Neviditeľné bariéry návratu na trh práce: kvalitatívna analýza skúseností nezamestnaných osôb

Invisible barriers to the return to the labour market: a qualitative analysis of the experiences of unemployed individuals

Abstrakt: Príspevok sa zameriava na analýzu neviditeľných bariér návratu na trh práce z perspektívy nezamestnaných osôb. V centre pozornosti stoja latentné psychosociálne faktory, ktoré nie sú priamo reflektované prostredníctvom formálnych ukazovateľov zamestnateľnosti, no významne ovplyvňujú schopnosť jednotlivca opätovne sa uplatniť na trhu práce. Príspevok vychádza z kvalitatívneho výskumu realizovaného formou polostrukturovaných rozhovorov, analyzovaných prostredníctvom prístupov zakotvenej teórie. Výskumný súbor tvorilo 11 participantov. Výsledky poukazujú na existenciu viacerých kategórií neviditeľných bariér, najmä v oblasti oslabeného sebavedomia, straty pracovných návykov, skúsenosti opakovaného odmietania, ambivalentnej motivácie a nedôvery voči systému podpory. Tieto faktory významne zasahujú do sociálneho fungovania jednotlivca a ovplyvňujú jeho schopnosť aktívne vstupovať do procesu hľadania zamestnania.

Zistenia poukazujú na potrebu komplexnejšieho prístupu k podpore návratu na trh práce, ktorý by reflektoval nielen kvalifikačné, ale aj psychosociálne aspekty nezamestnanosti. Príspevok formuluje implikácie pre prax sociálnej práce, najmä v oblasti individualizovanej podpory, posilňovania sebaúčinnosti a budovania dôvery medzi klientom a inštitúciou.
Kľúčové slová: bariéry zamestnanosti, nezamestnanosť, návrat na trh práce, sociálne fungovanie, sociálna práca

Abstract: The paper focuses on the analysis of invisible barriers to return to the labour market from the perspective of unemployed individuals. It emphasizes latent psychosocial factors that are not directly reflected in formal employability indicators, yet significantly influence an individual's ability to re-enter the labour market. The study is based on qualitative research conducted through semi-structured interviews, analysed using grounded theory approaches. The research sample consisted of 11 participants. The findings reveal several categories of invisible barriers, particularly in the areas of reduced self-confidence, loss of work habits, repeated experiences of rejection, ambivalent motivation, and distrust towards support systems. These factors significantly affect an individual's social functioning and their ability to actively engage in the job-seeking process.

The results highlight the need for a more comprehensive approach to supporting the return to the labour market, taking into account not only qualification-related but also psychosocial aspects of unemployment. The paper provides implications for social work practice, particularly in the areas of individualized support, strengthening self-efficacy, and building trust between clients and institutions. The findings also provide practical implications for social work practice, particularly in identifying and addressing psychosocial barriers that are not captured by standard employability measures.
Keywords: barriers to employment, return to the labour market, social functioning, social work, unemployment

Úvod

Návrat na trh práce predstavuje komplexný a viacdimenzionálny proces, ktorý nemožno redukovať výlučne na otázku kvalifikácie, pracovných skúseností alebo aktuálnej ponuky pracovných miest. V odbornom diskurze aj v praxi služieb zamestnanosti býva dôraz často kladený na tzv. viditeľné bariéry zamestnateľnosti, ako sú úroveň vzdelania, odborné zručnosti či nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu práce.

Menej pozornosti sa však venuje faktorom, ktoré nie sú bezprostredne zjavné, no zásadne formujú správanie jednotlivca v procese hľadania práce. Ide o vnútorné prežívanie nezamestnanosti, motiváciu, sebaobraz a interpretáciu vlastnej situácie. Tieto aspekty možno chápať ako latentnú dimenziu zamestnateľnosti, ktorá významne ovplyvňuje reálne uplatnenie jednotlivca na trhu práce.

Medzi tieto bariéry patrí napríklad oslabené sebavedomie, strata pracovných návykov, skúsenosť opakovaného odmietania, neistota vo vlastné schopnosti či ambivalentný postoj k práci. Významnú úlohu zohráva aj vzťah jednotlivca k inštitúciám trhu práce, ktorý môže byť ovplyvnený skúsenosťou formalizovaného alebo nedostatočne individualizovaného prístupu.

Z pohľadu sociálnej práce je dôležité reflektovať, že nezamestnanosť nepredstavuje len ekonomický problém, ale zasahuje aj do každodenného fungovania jednotlivca, jeho adaptačných stratégií a schopnosti napĺňať sociálne roly. Dlhodobé vystavenie neúspechu a neistote môže viesť k postupnému oslabeniu iniciatívy a schopnosti riešiť vlastnú situáciu.

Cieľom príspevku je identifikovať a analyzovať neviditeľné bariéry návratu na trh práce na základe subjektívnych skúseností nezamestnaných osôb a poukázať na ich význam v kontexte sociálneho fungovania. Z pohľadu sociálnej práce však zostáva otázkou, do akej miery sú tieto latentné faktory reflektované v každodennej praxi práce s klientom. Príspevok preto usiluje nielen o ich identifikáciu, ale aj o ich uchopenie v kontexte sociálnopracovných intervencií.

Teoretické východiská

Problematika návratu na trh práce je v odbornej literatúre tradične spájaná s konceptom zamestnateľnosti, ktorá býva definovaná ako súbor individuálnych charakteristík, schopností a zdrojov umožňujúcich jednotlivcovi získať a udržať si zamestnanie (Fugate et al., 2004). Tento koncept však často reflektuje predovšetkým merateľné a viditeľné aspekty, ako sú vzdelanie, pracovné skúsenosti či odborné kompetencie, pričom menej zohľadňuje subjektívne faktory ovplyvňujúce reálne správanie jednotlivca.

Nezamestnanosť predstavuje nielen ekonomickú, ale aj výraznú životnú situáciu, ktorá zasahuje do každodenného fungovania jednotlivca. Dlhodobá absencia pracovnej roly môže viesť k narušeniu časovej štruktúry, oslabeniu sociálnych väzieb a zníženiu pocitu kompetencie. Tieto zmeny sa premietajú do správania jednotlivca, jeho rozhodovania a prístupu k hľadaniu zamestnania.

V tejto súvislosti možno hovoriť o neviditeľných bariérach návratu na trh práce, ktoré zahŕňajú najmä psychologické, sociálne a interakčné faktory. Medzi ne patria napríklad nízka sebaúčinnosť, pocit bezmocnosti, internalizovaná stigmatizácia nezamestnanosti či skúsenosť opakovaného neúspechu. Tieto faktory ovplyvňujú nielen motiváciu jednotlivca, ale aj jeho schopnosť vyhľadávať pracovné príležitosti a reagovať na požiadavky zamestnávateľov.

Významným aspektom je aj skúsenosť jednotlivca s inštitúciami trhu práce. Výskumy poukazujú na to, že formalizovaný, administratívne orientovaný prístup môže viesť k oslabeniu dôvery klientov voči systému podpory a znižovať ich ochotu spolupracovať. Nedostatok individualizovaného prístupu a reflexie špecifických potrieb klienta môže prispievať k prehlbovaniu pasivity a rezignácie.

Z pohľadu sociálnej práce je preto potrebné vnímať návrat na trh práce ako proces, ktorý presahuje rámec ekonomickej integrácie a zahŕňa aj obnovu identity, kompetencií a aktivity jednotlivca. Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu pri identifikácii a zmierňovaní týchto bariér, najmä prostredníctvom individuálnej práce s klientom, podpory jeho zdrojov a posilňovania jeho participácie.

Reflexia neviditeľných bariér umožňuje lepšie porozumieť tomu, prečo niektorí jednotlivci napriek dostupnej podpore a formálnym predpokladom zostávajú mimo trhu práce. Zároveň otvára priestor pre tvorbu efektívnejších intervencií, ktoré zohľadňujú komplexnosť ich životnej situácie.

Neviditeľné bariéry návratu na trh práce v kontexte sociálneho fungovania

Nezamestnanosť predstavuje komplexný sociálny jav, ktorý presahuje rámec ekonomickej deprivácie a významne zasahuje do psychologického a sociálneho fungovania jednotlivca. Klasické prístupy k problematike zamestnanosti zdôrazňujú najmä štrukturálne a individuálne faktory, ako sú úroveň vzdelania, pracovné skúsenosti či regionálne rozdiely na trhu práce. Tieto faktory však nedokážu plne vysvetliť, prečo niektorí jednotlivci napriek formálnej zamestnateľnosti zotrvávajú mimo trhu práce.

V tejto súvislosti sa do popredia dostáva koncept neviditeľných bariér, ktoré zahŕňajú latentné psychosociálne faktory ovplyvňujúce schopnosť jednotlivca aktívne sa zapojiť do procesu hľadania zamestnania. Tieto bariéry nie sú priamo merateľné, no významne determinujú správanie, rozhodovanie a motiváciu nezamestnaných osôb. Ich podstata spočíva najmä v subjektívnom prežívaní nezamestnanosti a v postupnom narúšaní sociálneho fungovania.

Podľa Jahodovej (1982) plní zamestnanie okrem manifestnej funkcie príjmu aj viaceré latentné funkcie, ako sú časová štruktúra, sociálne kontakty, pocit užitočnosti a identita. Strata zamestnania tak neznamená len ekonomický výpadok, ale aj narušenie týchto latentných funkcií, čo môže viesť k psychickému diskomfortu a sociálnej izolácii. Na tieto zistenia nadväzujú aj novšie výskumy, ktoré poukazujú na negatívny vplyv nezamestnanosti na duševné zdravie, vrátane zvýšeného rizika depresie, úzkosti a zníženej životnej spokojnosti (Paul – Moser, 2009). Aktuálnejšie systematické prehľady potvrdzujú tieto zistenia, pričom poukazujú na významne vyššiu mieru depresie a úzkosti u nezamestnaných osôb (Arena et al., 2023). Podobné závery prináša aj metaanalýza McKee-Ryan et al. (2005), ktorá poukazuje na významný vzťah medzi nezamestnanosťou a zhoršením psychickej aj fyzickej pohody jednotlivca.

Významnú úlohu zohráva aj koncept sociálneho fungovania, ktorý možno chápať ako schopnosť jednotlivca zvládať každodenné životné situácie, udržiavať sociálne vzťahy a napĺňať očakávané sociálne roly. Dlhodobá nezamestnanosť môže viesť k postupnému oslabeniu týchto schopností, čo sa prejavuje zníženou aktivitou, pasivitou a rezignáciou. Tento proces býva často sprevádzaný poklesom sebaúčinnosti a narušením identity jednotlivca.

S tým úzko súvisí aj fenomén stigmatizácie nezamestnaných osôb. Podľa Goffmana (1963) stigma predstavuje sociálny proces, v rámci ktorého je jednotlivec označený ako „odlišný“ alebo „menejcenný“, čo vedie k jeho sociálnemu znevýhodneniu. Nezamestnanosť môže byť v spoločnosti vnímaná ako znak osobného zlyhania, čo vedie k internalizácii negatívnych stereotypov a oslabeniu sebahodnotenia jednotlivca. Táto internalizovaná stigma následne pôsobí ako bariéra aktívneho vstupu na trh práce.

Ďalším významným faktorom je vnímaná zamestnateľnosť, ktorá predstavuje subjektívne presvedčenie jednotlivca o jeho schopnosti získať zamestnanie (Fugate et al., 2004). Aj keď jednotlivec objektívne disponuje požadovanými kompetenciami, nízka sebadôvera a negatívne skúsenosti z výberových konaní môžu viesť k zníženiu jeho aktivity a ochoty uchádzať sa o pracovné príležitosti.

V kontexte Slovenskej republiky je potrebné reflektovať aj špecifiká fungovania služieb zamestnanosti. Ako uvádza Hetteš (2013), práca s nezamestnanými často prebieha v podmienkach administratívneho zaťaženia a limitovaných možností individualizácie prístupu. Neviditeľné bariéry návratu na trh práce tak vznikajú na priesečníku individuálnych skúseností, sociálneho prostredia a inštitucionálnych podmienok. Ich pochopenie si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje nielen ekonomické, ale aj psychosociálne dimenzie nezamestnanosti. Práve v tomto kontexte zohráva sociálna práca významnú úlohu pri identifikácii týchto bariér a pri podpore jednotlivcov v procese ich prekonávania.

Neviditeľné bariéry návratu na trh práce

Neviditeľné bariéry návratu na trh práce predstavujú súbor latentných faktorov, ktoré nie sú na prvý pohľad identifikovateľné prostredníctvom formálnych ukazovateľov zamestnateľnosti, no významne ovplyvňujú schopnosť jednotlivca uplatniť sa na trhu práce. Na rozdiel od tzv. viditeľných bariér, ako sú nízka kvalifikácia, nedostatok pracovných skúseností alebo regionálne obmedzenia, majú neviditeľné bariéry prevažne psychosociálny charakter a sú úzko späté so subjektívnym prežívaním nezamestnanosti.

Jedným z kľúčových aspektov neviditeľných bariér je oslabenie sebaúčinnosti a sebahodnotenia jednotlivca. Dlhodobá nezamestnanosť, opakované neúspechy pri hľadaní práce a skúsenosť odmietania zo strany zamestnávateľov vedú k postupnému znižovaniu viery vo vlastné schopnosti. Tento proces môže viesť k pasivite, vyhýbaniu sa pracovným príležitostiam a rezignácii na aktívne riešenie situácie.

S neviditeľnými bariérami úzko súvisí aj strata pracovných návykov a narušenie dennej štruktúry. Ako poukazuje Jahodová (1982), zamestnanie plní významnú úlohu pri organizovaní každodenného života jednotlivca. Jeho absencia môže viesť k dezorganizácii času, zníženiu aktivity a oslabeniu schopnosti adaptovať sa na pracovné požiadavky.

Významnú úlohu zohráva aj stigmatizácia nezamestnaných osôb. Nezamestnanosť môže byť v spoločnosti vnímaná ako osobné zlyhanie, čo vedie k internalizácii negatívnych stereotypov a pocitu menejcennosti. Podľa Goffmana (1963) stigma ovplyvňuje identitu jednotlivca a jeho sociálne interakcie, čo môže následne znižovať jeho ochotu vstupovať do nových pracovných situácií.

Ďalším významným faktorom je znížená motivácia a ambivalentný postoj k práci. Hoci jednotlivci deklarujú záujem o zamestnanie, ich správanie môže byť ovplyvnené predchádzajúcimi negatívnymi skúsenosťami, čo vedie k vnútornej ambivalencii medzi snahou získať prácu a obavou z ďalšieho zlyhania. Tento stav je často sprevádzaný psychickou záťažou, ktorá môže mať negatívny dopad na duševné zdravie (Paul – Moser, 2009).

Globálne výskumy zároveň potvrdzujú významnú súvislosť medzi nezamestnanosťou a výskytom psychických porúch, najmä úzkosti a depresie (Yang et al., 2024).

Neviditeľné bariéry sú zároveň ovplyvňované aj kontextom fungovania inštitúcií trhu práce. Formalizovaný prístup, nedostatok individuálnej podpory a administratívne zameranie služieb môžu viesť k oslabeniu dôvery klientov v systém podpory (Hetteš, 2013). V dôsledku toho môže dochádzať k zníženiu spolupráce a k pasívnemu prístupu zo strany nezamestnaných osôb.

Neviditeľné bariéry návratu na trh práce tak predstavujú komplexný súbor vzájomne prepojených faktorov, ktoré významne ovplyvňujú sociálne fungovanie jednotlivca. Ich identifikácia a pochopenie sú kľúčové pre tvorbu efektívnych intervencií v oblasti sociálnej práce a služieb zamestnanosti.

Psychosociálne mechanizmy neviditeľných bariér návratu na trh práce

Neviditeľné bariéry návratu na trh práce nemožno chápať len ako súbor izolovaných faktorov, ale ako dynamický systém psychosociálnych mechanizmov, ktoré ovplyvňujú správanie, rozhodovanie a motiváciu jednotlivca v procese návratu na trh práce. Ich pôsobenie je výsledkom interakcie individuálnych skúseností, sociálneho prostredia a subjektívneho vnímania vlastných možností.

Kľúčovým mechanizmom je sebaúčinnosť (self-efficacy), ktorá predstavuje presvedčenie jednotlivca o vlastnej schopnosti zvládnuť konkrétne situácie a dosiahnuť stanovené ciele (Bandura, 1997). V kontexte nezamestnanosti zohráva zásadnú úlohu pri rozhodovaní o aktivite či pasivite jednotlivca. Opakované neúspechy pri hľadaní zamestnania, negatívna spätná väzba alebo absencia pozitívnych skúseností vedú k postupnému oslabeniu sebaúčinnosti, čo sa prejavuje vyhýbaním sa pracovným príležitostiam, zníženou iniciatívou a rezignáciou na aktívne riešenie situácie.

Na tento proces nadväzuje fenomén naučenej bezmocnosti, ktorý popisuje stav, v ktorom jednotlivec na základe opakovaných negatívnych skúseností nadobúda presvedčenie, že jeho správanie nemá vplyv na výsledok situácie (Seligman, 1975). V podmienkach dlhodobej nezamestnanosti môže tento mechanizmus viesť k strate kontroly nad vlastným životom, pasivite a zníženej ochote vyvíjať úsilie smerujúce k získaniu zamestnania.

Motivačné procesy v kontexte návratu na trh práce možno analyzovať aj prostredníctvom teórie sebaurčenia (Self-Determination Theory), ktorá zdôrazňuje význam troch základných psychologických potrieb: autonómie, kompetencie a vzťahovosti (Deci – Ryan, 2000). Ak tieto potreby nie sú napĺňané, dochádza k oslabeniu vnútornej motivácie a k prechodu k vonkajšej, menej stabilnej forme motivácie. V prípade nezamestnaných osôb môže nedostatok podpory, nízka miera kontroly nad vlastnou situáciou a oslabené sociálne väzby viesť k postupnej demotivácii a strate záujmu o pracovnú integráciu.

Významným aspektom je aj narušenie identity jednotlivca v dôsledku straty zamestnania. Práca predstavuje nielen zdroj príjmu, ale aj významný prvok osobnej identity, sociálneho statusu a sebarealizácie (Blustein, 2006). Jej absencia môže viesť k pocitu straty zmyslu, neistoty a zníženého sebahodnotenia, čo následne ovplyvňuje schopnosť jednotlivca aktívne vstupovať do pracovných rolí.

Subjektívne vnímanie zamestnateľnosti predstavuje ďalší významný mechanizmus. Ako uvádzajú Fugate et al. (2004), zamestnateľnosť nie je len objektívnym súborom kompetencií, ale aj subjektívnym presvedčením jednotlivca o jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce. Nízka vnímaná zamestnateľnosť môže viesť k zníženiu aktivity, vyhýbaniu sa výberovým konaniam a obmedzeniu pracovných ambícií.

Tieto mechanizmy sú zároveň ovplyvňované širším sociálnym a inštitucionálnym kontextom. Formalizovaný prístup služieb zamestnanosti, nedostatok individualizácie a slabá podpora zo strany inštitúcií môžu prispievať k oslabeniu dôvery a k prehlbovaniu pasívnych stratégií správania (Hetteš, 2013). V dôsledku toho dochádza k uzatváraniu bludného kruhu, v ktorom sa individuálne a systémové faktory navzájom posilňujú.

Psychosociálne mechanizmy neviditeľných bariér tak predstavujú komplexný rámec, ktorý umožňuje hlbšie porozumieť procesom vedúcim k demotivácii, pasivite a rezignácii nezamestnaných osôb. Ich identifikácia je kľúčová pre tvorbu efektívnych intervencií v sociálnej práci, ktoré by mali byť zamerané nielen na rozvoj kompetencií, ale aj na posilňovanie sebaúčinnosti, obnovu identity a podporu aktívneho zapojenia jednotlivca do procesu návratu na trh práce.

Metodológia výskumu

Cieľom výskumu bolo identifikovať a analyzovať neviditeľné bariéry návratu na trh práce na základe subjektívnych skúseností nezamestnaných osôb, so zameraním na psychosociálne mechanizmy ovplyvňujúce ich motiváciu, správanie a sociálne fungovanie.

Výskumné otázky

Na základe stanoveného cieľa boli formulované nasledujúce výskumné otázky:

• Aké neviditeľné bariéry návratu na trh práce identifikujú nezamestnané osoby na základe vlastných skúseností?
• Ako tieto bariéry ovplyvňujú ich správanie a motiváciu v procese hľadania zamestnania?
• Akým spôsobom nezamestnané osoby vnímajú podporu zo strany inštitúcií trhu práce?

Výskumný dizajn

Výskum bol realizovaný ako kvalitatívna štúdia s využitím princípov zakotvenej teórie (Grounded Theory), ktorá umožňuje systematicky generovať teoretické poznatky na základe empirických dát (Charmaz, 2014; Strauss – Corbin, 1998). Tento prístup je vhodný najmä pri skúmaní málo preskúmaných alebo latentných javov, akými sú práve neviditeľné bariéry návratu na trh práce.

Zakotvená teória umožňuje zachytiť subjektívne významy, ktoré jednotlivci pripisujú svojej situácii, a identifikovať procesy a mechanizmy, ktoré ovplyvňujú ich správanie v kontexte nezamestnanosti.

Výskumný súbor

Výskumný súbor tvorili nezamestnané osoby evidované na úrade práce. Výber participantov bol realizovaný zámerným (účelovým) výberom s dôrazom na heterogenitu skúseností (vek, dĺžka nezamestnanosti, pracovná história). Cieľom bolo zachytiť rôznorodosť prežívania nezamestnanosti a identifikovať spoločné vzorce správania a bariér.

Výskumný súbor tvorilo 11 participantov. Zber dát bol ukončený v momente dosiahnutia teoretickej saturácie, teda v situácii, keď ďalšie rozhovory neprinášali nové významové kategórie ani podstatné rozšírenie existujúcich konceptov (Strauss – Corbin, 1998). Z dôvodu zachovania anonymity sú participanti v texte označení kódmi P1 – P11.

Tabuľka č. 1 Charakteristika participantov

Participant	Pohlavie	Vek	Dĺžka evidencie (mesiace)	Najvyššie dosiahnuté vzdelanie
P1	žena	45	18	stredoškolské
P2	muž	32	10	stredoškolské
P3	žena	51	24	základné
P4	muž	28	8	vysokoškolské
P5	žena	39	12	stredoškolské
P6	muž	47	30	stredoškolské
P7	žena	34	9	vysokoškolské
P8	muž	55	36	základné
P9	žena	41	15	stredoškolské
P10	muž	29	7	stredoškolské
P11	žena	48	20	stredoškolské

Zdroj: vlastné spracovanie, 2026

Zber dát

Dáta boli získané prostredníctvom polostrukturovaných rozhovorov, ktoré umožňujú flexibilne reagovať na odpovede participantov a zároveň zachovať tematické zameranie výskumu. Rozhovory boli orientované na skúsenosti nezamestnaných osôb s hľadaním práce, prežívanie nezamestnanosti, motiváciu a bariéry návratu na trh práce.

Rozhovory boli realizované individuálne, zaznamenané (so súhlasom participantov) a následne prepísané do textovej podoby. Dôraz bol kladený na vytvorenie bezpečného a dôverného prostredia, ktoré umožnilo participantom otvorene reflektovať svoje skúsenosti.

Analýza dát

Analýza dát prebiehala v súlade s princípmi zakotvenej teórie, konkrétne prostredníctvom otvoreného, axiálneho a selektívneho kódovania (Strauss – Corbin, 1998).

• Otvorené kódovanie bolo zamerané na identifikáciu významových jednotiek v texte a ich prvotnú kategorizáciu.
• Axiálne kódovanie umožnilo identifikovať vzťahy medzi kategóriami a ich systematické usporiadanie.
• Selektívne kódovanie viedlo k integrácii kategórií do vyššej úrovne abstrakcie a k formulovaniu centrálnych tém výskumu.

Proces analýzy bol iteratívny, pričom dochádzalo k neustálemu porovnávaniu dát (constant comparative method), čo umožnilo postupné spresňovanie kategórií a ich významu (Charmaz, 2014).

Etické aspekty výskumu

Výskum bol realizovaný v súlade s etickými princípmi sociálneho výskumu. Účastníci boli informovaní o cieli výskumu, anonymite a dobrovoľnosti účasti. Všetky získané údaje boli spracované anonymne a použité výlučne na výskumné účely.

Výsledky výskumu

Analýza dát prostredníctvom otvoreného, axiálneho a selektívneho kódovania viedla k identifikácii viacerých kľúčových kategórií reprezentujúcich neviditeľné bariéry návratu na trh práce. Tieto kategórie odrážajú subjektívne prežívanie nezamestnanosti a poukazujú na psychosociálne mechanizmy, ktoré determinujú správanie a motiváciu participantov v procese hľadania zamestnania.

Oslabené sebavedomie a sebaúčinnosť

Jednou z najvýraznejších kategórií bolo oslabené sebavedomie, ktoré sa prejavovalo pochybnosťami o vlastných schopnostiach a zníženou vierou v možnosť uplatniť sa na trhu práce. Negatívne skúsenosti z výberových konaní postupne formovali presvedčenie participantov o vlastnej nedostatočnosti. Tento typ skúsenosti ilustruje nasledovná výpoveď:
„Ani sa mi už nechce reagovať, lebo odpoveď je vždy rovnaká – nevybrali sme vás“ (P2).
Tieto skúsenosti viedli k internalizácii neúspechu a oslabeniu sebaúčinnosti. Ako uviedla jedna z participantiek: „Čím viac som skúšala, tým viac som mala pocit, že na to nemám“ (P5).
Následne dochádzalo k obmedzovaniu aktivity pri hľadaní práce a k vyhýbaniu sa situáciám, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu neúspechu.

Skúsenosť opakovaného odmietania

Významným faktorom bola skúsenosť opakovaného odmietania zo strany zamestnávateľov, ktorá mala kumulatívny charakter a postupne ovplyvňovala emocionálne prežívanie participantov. Opakované neúspechy sa premietali do frustrácie, pocitu nespravodlivosti a znižovania motivácie pokračovať v hľadaní práce. Tento proces ilustruje nasledovná výpoveď: „Po čase už ani nečakám odpoveď, lebo viem, že nepríde“ (P6).
U niektorých participantov sa zároveň objavoval pocit stigmatizácie, najmä v súvislosti s dĺžkou nezamestnanosti alebo vekom, čo ďalej oslabovalo ich ochotu aktívne vstupovať do výberových konaní.

Strata pracovných návykov a dennej štruktúry

Ďalšou významnou kategóriou bola strata pracovných návykov a narušenie dennej štruktúry. Dlhodobá nezamestnanosť viedla k oslabeniu pravidelnosti, organizácie času a pracovnej disciplíny, čo následne ovplyvňovalo pripravenosť participantov nastúpiť do zamestnania. Ako uviedol jeden z participantov: „Keď som doma dlho, stratím režim a potom je ťažké sa znova nastaviť“ (P9). Strata denného režimu bola často sprevádzaná pasivitou a zníženou mierou aktivity, čo sťažovalo návrat do pracovného prostredia.

Ambivalentná motivácia

Výsledky poukázali aj na prítomnosť ambivalentnej motivácie. Participanti deklarovali záujem pracovať, avšak ich správanie bolo často ovplyvnené vnútorným napätím medzi snahou o zamestnanie a obavou z ďalšieho neúspechu.Tento rozpor ilustruje výpoveď: „Chcem pracovať, ale niekedy sa bojím, že to zase nevyjde“ (P7). Ambivalencia sa prejavovala selektívnym reagovaním na pracovné ponuky, odkladaním rozhodnutí alebo nízkou intenzitou hľadania práce. Tento stav možno interpretovať ako dôsledok dlhodobého vystavenia neúspechu a psychickej záťaže.

Rezignácia a pasivita

U časti participantov sa identifikovala rezignácia ako pokročilejšia fáza demotivácie. Tento stav bol charakterizovaný stratou záujmu o pracovné príležitosti a presvedčením o nemožnosti ovplyvniť vlastnú situáciu. Ako uviedol jeden z participantov: „Už som sa s tým zmieril, že asi pracovať nebudem“ (P8). Rezignácia bola úzko prepojená s dlhodobou nezamestnanosťou a opakovanou negatívnou skúsenosťou, pričom viedla k úplnému stiahnutiu sa z aktívneho hľadania práce.

Nedôvera voči systému podpory

Významnou kategóriou bola aj nedôvera voči inštitúciám trhu práce. Participanti vnímali poskytovanú podporu ako formálnu a nedostatočne reflektujúcu ich individuálne potreby.
Tento postoj ilustruje výpoveď: „Na úrade mi povedia, čo mám spraviť, ale reálne mi to nepomôže nájsť prácu“ (P3). Nedôvera voči systému sa premietala do zníženej ochoty spolupracovať a do pasívneho prístupu k ponúkaným službám.
Prehľad identifikovaných kategórií neviditeľných bariér a ich prejavov uvádza Tabuľka č. 2.

Tabuľka č. 2 Neviditeľné bariéry návratu na trh práce – kategórie a prejavy

Kategória	Charakteristika	Prejavy v správaní
Oslabené sebavedomie a sebaúčinnosť	znížená viera vo vlastné schopnosti uplatniť sa na trhu práce	vyhýbanie sa výberovým konaniam, nízka iniciatíva
Skúsenosť opakovaného odmietania	negatívne skúsenosti so zamestnávateľmi a výberovými procesmi	frustrácia, znížená motivácia, pasivita
Strata pracovných návykov	narušenie dennej štruktúry a pracovnej disciplíny	problémy s režimom, znížená pripravenosť na prácu
Ambivalentná motivácia	rozpor medzi deklarovanou motiváciou a reálnym správaním	selektívne reagovanie na ponuky, odkladanie rozhodnutí
Rezignácia a pasivita	presvedčenie o nemožnosti ovplyvniť situáciu	stiahnutie sa z aktívneho hľadania práce
Nedôvera voči systému podpory	negatívne vnímanie inštitúcií a ich pomoci	nízka spolupráca, pasívny prístup

Zdroj: vlastné spracovanie, 2026

Analýza dát zároveň viedla k identifikácii centrálnej kategórie, ktorá integruje jednotlivé identifikované bariéry do uceleného procesu. Tento proces možno charakterizovať ako postupnú stratu aktivity jednotlivca v procese hľadania zamestnania, ktorá vzniká v dôsledku kumulatívneho pôsobenia psychosociálnych faktorov, ako sú oslabenie sebaúčinnosti, opakované skúsenosti neúspechu a narušenie adaptačných stratégií.

Na základe analýzy bol vytvorený konceptuálny model, ktorý zachytáva dynamiku pôsobenia neviditeľných bariér návratu na trh práce a ich vzájomnú prepojenosť v čase. Model poukazuje na procesný charakter identifikovaných kategórií a ich usporiadanie do sekvenčne nadväzujúcich fáz.

Neviditeľné bariéry nepôsobia izolovane, ale vytvárajú postupne sa rozvíjajúci proces, v ktorom dochádza k oslabovaniu aktivity jednotlivca. Tento proces sa iniciuje oslabením sebaúčinnosti a skúsenosťou opakovaného odmietania, následne sa prehlbuje narušením pracovných návykov a ambivalentnou motiváciou a v niektorých prípadoch vyúsťuje do rezignácie a pasivity.
Celý proces je zároveň ovplyvňovaný kontextovými faktormi, najmä nedôverou voči inštitúciám trhu práce, ktorá pôsobí ako prierezový faktor modifikujúci priebeh jednotlivých fáz a môže tento proces buď prehlbovať, alebo čiastočne zmierňovať.

Obrázok 1 Konceptuálny model neviditeľných bariér návratu na trh práce
[3]
Zdroj: vlastné spracovanie, 2026

Model identifikovaných neviditeľných bariér návratu na trh práce je schematicky znázornený na Obrázku 1. Model zachytáva procesný charakter pôsobenia jednotlivých kategórií a ich postupnú dynamiku v čase. Poukazuje na to, že identifikované bariéry nevystupujú izolovane, ale vytvárajú na seba nadväzujúci sled, ktorý vedie k postupnému oslabovaniu aktivity jednotlivca v procese hľadania zamestnania. Centrálnu integračnú úlohu v tomto procese zohráva kategória „postupná strata aktivity“, ktorá predstavuje výsledok kumulatívneho pôsobenia psychosociálnych faktorov. Model zároveň naznačuje, že identifikované bariéry môžu vytvárať samoposilňujúci mechanizmus, v ktorom sa jednotlivé faktory navzájom reprodukujú a stabilizujú pasívne adaptačné stratégie jednotlivca.

Diskusia

Výsledky výskumu poskytujú odpovede na stanovené výskumné otázky.
V kontexte prvej výskumnej otázky boli identifikované konkrétne neviditeľné bariéry návratu na trh práce, najmä oslabené sebavedomie, skúsenosť opakovaného odmietania, strata pracovných návykov, ambivalentná motivácia, rezignácia a nedôvera voči systému podpory.

Druhá výskumná otázka poukazuje na spôsob, akým tieto bariéry ovplyvňujú správanie a motiváciu jednotlivcov, najmä prostredníctvom znižovania aktivity, vyhýbavého správania a postupnej rezignácie. Tretia výskumná otázka reflektuje vnímanie podpory zo strany inštitúcií trhu práce, ktoré je často charakterizované ako formálne a nedostatočne individualizované. V prvej rovine identifikujú konkrétne neviditeľné bariéry návratu na trh práce, najmä oslabené sebavedomie, skúsenosť opakovaného odmietania, stratu pracovných návykov, ambivalentnú motiváciu, rezignáciu a nedôveru voči systému podpory. V druhej rovine poukazujú na spôsob, akým tieto bariéry ovplyvňujú správanie a motiváciu jednotlivcov, najmä prostredníctvom znižovania aktivity, vyhýbavého správania a postupnej rezignácie. V tretej rovine výsledky reflektujú aj vnímanie podpory zo strany inštitúcií trhu práce, ktoré je často charakterizované ako formálne a nedostatočne individualizované.

Výsledky výskumu potvrdzujú, že návrat na trh práce nemožno vysvetliť výlučne prostredníctvom formálnych ukazovateľov zamestnateľnosti, ale vyžaduje zohľadnenie latentných psychosociálnych procesov, ktoré formujú správanie jednotlivca. Tento záver podporujú aj najnovšie systematické prehľady, ktoré poukazujú na zvýšené riziko psychických problémov počas nezamestnanosti a ich zmiernenie po opätovnom zamestnaní (Sterud et al., 2025).

Identifikované kategórie poukazujú na existenciu dynamického procesu, v ktorom sa postupne mení spôsob, akým jednotlivci interpretujú svoju situáciu a reagujú na požiadavky trhu práce. Na rozdiel od tradičných prístupov, ktoré zdôrazňujú najmä deficit kvalifikácie, výsledky tejto štúdie ukazujú, že aj jednotlivci s relatívne zachovaným kvalifikačným potenciálom môžu vykazovať nízku mieru aktivity v dôsledku oslabenia sebaúčinnosti a negatívnych skúseností.

V súlade s konceptom self-efficacy (Bandura, 1997) sa ukazuje, že opakované odmietanie vedie k postupnému znižovaniu viery vo vlastné schopnosti, čo sa premieta do vyhýbavého správania a obmedzovania pracovných ambícií. Tento proces môže nadobúdať charakter naučenej bezmocnosti (Seligman, 1975), pričom pasivita jednotlivca nie je výsledkom nedostatku snahy, ale adaptívnou reakciou na opakovaný neúspech.

V porovnaní s existujúcimi výskumami (Paul – Moser, 2009) výsledky detailnejšie zachytávajú prechod medzi jednotlivými fázami – od aktívneho hľadania práce až po rezignáciu. Prínosom štúdie je práve identifikácia tohto procesu ako kontinuálneho vývoja, nie ako statického stavu.

Ambivalentná motivácia predstavuje ďalší významný aspekt, ktorý rozširuje poznatky teórie sebaurčenia (Deci – Ryan, 2000). Výsledky naznačujú, že jednotlivci sa nepohybujú medzi motiváciou a demotiváciou lineárne, ale často prežívajú vnútorné napätie medzi snahou o pracovné uplatnenie a obavou z ďalšieho zlyhania.

Významným zistením je aj prepojenie individuálnych a systémových faktorov. Nedôvera voči inštitúciám trhu práce poukazuje na to, že správanie jednotlivca je spoluutvárané aj kvalitou poskytovanej podpory. Tento aspekt korešponduje s poznatkami Hetteša (2013), avšak výsledky tejto štúdie explicitnejšie ukazujú, ako sa nedostatok individualizácie premieta do pasívnych adaptačných stratégií klientov. Z pohľadu sociálneho fungovania možno tieto zistenia interpretovať ako oslabenie schopnosti jednotlivca napĺňať sociálne roly a adaptovať sa na meniace sa podmienky. Zároveň dochádza k znižovaniu schopnosti efektívne využívať dostupné zdroje. Neviditeľné bariéry tak nepredstavujú len individuálny problém, ale komplexný jav vznikajúci na priesečníku osobných skúseností a sociálneho prostredia. Výsledky tak rozširujú existujúce poznatky o zamestnateľnosti o jej latentnú dimenziu a poukazujú na potrebu prehodnotenia prístupov v oblasti podpory zamestnanosti. Prínosom štúdie je najmä konceptualizácia neviditeľných bariér ako dynamického a samoposilňujúceho procesu, ktorý presahuje tradičné chápanie zamestnateľnosti ako statického súboru individuálnych charakteristík. Z pohľadu sociálnej práce majú tieto zistenia významné implikácie pre každodennú prax. Ukazuje sa, že sociálny pracovník by mal venovať zvýšenú pozornosť identifikácii psychosociálnych bariér, ako sú oslabená sebaúčinnosť, ambivalentná motivácia či rezignácia, ktoré nie sú zachytené v štandardných nástrojoch hodnotenia zamestnateľnosti. Práca s týmito faktormi môže významne ovplyvniť mieru aktivity klienta v procese návratu na trh práce.

Záver

Neviditeľné bariéry návratu na trh práce predstavujú významný, no často prehliadaný aspekt problematiky nezamestnanosti. Výsledky výskumu poukazujú na to, že návrat na trh práce nie je determinovaný výlučne kvalifikačnými a štrukturálnymi faktormi, ale vo výraznej miere aj psychosociálnymi mechanizmami, ktoré formujú správanie, rozhodovanie a adaptačné stratégie jednotlivcov.

Identifikované kategórie – oslabené sebavedomie, skúsenosť opakovaného odmietania, strata pracovných návykov, ambivalentná motivácia, rezignácia a nedôvera voči systému podpory – vytvárajú vzájomne prepojený systém bariér, ktorý vedie k postupnému oslabovaniu aktivity jednotlivca a k obmedzovaniu jeho schopnosti efektívne reagovať na požiadavky trhu práce.

Zistenia naznačujú, že tradičné nástroje podpory zamestnanosti, orientované predovšetkým na kvalifikačné aspekty, nemusia byť dostatočné, pokiaľ nezohľadňujú aj vnútorné nastavenie jednotlivca, jeho skúsenosti a adaptačné stratégie. Efektívna podpora návratu na trh práce si preto vyžaduje komplexný a individualizovaný prístup, ktorý prepája rozvoj kompetencií s posilňovaním sebaúčinnosti, obnovou pracovných návykov a podporou aktívneho zvládania životnej situácie.

Z pohľadu sociálnej práce je nevyhnutné uplatňovať holistický prístup, ktorý reflektuje subjektívne prežívanie klienta, jeho životnú situáciu a sociálne kontexty. Dôraz je potrebné klásť na podporu autonómie, aktívnej participácie a dôstojnosti klienta ako základných princípov profesionálnej praxe. Zistenia zároveň poukazujú na potrebu prepojenia nástrojov aktívnej politiky trhu práce s prvkami psychosociálnej podpory, vrátane individuálneho poradenstva, motivačných intervencií a dlhodobejšieho sprevádzania klienta. Takýto prístup môže prispieť k efektívnejšiemu zvládaniu bariér a k udržateľnejšiemu návratu na trh práce. V neposlednom rade výsledky otvárajú priestor pre ďalší výskum zameraný na hlbšie porozumenie latentných bariér v rôznych skupinách nezamestnaných osôb a na ich reflexiu v kontexte sociálnej práce a verejných politík. Na základe zistení možno formulovať aj konkrétne implikácie pre prax sociálnej práce.

Autorka: PhDr. Daniela Lorko Praznovská

Zoznam bibliografických odkazov

ARENA, A. F. et al. 2023. Mental health and unemployment: A systematic review and meta-analysis of interventions. In: Journal of Affective Disorders. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1016/j.jad.2023.05.027 [4].

BLUSTEIN, D. L. 2006. The psychology of working: A new perspective for career development, counseling, and public policy. Mahwah : Lawrence Erlbaum Associates, 2006. 384 s. ISBN 978-0805856231.

FUGATE, M. – KINICKI, A. J. – ASHFORTH, B. E. 2004. Employability: A psycho-social construct, its dimensions, and applications. In: Journal of Vocational Behavior. ISSN 0001-8791, 2004, roč. 65, č. 1, s. 14–38. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1016/j.jvb.2003.10.005 [5].

GOFFMAN, E. 1963. Stigma: Notes on the management of spoiled identity. New York : Prentice-Hall, 1963. 147 s. ISBN 978-0671622440.

GREENBERG, J. 1990. Organizational justice: Yesterday, today, and tomorrow. In: Journal of Management. ISSN 0149-2063, 1990, roč. 16, č. 2, s. 399–432. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1177/014920639001600208 [6].

CHARMAZ, K. 2014. Constructing grounded theory: A practical guide through qualitative analysis. London : Sage, 2014. 416 s. ISBN 9780857029140.

HETTEŠ, M. 2013. Zamestnanosť a sociálna práca. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2013. 192 s. ISBN 978-80-8132-070-2.

JAHODA, M. 1982. Employment and unemployment: A social-psychological analysis. Cambridge : Cambridge University Press, 1982. 208 s. ISBN 978-0521289670.

KOLTÁŠ, M. 2025. Sociálna diagnostika a kazuistika v sociálnej práci.
Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2025. 209 s. ISBN 978-80-8132-305-8.

LACA, P. – LACA, S. 2020. Koncept filozofie a etiky v sociálnej práci.
Příbram : Ústav sv. Jana Nepomuka Neumanna, 2020. 314 s. ISBN 978-80-88206-20-0.

McKEE-RYAN, F. M. et al. 2005. Psychological and physical well-being during unemployment: A meta-analytic study. In: Journal of Applied Psychology. Dostupné na internete https://doi.org/10.1037/0021-9010.90.1.53 [7].

PAUL, K. I. – MOSER, K. 2009. Unemployment impairs mental health: Meta-analyses. In Journal of Vocational Behavior. ISSN 0001-8791, 2009, roč. 74, č. 3, s. 264–282.
Dostupné na internete: https://doi.org/10.1016/j.jvb.2009.01.001 [8].

SEN, A. 1999. Development as freedom. Oxford : Oxford University Press, 1999. 366 p. ISBN 978-0385720274.

STERUD, T. – LUNDE, L.-K. – BERG, R. et al. 2025. Mental health effects of unemployment and re-employment: a systematic review and meta-analysis of longitudinal studies. In: Occupational and Environmental Medicine. ISSN 1351-0711, 2025, roč. 82, č. 7, s. 343–353. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1136/oemed-2025-110194 [9].

STRAUSS, A. – CORBIN, J. 1998. Basics of qualitative research: Techniques and procedures for developing grounded theory. Thousand Oaks : Sage, 1998. 312 p. ISBN 978-0803959408.

VANSAČ, P. – SEMANOVÁ, M. (eds.) 2025. Zborník z XII. medzinárodnej vedeckej konferencie: Medzigeneračné vzťahy v kontexte sociálnej práce a zdravotníckych vied – teória a prax.
Michalovce, 13. november 2025. Warszawa : Wydawnictwo Uniwersytetu VIZJA, 2025. Dostupné na internete: https://www.vssvalzbety.sk/static/editor/In%C5%A1tit%C3%BAt%20Bl.%20M.%2... [10].

YANG, Y. et al. 2024. Unemployment and mental health: a global study. In: Frontiers in Public Health. ISSN 2296-2565, 2024. Dostupné na internete: https://doi.org/10.3389/fpubh.2024.1440403 [11]