Nezamestnanosť mladých ľudí ,,absolventov“ ako súčasný sociálny problém spoločnosti

Abstract: Vo všeobecnosti je dnes nezamestnanosť vážnym ekonomickým, ale navyše aj aktuálnym problémom sociálnym. Podľa svetových štatistík príčinou nezamestnanosti je taktiež hospodárska kríza. Preto má nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažným problémom všetkých ľudí, obzvlášť mladej generácie. Nezamestnanosť je jav, ktorý narúša existenciu každého človeka, ktorého sa to bytostne dotýka. Cieľom nášho príspevku je priblížiť pohľad na nezamestnanosť ako na súčasný problém. Zároveň chceme poukázať na zložitý stav dnešnej mladej generácie „absolventov“, ktorá v súčasnosti nemá eventualitu zamestnať sa. Ak pristupujeme k nezamestnanosti z ekonomického hľadiska, nesmieme zabúdať na sociálny pohľad, na ktorý chceme zvlášť upozorniť a nájsť možnú odpoveď daného stavu.
Kľúčové slová: Absolventi. Ľudská spoločnosť., Mladá generácia. Nezamestnanosť. Práca. Poradenstvo. Sociálny problém. Zamestnanie.

Úvod

Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život. Realizuje sa predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie. Fenomén nezamestnanosti mladej generácie je v mnohých krajinách sveta dobré známy. Podľa svetových štatistík má dlhodobá nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažnou charakteristickou črtou nezamestnanosti aj v Slovenskej republike. Najviac ohrozenou skupinou na trhu práce je nezamestnaná mládež, ktorá ukončila svoje vzdelanie a hľadá si zamestnanie. V živote mladého človeka má zamestnanie svoje nezastupiteľné miesto. Je dôležitou podmienkou pre jeho existenciu a prináša mu nielen materiálny prospech, ale súčasne mu dáva aj pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti.

Mladá generácia a zamestnanosť

Mladosť je fázou života, v ktorej dochádza k významným biologickým, psychickým a sociálnym zmenám. Je väčšinou špecifická, podobne ako detstvo. Môžeme teda hovoriť, že mladosť je historicky zakotveným sociálnym fenoménom ľudskej spoločnosti. Mladosť podľa všeobecných spoločenských predstáv je osobitnou samostatnou fázou života, ktorá potrebuje spoločenský a slobodný priestor. Mládež alebo mladú generáciu môžeme teda definovať ako „termín označujúci viac-menej nepresne vymedzenú vekovú skupinu, alebo sociálnu kategóriu vymedzenú špecifickými biologickými, psychologickými a sociálnymi znakmi“ (Juva, 1994, s. 79), do ktorej spadajú aj absolventi stredných a vysokoškolských škôl.

Mladej generácii sa prisudzuje „úloha významného spoločenského subjektu a charakterizuje sa ako progresívny subjekt vývoja“ (Jandourek, 2001, s. 51). A táto generácia ako spoločenská skupina bude o niekoľko rokov rozhodovať o našej budúcnosti. Ale teraz je reálnou súčasťou a môže aktívne ovplyvňovať dianie v spoločnosti.

Kto pozornejšie sleduje procesy transformácie spoločenského systému Slovenska po roku 1989, nemôže obísť skutočnosť, že verejnosť začína mladú generáciu vnímať ako najviac ohrozenú a najviac manipulovateľnú. Súčasne pre spoločnosť aj nebezpečnú skupinu, ktorá najrýchlejšie podlieha nástrahám otvorenej spoločnosti. Tento spoločenský jav je produktom systémovej zmeny vyvolanej demokraciou, ktorá spája novodobú prosperitu západnej spoločnosti a ktorá sa svojou modernizáciou bytostne dotkla ľudského života a jeho existencie.

Modernizácia, ktorá sa postupne prediera na povrch z procesov transformácie spoločenského systému, sa začína správne chápať aj ako civilizačná výzva pre jednotlivca na adaptáciu k novej kultúre, ktorá so sebou prináša aj problém uplatnenia v pracovnom procese. Mlada generácia na Slovensku v súčasnosti utvára potrebný referenčný rámec aj na problematiku zamestnanosti v súčasnosti, lebo v sebe zahŕňa komplexnú charakteristiku z hľadiska rôznych celospoločenských premien, akými sú sociálne štruktúry, vývoj mobility, úrovne a formy občianskej participácie vo verejnom systéme.

Hlavným názorovým prúdom mladej generácie sú v značnej miere masovokomunikačné prostriedky. Tradičné elektronické média a nové technológie sú základným fenoménom multimediálnej podoby, ktorá výrazným spôsobom formuje a manipuluje súčasnú mladú generáciu, teda čerstvých absolventov. Názory a postoje produkované cez média mládež veľmi prijíma a stotožňuje sa s nimi, hoci nie sú podľa etiky a morálky. Podotýkame, že táto dnešná mladá generácia je základným subjektom kompjuterizácie a prevodu spoločnosti do digitálneho veku civilizácie.

Vzťah mladej generácie k médiám je citlivá a civilizačná výzva, ktorá vymedzuje jej individualizáciu k jednotlivým postojom, v našom prípade k zamestnanosti, teda nezamestnanosti. Individualizácia mládeže predstavuje predpoklad modernizácie našej spoločnosti, ktorá sa vyvíja veľmi rýchlo. „Individualizácia sa u nás vníma zatiaľ iba ako proces zvládnutia výzvy transformujúcej sa totalitnej spoločnosti“ (Roško, 1995, s. 46). Vieme dobre, že sme túto výzvu transformácie na Slovensku ešte nezvládli tak, ako by bolo treba. A už sú tú rôzne iné problémy (interrupcie, drogy, klonovanie atď), ktoré prináša so sebou moderná spoločnosť.

To všetko sú situácie, ktoré začínajú oslovovať mladú generáciu. Pripravenosť mladých ľudí na ich zvládnutie nie je primeraná dobe. Na druhej strane treba priznať, že spoločnosť by mala predsa včas zakročiť ohľadom zamestnanosti absolventov na pracovnom trhu.

Človek sa musí neustále prispôsobovať zmenám, ktoré so sebou prináša život a doba, v ktorej existuje. V minulosti mal u nás každý človek právo na zamestnanie. Na jednej strane to bol pocit akejsi „sociálnej istoty“, na strane druhej to znamenalo potláčanie konkurencie, schopností ľudí v spoločnosti. Význam práce pre život každého človeka je nesporný, pretože tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Práca svojím charakterom stimuluje vývin jednotlivca a celú spoločnosť. Realita produktívnej zamestnanosti a akejkoľvek spoločnosti je nezastupiteľná nielen v súvislosti s príjmami, ktoré rodina získava, ale v bezprostrednom rade i s pocitom sebaúcty pre ňu z toho vyplývajúcej. Práca má výrazný sociálny charakter, uskutočňuje sa v konkrétnom sociálno-kultúrnom prostredí, vyvoláva sociálne dôsledky a sociálne interakcie s inými sociálnymi javmi a procesmi. Z tohto dôvodu je nezamestnanosť v našej spoločnosti ťažkým a ťaživým problémom, ktorý sa bytostne dotýka aj niektorých rodín. Súvisí to s centrálnou úlohou práce a zamestnania v našej spoločnosti a kultúre, v ktorej existujeme. Strata zamestnania znamená depriváciu v základných potrebách, ktoré zamestnanie a práca priamo uspokojujú alebo ich uspokojenie je s nimi úzko spojené.

„Zamestnanie má v živote človeka nezastupiteľné postavenie. Je dôležitou podmienkou jeho dôstojnej existencie, prináša mu nielen materiálny prospech, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti“(Buchtová, B. et. al, 2002, s. 75). Práca zaraďuje človeka do mnohých sociálnych vzťahov, uspokojuje jeho potreby ctižiadosti, vlastného uplatnenia a sebaúcty. Zamestnanie nemá len ekonomický charakter, ale má i sociálny a psychologický význam, ktorý je daný tým, že človeka formuje po rozumovej, emocionálnej, duševnej i telesnej stránke. „Práca je pre človeka biologická a sociálna nevyhnutnosť. Obsahová náplň pracovných činností človeka výrazne ovplyvňuje aj štruktúru potrieb, trávenia voľného času atď...“(Stanek, et. al., 1999, s. 195). Prácou človek získava hmotné prostriedky pre sociálny status seba a svojej celej rodiny. Zamestnanie nie je len ekonomická nevyhnutnosť. Postupne sa však stáva sociálnou potrebou, kde nadobúda stále viac prostriedkov vlastného uplatnenia a rozvoja potencií človeka.

Nezamestnanosť absolventov

Vysoká nezamestnanosť ma osobitne nepriaznivý vplyv na zaradenie sa mladých ľudí do pracovného procesu; medzi takúto skupinu patrí mladá generácia, teda absolventi (absolventi škôl). Strata zamestnania či neschopnosť nájsť si zamestnanie, a tak si zabezpečiť svoj zdroj príjmu, môže človeka zastihnúť v rôznych fázach života. Postihuje tak jednotlivca, ako aj jeho rodinu i celú spoločnosť. Pre nezamestnaného je veľmi dôležité, aby sa u neho zachovali pracovné návyky a vytvárala sa potreba pracovať, preto tomu treba venovať náležitú pozornosť. Proces zaraďovania sa mladých ľudí do pracovného procesu a problémy s tým spojené sú, okrem iného, aj odrazom toho, ako boli školou pripravení na ich vstup na trh práce.

Za najčastejšie bariéry na trhu práce, ktoré bránia absolventov nájsť si prácu, sú považované:

• nevyhovujúce vzdelanie,
• nedostatok praxe,
• neovládanie a skúsenosti práce s PC,
• neznalosť cudzích jazykoch,
• cestovanie – nevýhodné spojenie.

Jednou zo znevýhodnených skupín na trhu práce v Slovenskej republike z hľadiska veku sú mladí ľudia hľadajúci si svoje prvé zamestnanie. Absolventom školy je občan počas jedného roka od skončenia sústavnej prípravy na povolanie.

Rievajová, Stanek a Krausová (1997, s. 69) uvádzajú, ža „nezamestnanosť a dĺžka nezamestnanosti súvisí okrem iného aj s pracovnými skúsenosťami. Na konci každého školského roka rady nezamestnaných rozširujú absolventi škôl, pretože nedostatok pracovných skúseností znižuje ich šancu rýchlo sa zamestnať v konkurencii starších skúsenejších pracovníkov.“

Pre absolventov škôl je zamestnanie určitou formou vstupu do sveta dospelých. U mladých ľudí, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, môžeme sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. V súvislosti s nezamestnanosťou absolventov škôl klesá ich interakcia s ľuďm,i a preto je vhodné mať záujmovú činnosť, ktorá má sociálny charakter (Schavel a kol., 2007).

Je dôležité vedieť, do akých podmienok a možností prichádzajú absolventi škôl. Tieto podmienky a možnosti sú často rôzne, ale vo všeobecnosti je možné zaznamenať podobné črty, ktoré môžu byť napr. v tom, že sa v súčasnosti zvýšili nároky na potrebnú mieru vlastného presadenia. Očakáva sa, že človek si bude postupne schopný so svojím pracovným uplatnením poradiť predovšetkým sám.

Podľa Hanzlíkovej, Pauknerovej a Souškovej (2001) sa na pomoci absolventom škôl významne podieľajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých hlavným cieľom je sprostredkovanie vhodného zamestnania.

Medzi najčastejšie sklamania patria skúsenosti so zamestnávateľmi, a to predovšetkým v rovine komunikácie a pracovných skúsenosti. „Absolventi škôl sú znevýhodnení tým, že nemajú pracovné skúsenosti a prax v odbore, ktorý študovali. Niektorí vložili mnoho energie do štúdia, po ňom však nie je dopyt na trhu práce. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické, zvyšuje sa riziko asociálneho správania a vytvárania nezdravej závislosti od rodičov“ (Matoušek, et. al., 2005, s. 301). Úspešnosť integrácie absolventa do pracovného pomeru a jeho profesionálna adaptácia závisia v rozhodujúcej miere od úrovne pripravenosti na danú profesiu. Na druhej strane mladí ľudia disponujú kvalifikáciou, nemajú automaticky zabezpečenú integráciu na trhu práce. Trvalá disparita medzi ponukou a dopytom po práci, nízka schopnosť ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí, pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, jej regionálny rozmer, nedostatočne adaptabilný školský systém, ktorý dostatočne nereaguje na požiadavky trhu práce, znižujú ich šance rýchlo sa zamestnať. Popri vymenovaných faktoroch bariérami objektívnej i subjektívnej povahy disponujú i priami aktéri tohto procesu, samotní absolventi a zamestnávatelia.

Sny a plány nezamestnaných absolventov možno zahrnúť do dvoch kľúčových slov – dobrá práca a rodina. Dobrá práca je vnímaná mladými ľuďmi nielen z hľadiska aktívnej mzdy, ale i dobrého kolektívu a nadriadených. Príjemný kolektív a spravodlivý, chápajúci šéf boli verbálne prezentované ako rovnako dôležité, často i dôležitejšie ako primárne finančné ohodnotenie. Tento postoj možno chápať, ako na to poukazuje Schinglerová, z aspektu mladých, občas i žiadnych skúseností absolventov s riešením prirodzených konfliktov a stresových záťažových situácií v pracovnom kolektíve.

Prežívanie nezamestnanosti u absolventov škôl ovplyvňuje mnoho faktorov ako sú prostredie, v ktorom sa nezamestnaný nachádza, priatelia, s ktorými je v kontakte, vek. Rodinné prostredie a aktivity, ktoré vykonáva počas svojej nezamestnanosti. Nezamestnaný človek sa vyrovnáva so stratou zamestnania veľmi ťažko. V jeho doterajšom programe dochádza k zásadným zmenám. Strata naučeného stereotypu a narušenie denného režimu vedú k odlišnému vnímaniu času.

Nezamestnanému ubieha čas pomalšie, nevie rozlíšiť pracovný deň od pracovného voľna. Nuda je jedným z najhoršie prežívaných udalostí, ktorá postihuje mladých nezamestnaných. Práca a zamestnanie je prekážkou ich nového života. Počítajú s podporou rodičov a príbuzných, ocenia akúkoľvek podporu štátu v nezamestnanosti. Vzhľadom na to, že dosiaľ nezískali pracovné zručnosti, nemôžu ich ďalej rozvíjať. Mnohých potom láka pohodlný život podľa svojich predstáv, čím môže nastať aj riziko sociálno-patologických javov ako je kriminalita a rôzne závislosti. Buchtová hovorí, že „zatrpknutie pri pohľade na seba samého môže nastať len u mladých ľudí, ktorí nedávno ukončili vzdelanie v menej žiadaných profesiách a nemajú tak dostatočne vhodnú kvalifikáciu pre úspešné uplatnenie na trhu práce. Pracovné vyhliadky sú pre nich malé a nezamestnanosť sa pre nich môže stať jediným možným spôsobom života“ (Buchtová, et. al, 2002, s. 111).

Nezamestnaná mladá generácia prežíva taktiež psychické napätie a depresiu z toho, že nemá zamestnanie. Pri dlhodobej nezamestnanosti je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na ľahostajnosť. Jahodová hovorí, že „psychická deprivácia je spôsobená poklesom úrovne a chudobou po vyčerpaní nároku na podporu v nezamestnanosti. I keď všetci po strate zamestnania neupadajú zákonite do chudoby, rozhodne je pre nich nezamestnanosť dôvodom na obavy a starosti“ (Jahodová 1998 s. 54). Nemať prácu z pohľadu mladej generácie predstavuje, samozrejme, stres, ktorý negatívne pôsobí na psychiku každého človeka. Vlastná nezamestnanosť má mnoho nepriaznivých vplyvov na duševné, ale i na telesné zdravie, ktoré môže znížiť predpoklady človeka pre úspešne pracovné zaradenie. Nezamestnanosť je vždy spojená so znížením životnej a sociálnej úrovne nezamestnaného. Rovnako hrozí i nebezpečenstvo jeho sociálnej izolácie či sociálneho zlyhania.

Nezamestnanosť nie je prežívaná rovnakým spôsobom. Ak je zamestnanosť akákoľvek, strata práce pre človeka je vždy ťažkou situáciou. Je veľmi dôležité, ako sa k tomuto závažnému problému nezamestnanosti postaví absolvent. Odlišnosti možno badať aj v rôznych regiónoch Slovenska, kde je nízka miera nezamestnanosti a je dostatok voľných pracovných miest. Tam je nezamestnanosť len krátkodobá, avšak v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti je vážnym sociálno-ekonomickým problémom, ktorý ma dlhodobý charakter.

Vplyvom nezamestnanosti človek stráca po určitom čase mnohé doterajšie schopnosti a vedomosti a to preto, že ich nevyužíva. Ide nielen o úbytok zručností a vedomostí či odbornej kvalifikácie, ale aj o celkové odvyknutie si od bežných zamestnaneckých aktivít. Lepšie sú na tom tí mladí nezamestnaní, ktorí majú možnosť pracovať, sú zaradení do rôznych projektov a aktivít, ktoré sú zabezpečené prostredníctvom úradov práce.

Dôležité rady pre mladých ľudí ako si nájsť prácu

Richard Bolles (2004) tvrdí, že medzi významné rady, ktoré je možné aplikovať u mladých ľudí, aby si našli prácu, patria:

1. „Nikto vám prácu nedlhuje. Ak ju chcete, musíte sa za ňou vydať a hľadať – nekompromisne“ (Bolles, 2004, s. 47).
2. Úspech pri hľadaní práce závisí od vynaloženého úsilia. Čím viac sa snažíte, tým vyššia je pravdepodobnosť, že si nájdete prácu podľa svojich predstáv.
3. Musíte byť duševne aj finančne pripravení na to, že hľadanie práce potrvá dlhšie ako si myslíte. Najkratšie obdobie sa pohybuje od 2 – 18 týždňov v závislosti od rôznych faktorov. Rozhoduje druh práce o akú máte záujem, kde žijete, váš vek, ako aj stav ekonomiky v regióne (Bolles, 2004).
4. „Nepoľavujte v úsilí, kým prácu nenájdete. Vytrvalosť je kľúčom k úspechu, znamená to poslať svoj životopis zamestnávateľovi e-mailom, potom listom jeho výtlačok a nakoniec po týždni sa ohlásiť telefonicky“ (Bolles, 2004, s. 49).
5. Ak už viete, o aký druh práce máte záujem, povedzte každému, koho poznáte, čo to je. Získate tým mnoho ďalších párov očí a uší, ktoré môžu hľadať prácu pre vás.
6. „Zabudnite na to, aké ponuky sú v novinách, na webe, atď. Hľadajte si takú prácu, akú chcete najviac“ (Bolles, 2004, s. 50).
7. Ak chcete urýchliť proces hľadania práce, zamerajte sa na viac rôznych organizácií. Obmedziť sa iba na dve alebo tri inštitúcie, takmer určite bude znamenať neúspech.
8. Porozmýšľajte o možnosti prijať iný druh práce ako len ten, na ktorý máte kvalifikáciu.
9. Rokujte s každým potenciálnym zamestnávateľom zdvorilo, aj keď sa vám zdá, že vám prácu neponúkne. Ak naňho urobíte dobrý dojem, môže sa neskôr zmieniť o vás niekde inde.

Záver

Nezamestnanosť nie je len prioritným problémom z ekonomického hľadiska, pretože v súčasnosti je treba venovať rovnakú pozornosť aj sociálnemu hľadisku z dôsledku nezamestnanosti. Lebo aj toto hľadisko vplýva na mladú generáciu. Dôsledky nezamestnanosti majú na jednotlivca v rodine výrazný sociálny a psychologický vplyv. Ich poznanie umožní včas rozpoznať príznaky zmeny v prežívaní a správaní každého člena rodiny, nielen nezamestnaného. Dôležité je im čo najúčinnejšie predchádzať a najmä zamedzovať. Ak chceme znížiť nezamestnanosť mladej generácie, musíme zabezpečiť všetkým bez rozdielu prístupu k pracovným príležitostiam, v ktorých by mohli nájsť a tvorivo rozvíjať osobnostný a pracovný potenciál. Ten vytvorí pozitívny predpoklad na ich uplatnenie a integráciu v spoločenskom živote.

Autori: Slavomír Laca, Radoslav Micheľ, Peter Laca
Zoznam použitej literatúry:

BOLLES, N. R.: Ako si nájsť dobrý džob. 1. vyd. Bratislava: Motýľ, 2004. 144 s. ISBN 80-88978-99-8.
BUCHTOVÁ, B. a kol.: Nezaměstnanost psychologický, ekonomický a sociální problém. Praha: GRADA PUBLISHING, 2002. 240 s. ISBN 80-247-9006-8.
ČERNÁ, Ľ.: Flexibilita a istota na trhu práce. In: Hospodářská politika v členských zemích Evropské unie: Sborník příspěvků VIII. mezinárodní vědecké konference. 8.-10. září 2010, Horní Lomná, ČR. - Opava: Slezská univerzita v Opavě, 2010. 49-55 s. ISBN 978-80-7248-601-4.
JANDOUREK, J.: Sociologický slovník. Praha: Portál, 2001, 285 s. ISBN 80-7178-538-0.
JŮVA, V.: Úvod do pedagogiky. Brno: Paido, 1994, 130 s. ISBN 80-901737-6-4.
HANZLÍKOVÁ, O., PAUKNEROVÁ, D. SOUŠKOVÁ, M.: Jak uspět v prvním zaměstnání. 1. vyd. Praha: GRADA Publishing, 2001. 140 s. ISBN 80-247-0121-9.
MAREŠ, P.: Nezaměstnanost jako sociální problém. Praha: Sociologické nakladatelství, 1994. 151 s. ISBN 80-901424-9-4.
MATOUŠEK, O. a kol.: Sociální práce v praxi. 1. vyd. Praha: Portál, 2005. 352 s. ISBN 80-7367-002-X.
SCHAVEL, M. a kol. 2007. Sociálna prevencia. 2. vyd. Prešov: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča, 2007. 141 s. ISBN 978-80-89271-22-1.

_________________________________

Publikácie autora článku: PaedDr. Slavomír Laca, PhD
Základy sociálnej pedagogiky [2] - Sociálna pedagogika prechádza neustálym vývojom v súvislosti s vývojom celej spoločnosti, ktorá je poznačená spoločenskými zmenami súvisiacimi predovšetkým s rastúcou technikou, automatizáciou a globalizáciou sveta, ale aj s narastajúcim množstvom sociálno-patologických javov v spoločnosti.

Vybrané kapitoly z etiky pre sociálno-zdravotnícke profesie [3] - V súčasnosti môžeme konštatovať, že je veľký nárast pribúdajúcich vedeckých poznatkov o človeku ako o rozumnom indivíduu na úrovni ľudskej populácie, až po rôznu problematiku. Vystupujú do popredia stále nápadnejšie mnohoraké a komplikované etické otázky ohľadom ľudského života.