejšie posúdenie kardiometabolického rizika by bolo vhodné doplniť koncentrácie LDL-cholesterolu, HDL-cholesterolu a triacylglycerolov.

Súvislosť medzi stravovacími návykmi a poruchami lipidového metabolizmu podporuje systematický prehľad Mambrini a kol. (2023). V jednej zo zahrnutých prospektívnych kohort mali osoby s vysokou konzumáciou ultra-spracovaných potravín o 28 % vyššie riziko izolovanej hypercholesterolémie a o 38 % vyššie riziko zmiešanej hyperlipidémie než osoby s nízkou konzumáciou. Tieto výsledky podporujú význam hodnotenia stravovacích návykov u klientov so zvýšenou koncentráciou celkového cholesterolu. Swarup a kol. (2024) zároveň uvádzajú, že hodnotenie MS zahŕňa okrem krvného tlaku a glukózy aj posúdenie triacylglycerolov a HDL-cholesterolu.

Nadváha bola prítomná približne u tretiny vyšetrených klientov a vo všetkých sledovaných rokoch sa vyskytovala častejšie u mužov. Zvýšená telesná hmotnosť patrí medzi významné modifikovateľné faktory kardiometabolického rizika a súvisí s poruchami metabolizmu glukózy, nepriaznivým lipidovým profilom a zvýšeným krvným tlakom. Swarup a kol. (2024) uvádzajú, že centrálna obezita patrí medzi základné zložky MS a súvisí s rozvojom inzulínovej rezistencie, hypertenzie a dyslipidémie.

Samotné BMI však nemusí dostatočne vystihovať kardiometabolické riziko. Rakhmat a kol. (2022) v metaanalýze 24 prierezových štúdií zahŕňajúcich 75 201 dospelých zistili, že osoby s normálnym BMI, ale zvýšeným podielom telesného tuku, mali v porovnaní s osobami s normálnym BMI a normálnym podielom telesného tuku 1,60-násobne vyššiu pravdepodobnosť hypertenzie, 1,50-násobne vyššiu pravdepodobnosť dyslipidémie a 1,72-násobne vyššiu pravdepodobnosť diabetes mellitus. Tieto zistenia podporujú doplnenie hodnotenia BMI o ukazovatele množstva a distribúcie telesného tuku.

Súvislosť medzi telesnou hmotnosťou, fyzickou aktivitou a metabolickým rizikom podporujú aj výsledky Kovács a kol. (2024), ktorí analyzovali údaje z troch vĺn Európskeho prieskumu zdravotných rozhovorov v jedenástich krajinách Európskej únie. Ich zistenia poukázali na súvislosti BMI a fyzickej aktivity s výskytom diabetes mellitus a ďalšími charakteristikami životného štýlu. Priame porovnanie s výsledkami predloženej analýzy je však obmedzené, keďže údaje EHIS pochádzali z populačného prieskumu a viaceré ukazovatele boli založené na sebahodnotení respondentov.

Výskyt obezity sa medzi jednotlivými ročnými súbormi líšil. V roku 2024 nebol v zdrojových údajoch uvedený žiadny klient s obezitou. Tento údaj je potrebné interpretovať opatrne, pretože môže odrážať rozdiely v evidencii alebo vykazovaní údajov, a nie skutočnú absenciu obezity v danom súbore. Pre ďalšie analýzy je preto dôležité zabezpečiť jednotnú kategorizáciu BMI a konzistentný spôsob vykazovania údajov vo všetkých sledovaných obdobiach.

Zvýšená nameraná hodnota krvného tlaku bola vo všetkých sledovaných rokoch častejšia u mužov, pričom v rokoch 2022 – 2024 boli rozdiely medzi mužmi a ženami štatisticky významné. Podľa údajov World Heart Federation za rok 2019 bola na Slovensku prevalencia hypertenzie vyššia u mužov než u žien. Tieto populačné údaje však nemožno priamo porovnávať s výsledkami predloženej analýzy, pretože v Poradni zdravia išlo o jednorazové skríningové meranie vo výberovom súbore klientov. Podľa odporúčaní European Society of Hypertension sa diagnóza hypertenzie stanovuje na základe opakovane nameraných ordinačných hodnôt systolického krvného tlaku ≥ 140 mmHg a/alebo diastolického krvného tlaku ≥ 90 mmHg (Mancia et al., 2023). Jednorazovo zistená zvýšená hodnota má preto predovšetkým skríningový význam a mala by viesť k odporúčaniu opakovaného merania alebo ďalšieho vyšetrenia.

Podiel fajčiarov sa medzi sledovanými rokmi líšil, pričom najvyššie hodnoty boli zaznamenané v rokoch 2023 a 2025. Hoci bol vo všetkých rokoch numericky vyšší u mužov, rozdiely medzi pohlaviami neboli štatisticky významné. Fajčenie predstavuje významný behaviorálny rizikový faktor aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení. Gallucci a kol. (2020) uvádzajú, že kardiovaskulárne riziko zvyšuje prostredníctvom oxidačného stresu, zápalových procesov, porúch funkcie krvných doštičiek a nepriaznivého ovplyvnenia vazomotorickej funkcie. Zistenia preto odôvodňujú začlenenie krátkych intervencií zameraných na zanechanie fajčenia do preventívneho poradenstva.

Podiel klientov s nameranou koncentráciou glukózy ≥ 6,0 mmol/l sa medzi ročnými súbormi výrazne líšil. Skríningové hodnotenie metabolizmu glukózy je dôležité najmä u osôb s nadváhou, obezitou alebo zvýšenou nameranou hodnotou krvného tlaku. Mahrouseh a kol. (2021) na základe troch vĺn Európskeho prieskumu zdravotných rozhovorov z rokov 2009, 2014 a 2019 zaznamenali nárast prevalencie deklarovaného diabetes mellitus na Slovensku. Priame porovnanie s výsledkami predloženej analýzy však nie je možné, keďže v analyzovanom súbore nebol známy stav nalačno, typ biologického materiálu, predchádzajúca diagnóza ani ďalšie klinické údaje. Podiel klientov s nameranou koncentráciou glukózy ≥ 6,0 mmol/l preto nemožno interpretovať ako prevalenciu prediabetu alebo diabetes mellitus. Ide o skríningový ukazovateľ, ktorý si vyžaduje následné overenie štandardizovaným laboratórnym vyšetrením.

Údaje o fyzickej aktivite dopĺňali informácie o behaviorálnych charakteristikách klientov. V rokoch 2022 a 2023 bola najčastejšie uvádzaná rekreačná fyzická aktivita, zatiaľ čo v roku 2024 prevažovala pravidelná aktivita. Rozdiely medzi rokmi mohli byť ovplyvnené rozdielnym počtom a zložením respondentov, ako aj spôsobom zisťovania fyzickej aktivity. Údaje za rok 2025 vychádzali iba z desiatich respondentov, preto ich nemožno spoľahlivo porovnávať s predchádzajúcimi rokmi. Praktický význam zisťovania fyzickej aktivity spočíva predovšetkým v možnosti cielenej edukácie zameranej na zvýšenie pohybovej aktivity, redukciu telesnej hmotnosti a celkovú úpravu životného štýlu.

Výsledky podporujú sledovanie jednotlivých rizikových faktorov aj v prípadoch, keď nie sú dostupné všetky údaje potrebné na posúdenie metabolického syndrómu. Miláček a kol. (2021) poukázali na to, že zvýšená kardiometabolická záťaž sa môže vyskytovať aj u osôb, ktoré nespĺňajú kritériá MS. Noubiap a kol. (2026) zároveň zdôrazňujú význam kumulácie viacerých rizikových faktorov. V podmienkach Poradne zdravia je preto opodstatnené venovať pozornosť aj izolovanému výskytu nadváhy, zvýšenej nameranej hodnoty krvného tlaku, zvýšenej koncentrácie celkového cholesterolu alebo zvýšenej nameranej koncentrácie glukózy.

Medzi hlavné obmedzenia práce patrí použitie sekundárnych agregovaných údajov, prierezový charakter ročných súborov a rozdielna dostupnosť údajov pri jednotlivých ukazovateľoch. Napriek týmto obmedzeniam výsledky dokumentujú častý výskyt modifikovateľných kardiometabolických rizikových faktorov u klientov základnej Poradne zdravia. Poradne zdravia tak môžu zohrávať významnú úlohu pri ich skríningovom zachytávaní, poskytovaní individualizovaného poradenstva a odporúčaní ďalšieho vyšetrenia osobám so zistenými odchýlkami.

Záver

Analýza údajov z rokov 2022 – 2025 poukázala na výrazné zastúpenie viacerých modifikovateľných kardiometabolických rizikových faktorov u klientov základnej Poradne zdravia RÚVZ so sídlom v Košiciach. Výsledky zároveň ukázali rozdiely medzi jednotlivými ročnými súbormi, čo zdôrazňuje potrebu jednotného a systematického zaznamenávania sledovaných ukazovateľov.

Získané poznatky možno využiť pri plánovaní preventívnych aktivít, cielenej edukácii klientov a pri včasnom odporúčaní ďalšieho odborného vyšetrenia. Vzhľadom na charakter analyzovaných údajov sa závery vzťahujú výlučne na vyšetrené súbory klientov a neumožňujú hodnotiť populačný trend ani stav kardiometabolického rizika v celej populácii Košíc.

Autori:
Mgr. Andrea Houžvičková, PhD.
prof. Mgr. MUDr. Erik Dorko, PhD., MPH, MBA
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ LF v Košiciach

Práca bola podporovaná grantovými projektami KEGA Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky č. 001UPJŠ-4/2024 a č. 003UPJŠ-4/2024.

Zoznam bibliografických odkazov

ALBERTI, K. G. M. M., et al. Harmonizing the metabolic syndrome: A joint interim statement of the International Diabetes Federation Task Force on Epidemiology and Prevention; National Heart, Lung, and Blood Institute; American Heart Association; World Heart Federation; International Atherosclerosis Society; and International Association for the Study of Obesity. Circulation. 2009. 120 (16): 1640–1645.

FAHED, G., et al. Metabolic syndrome: Updates on pathophysiology and management in 2021. International Journal of Molecular Sciences. 2022. 23 (2): 786.

GALLUCCI, G., et al. Cardiovascular risk of smoking and benefits of smoking cessation. Journal of Thoracic Disease. 2020. 12 (7): 3866–3876.

GODDARD, G., et al. Metabolic syndrome in older adults: Through the lens of Institute for Healthcare Improvement’s (IHI) 4Ms Framework and social determinants of health. Life. 2025. 15 (9): 1370.

ISLAM, M. S., et al. The interplay of factors in metabolic syndrome: Understanding its roots and complexity. Molecular Medicine. 2024. 30 (1): 279.

KOVÁCS, N., et al. Lifestyle and metabolic risk factors, and diabetes mellitus prevalence in European countries from three waves of the European Health Interview Survey. Scientific Reports. 2024. 14 (1): 11623.

MAHROUSEH, N., et al. Diabetes mellitus and associated factors in Slovakia: Results from the European Health Interview Survey 2009, 2014, and 2019. Nutrients. 2021. 13 (7): 2156.

MAMBRINI, S. P. et al. 2023. Ultra-Processed Food Consumption and Incidence of Obesity and Cardiometabolic Risk Factors in Adults: A Systematic Review of Prospective Studies. Nutrients. 15(11), 2583. DOI: 10.3390/nu15112583.

MANCIA, G., et al. 2023 ESH Guidelines for the management of arterial hypertension. Journal of Hypertension. 2023. 41 (12): 1874–2071. Údaje o ročníku, čísle a stranách zodpovedajú záznamu časopisu.

MILÁČEK, D., et al. A considerable proportion of metabolic syndrome-free adults from Bratislava Region, Slovakia, display an increased cardiometabolic burden. Canadian Journal of Physiology and Pharmacology. 2021. 99 (9): 974–982.

NOUBIAP, J. J., et al. Worldwide trends in metabolic syndrome from 2000 to 2023: A systematic review and modelling analysis. Nature Communications. 2026. 17 (1): 573.

OSTRIHOŇOVÁ, T., et al. Prevalence and trends of metabolic syndrome in Slovakia during the period of 2003–2012. Central European Journal of Public Health. 2017. 25 (4): 313–320.

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Výročná správa o činnosti úradov verejného zdravotníctva SR podľa jednotlivých odborov verejného zdravotníctva za rok 2022 [online]. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. [cit. 2026-07-10]. Dostupné na: https://www.uvzsr.sk/documents/d/uvz/vs_ruvz_v_sr_2022 [5]

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Výročná správa o činnosti úradov verejného zdravotníctva SR podľa jednotlivých odborov verejného zdravotníctva za rok 2023 [online]. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. [cit. 2026-07-10]. Dostupné na: https://www.uvzsr.sk/documents/d/uvz/vs-ruvz-za-rok-2023-final-pdf [6]

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Výročná správa o činnosti úradov verejného zdravotníctva SR podľa jednotlivých odborov verejného zdravotníctva za rok 2024 [online]. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. [cit. 2026-07-10]. Dostupné na: https://www.uvzsr.sk/documents/d/uvz/vs-ruvz-za-rok-2024-pdf [7]

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Výročná správa o činnosti úradov verejného zdravotníctva SR podľa jednotlivých odborov verejného zdravotníctva za rok 2025 [online]. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. [cit. 2026-07-10]. Dostupné na: https://www.uvzsr.sk/documents/d/uvz/vs-ruvz-za-rok-2025-pdf [8]

RAKHMAT, I. I. et al. 2022. Cardiometabolic risk factors in adults with normal weight obesity: A systematic review and meta-analysis. Clinical Obesity. 12(4), e12523. DOI: 10.1111/cob.12523.

RUS, M., et al. Prevalence and risk factors of metabolic syndrome: A prospective study on cardiovascular health. Medicina. 2023. 59 (10): 1711.

SACRAMENTO-PACHECO, J., et al. Prevalence of cardiovascular risk factors among adults in the European Union: A systematic review with meta-analysis. Journal of Clinical Medicine. 2025. 14 (16): 5752.

SWARUP, S., et al. Metabolic syndrome. In: StatPearls [online]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing, 2024. [cit. 2026-07-10]. Dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK459248/ [9]

WORLD HEART FEDERATION. Slovakia: Cardiovascular health data & statistics. World Heart Observatory [online]. [bez roku] [cit. 2026-07-10]. Dostupné na: https://world-heart-federation.org/world-heart-observatory/countries/slo... [10].