Percepcia atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami

Nurses' perception of safe healthcare attributes

Abstrakt: Východiská: O riešenie problematiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti je v mnohých krajinách čoraz väčší záujem. Vnímame ju ako súbor organizovaných činností, procesov, správania, ktoré determinujú zdravie a eliminujú riziká poškodenia pacienta. Atribútmi bezpečnej starostlivosti sú súbor opatrení preventívneho charakteru. Stav ich percepcie odzrkadľuje hĺbku pochopenia významnosti a potreby zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Máme zato, že percepcia determinuje rozhodovanie o intervenciách, ktoré môžu mať rizikový charakter.
Ciele: Cieľom štúdie bolo skúmať percepciu atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami.
Výsledky: U sestier existuje štatisticky významný rozdiel v percepcii jednotlivých atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti χ2(10) = 326,723, p < ,001. Nízke poradové skóre percepcie sme identifikovali v oblasti rešpektovania práv a podpory mobility pacientov.
Záver: I keď je percepcia sestier viac pozitívna, realita vykazuje iné skutočnosti. Konanie a prax nie vždy je v súlade s vnímaním skúmaných javov. Rezervy nachádzame v pochopení rizík, poškodenia zdravia pacientov na základe nedocenenia významu politiky bezpečnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: atribút, bezpečnosť, percepcia, zdravotná starostlivosť

Abstract: Background: There is increasing interest in addressing the issue of safe healthcare in many countries. We perceive it as a set of organized activities, processes, and behaviors that determine health and eliminate the risks of harm to the patient. The attributes of safe care are a set of preventive measures. The state of their perception reflects the depth of understanding of the significance and need for change in the provision of healthcare. We believe that perception determines decision-making about interventions that may be risky.
Aim: The aim of the study was to examine nurses' perceptions of the attributes of safe healthcare.
Results: There is a statistically significant difference in the perception of individual attributes of safe healthcare among nurses χ2(10) = 326.723, p < .001. We identified low ordinal scores of perception in the area of respecting rights and supporting patient mobility.
Conclusion: Although nurses' perception is more positive, reality shows different facts. Actions and practices are not always in line with the perception of the studied phenomena. We find reserves in the understanding of risks, damage to patients' health based on underestimating the importance of the policy of safe healthcare.
Conclusion: Although the perception of nurses is more positive, reality shows different facts. Actions and practices are not always in line with the perception of the studied phenomena. We find reservations in understanding the risks, damage to patients' health based on underestimating the importance of a safe healthcare policy.
Key words: attribute, safety, perception, healthcare

Úvod

Nadnárodné spoločnosti a profesijné organizácie sú iniciátormi projektov na stabilizáciu a skvalitnenie bezpečnosti starostlivosti o pacientov v klinických podmienkach. Sú zamerané na prevenciu pochybení, minimalizáciu rizík a znižovanie výskytu nežiaducich udalostí počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Výsledky týchto projektov opakovane potvrdzujú úzku súvislosť medzi pracovným prostredím sestier, personálnym zabezpečením a kvalitou starostlivosti (Papathanasiou, Zoukou, Dimitriou (2024). Cartaxo, Mayer, Eberl, Bergmann (2024) vnímajú atribúty bezpečnej starostlivosti ako systémový problém zdravotníckych zariadení. Bezpečná starostlivosť znamená, že je organizovaná a poskytovaná bez ohrozenia fyzickej, duševnej, sociálnej a ekonomickej bezpečnosti pacientov. Opatrenia zamerané na podporu bezpečnosti musia byť merateľné. Cieľom je predchádzať systémovým chybám. Tento stav je možné dosiahnuť, keď budú implementované správnym spôsobom a v správnom čase (Hulková, Kilíková, 2026). V tomto kontexte problematika percepcie atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami je vysoko aktuálna. Odráža potreby spoločnosti v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti. Simočková, Pentraková (2018) uvádzajú, že 71 % sestier vníma otázku bezpečnosti starostlivosti pozitívne. I napriek tomu odporúčajú, aby sa otázke venovala väčšia pozornosť počas štúdia a v programoch sústavného vzdelávania. Abawaji et al. (2025) uvádzajú, že absolvovanie ročného vzdelávacieho modulu o problematike bezpečnej zdravotnej starostlivosti potvrdilo významné zlepšenie vnímania významu otázky bezpečnosti. Odborníci naznačujú, že ide o systémový problém, ktorý sa týka vzdelávacieho prostredia a môže ovplyvňovať formovanie profesionálnych postojov budúcich sestier. Podľa Wang, Dong et al. (2021) je získavanie dôkazov o percepcii bezpečnej zdravotnej starostlivosti dôležité z dôvodu, že podmieňuje tvorbu a implementáciu stratégií na jej zlepšenie. Uvádzajú, že i keď sestry vnímajú význam bezpečnej starostlivosť pozitívne a disponujú dobrými vedomosťami, v praxi ich uplatňujú obmedzene.

Cieľ

Identifikovať percepciu atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sestrami.

Súbor a metodika

Výskumný súbor tvorilo 411 zámerne vybratých sestier. Kritériom výberu bol výkon povolania sestry a súhlas s zaradením do súboru. Demografická charakteristika (Tabuľka 1) potvrdzuje silné zastúpenie sestier vo veku 36-50 rokov (37,5 %). Viac ako 20 rokov praxe malo 43,1 % sestier.

Tabuľka 1. Charakteristika súboru s ohľadom na vek, dĺžku praxe

Legenda: N=absolutný počet, NR= relatívny počet

Na posúdenie percepcie atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti sme použili dotazník vlastnej konštrukcie. Distribuovali sme 560 dotazníkov. Návratnosť bola 73,39%. Odpovede sestier boli hodnotené na 5 bodovej Likertovej škále. Hodnota 1 – rozhodne nesúhlasím, 2 – nesúhlasím, 3 – ani súhlasím, ani nesúhlasím, 4 – súhlasím, 5 – rozhodne súhlasím. Dotazník monitorov percepciu 13 atribútov bezpečnosti zdravotnej starostlivosti. Presnosť a spoľahlivosť dotazníka sme overovali prostredníctvom koeficientu Cronbach alfa. Ordinálne premenné sme analyzovali pomocou neparametrických štatistických testov - Friedmanova analýza rozptylu. Vecnú významnosť výsledkov štatistických testov sme testovali ako Kendallovho W. Stanovili sme priemerné poradie skúmaných atribútov bezpečnej starostlivosti.

Výsledky a diskusia

U sestier existuje štatisticky významný rozdiel v percepcii jednotlivých atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti χ2(10) = 326,723, p < ,001. Priemerné poradie atribútov (Tabuľka 2) vykazuje pozitívnu percepciu v atribúte riešenie neodkladných stavov (MR = 6,80), prevencie zámeny pacienta, výkonu, strany (MR = 6,72) a prevencie nozokomiánych infekcií (MR = 6,64). Nižšie skóre percepcie sme zistili v atribúte dodržiavania práv pacientov (MR = 4,58) a podpory mobility (MR = 4,81).

Tabuľka 2 Percepcia atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti
[3]
Legenda: AM – aritmetický priemer, MR – priemerné poradie, Med – medián, SD – štandardná odchýlka, χ2 – Friedmanova analýza rozptylu, df- stupne voľnosti, p – hladina významnosti, W – Kendallovo W ako ukazovateľ vecnej významnosti

Prístrojová technika zohráva pri riešení neodkladných stavoch vysokú prioritu a jej zlyhanie by mohlo mať pre pacienta fatálne následky. Moderné technológie zlepšujú zdravotnú starostlivosť, znižujú náklady a determinujú bezpečnosť zdravotnej starostlivosti. Z pohľadu bezpečnosti zdravotnej starostlivosti je nevyhnutná plne funkčná, spoľahlivá prístrojová technika na riešenie neodkladných stavov. Powel-Cope et al. (2012) uvádza, že v zdravotníckom systéme existuje asi 5000 typov zdravotníckych pomôcok a prístrojovej techniky. Sú vystavené riziku straty funkčnosti a následného poškodenia zdravia pacienta. Ich nefunkčnosť napríklad v prípade resuscitácie, či ventilácie pacienta by pre pacienta znamenala bezprostredné ohrozenie jeho života. Rodziewicz et al., (2022) sú toho názoru, že je možné maximalizovať bezpečnosť zdravotnej starostlivosti tak, že sa budú realizovať preventívne opatrenia. Za preventívne intervencie považujú nastavenie procesov údržby prístrojovej techniky, preventívnych školení zamestnancov. Význam pripisujú kontinuálnemu monitoringu prístrojovej techniky a nahlasovaniu nežiadúcich udalostí v súvislosti s týmto atribútom bezpečnej zdravotnej starostlivosti. Percepcia atribútu prevencie zámeny pacienta, strany a výkonu (MR=6,72) potvrdzuje, že štandardizovať túto oblasť bezpečnosti má význam. Podobné zistenia publikovali Romano et al. (2021). Uvádzajú, že aj v Taliansku sú vypracované odporúčania zamerané na správnu identifikáciu pacientov, miesta chirurgického zákroku a zákroku samotného. Isté rezervy v bezpečnej identifikácii vidia Sheedy, Richard (2020). Podľa nich v tejto oblasti nie je publikované veľa štúdií. Odhadujú počet operácií na nesprávnom mieste od 0,0 do 4,5 na 10 000 vykonaných operáciách. Zapojenie pacientov v procese identifikácie pred operačným výkonom by podľa nich znamenal progres v bezpečnosti zdravotnej starostlivosti. Rodziewicz, Houseman, Hipskind, (2022) mechanizmus bezpečnosti našli v používaní tzv. kontrolného listu. Odborníci z praxe význam pripisuje štandardizácii postupov. Nozokomiálne infekcie sú rizikom morbidity, mortality a finančnej záťaže zdravotných systémov. Postihujú 3 % všetkých hospitalizovaných pacientov v Spojených štátoch amerických, 6,5 % v Európskej Únii a celosvetová prevalencia je pravdepodobne vyššia (Sikora, Zahra, 2021). K najčastejším nozokomiálnym infekciám patria infekcie močových ciest, infekcie v operačnej rane, pneumónie spojené s umelou pľúcnou ventiláciou, katétrové infekcie krvného obehu. Táto oblasť bezpečnej zdravotnej starostlivosti má svoje kritické miesta. Čurová, Toporová, Krůtová et al. (2022) poukazujú na potrebu nastavenia efektívnych preventívnych opatrení, ktoré sú zamerané na dodržiavaní dôkladnej hygieny zo strany zdravotníckych pracovníkov, dezinfekcie povrchov a cielenej antimikrobiálnej terapie nozokomiálnych infekcií. Nižšie poradové skóre percepcie sme identifikovali v atribúte dodržiavania práv pacientov (AM=4,58). Podľa Olejarczyk, Young (2024) úspech zdravotnej starostlivosti je podmienený dodržiavaním súboru etických princípov, vrátane autonómie pacienta. Dobročinnosť, spravodlivosť, dôverný vzťah medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom, nedotknuteľnosť ľudského života považujú za prvok bezpečnej zdravotnej starostlivosti. Percepcia tohto atribútu by mohla byť lepšia, keby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nastavili procesy na podporu práv pacientov. Tento model navrhujú Sperling, Pikkel (2020). Uvádzajú, že nemocnica je inštitúciou, ktorá je zodpovedná za nastavenie procesov na podporu práv pacientov a ich rodín. Subjektívne vnímanie významnosti atribútov bezpečnej zdravotnej starostlivosti je vždy diskutabilné. Ostávajú nepreskúmané oblasti, ktoré si vyžadujú hlbšie vedecké skúmanie a štatistickú analýzu. S ohľadom na naše výsledky v súbore 411 sestier odporúčame diskutovať o štandardizovaných stratégiách manažmentu atribútov bezpečnej starostlivosti. Komparovať výsledky štúdií s cieľom navrhnúť optimálne opatrenia na prevenciu nezhôd. Implementovať vedecky overené postupy bezpečnej starostlivosti a zabezpečiť kontinuálny monitoring ich dopadu na zdravie pacientov. V komunite zdravotníckych pracovníkov ide o nikdy sa nekončiaci proces uvedomenia si a stotožnenia sa s filozofiou vysokej priority bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.

Záver

Bezpečnosť zdravotnej starostlivosti je otázkou ktorej riešenie podmieňuje ochranu pacientov pred poškodením. Poznanie témy, schopnosť sa zorientovať v problematike a stav percepcie predikuje postupy starostlivosti v klinickej praxi. Atribúty bezpečnej starostlivosti je možné považovať za kategorické premenné. Skúmanie v ich stavu v reálnej praxi je vysokou prioritou a potrebou. Iba dôkazy komparácie percepcie s realitou je možné považovať objektívny obraz a spätnú väzbu o stave bezpečnej starostlivosti. Súhlasíme s názorom Palese (2025), ktorá poukazuje na potrebu posunu od samotného mapovania bezpečnosti starostlivosti k hlbšiemu skúmaniu príčin a mechanizmov jej vzniku. Autorka zároveň poukazuje na metodologické limity sebahodnotiacich dotazníkov a odporúča využívanie kombinovaných výskumných prístupov vrátane priameho pozorovania v klinickej praxi.

Autorky:
prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH
VŠZ a SP sv. Alžbety v Bratislave, n.o., Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaházi v Rožňave
ORCID: 0000-0001-5248-835X

PhDr. Ľubomíra KAROĽOVÁ, PhD.
VŠZ a SP sv. Alžbety v Bratislave, n.o., Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaházi v Rožňave

Zoznam bibliografických odkazov

ABAWAJI, M., CARDWELL, R., GERMOSSA, G. a McKENNA, L. 2025. Missed nursing care and its associated factors among nursing students: A cross-sectional study. In Nurse Education Today. ISSN 0260-6917, 2025, vol. 151, article 106742. DOI: 10.1016/j.nedt.2025.106742.

CARTAXO, A., MAYER, H., EBERL, I., BERGMANN, J. 2024. Missing nurses cause missed care: is that it? Non-trivial configurations of reasons associated with missed care in Austrian hospitals – a qualitative comparative analysis. BMC Nursing. 23. 10.1186/s12912-024-01923-y.

ČUROVÁ, K., TOPOROVÁ, A., KRŮTOVÁ, M., et al. 2022. Clostridioides difficile surveillance at the University Hospital in Košice reveals high prevalence of the ribotype 176. Access Microbiology. 4. 10.1099/acmi.ac2021.po0187.

HULKOVÁ, V., KILÍKOVÁ, M., 2026. Ošetrovateľské peer rewiev-nástroj na zvýšenie bezpečnosti pacientov, skvalitnenie ošetrovateľskej praxe a podporu personálneho rastu-hodnotenie obsahovej validity panelom expertov. In Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. 2026, č.1. s. 38-48, ISSN 1339-5920.

OLEJARCZYK JP, YOUNG M. Práva pacientov a etika. [online]. 2026. [cit. 2026-04-12]. Dostupné na internete : https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK538279/ [4].

PAPATHANASIOU, I. V., ZOUKOU, S., DIMITRIOU, P., 2024. Missed nursing care: prioritizing the patient’s needs – A review of reviews. In Healthcare. ISSN 2227-9032, 2024, roč. 12, č. 2, s. 224. DOI: 10.3390/healthcare12020224.

POWELL-COPE et al. 2012. Bezpečnosť a kvalita pacientov: příručka pre zdravotné sestry založená na dôkazoch. [online]. 2012. [cit. 2023-01-08].Dostupné na internete: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK2686 [5].

RODZIEWICZ, T. L., HOUSEMAN, B., HIPSKIND,J.E. 2022. Medical error and prevention. [online]. 2022.[cit. 2022-03-05]. Dostupné na internete: https://www [6]. ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK499956.

ROMANO, R. et al. 2021. The saety care focused on patient identity: an observational study. In Acta Biomed. 2021. PMCID: PMC8383230. PMID: 34328138. [online]. 2023.[cit. 2023-11-40]. Dostupné na internete: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8383230 [7].

SHEEDY C, RICHARD S. 11 chýb pri identifikácii pacientov na operačnej sále. [online]. 2026. [cit. 2026-03-20-]. Dostupné na internete : https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK555511/ [8].

SIKORA, A., ZAHRA, F. Nosocomial infections . 2021. [online]. 2021.[cit. 2022-02-07]. Dostupné na internete : https://www.ncbi.nlm.nih.gov/bools/NBK559312/ [9].

SIMOČKOVÁ, V. PETRÁKOVÁ, V. 2018. Bezpečnosť pacientov v zdravotníckych zariadeniach z pohľadu sestier. [online]. 2018. [cit. 2026-04-25]. Dostupné na internete : https://unibook.upjs.sk/img/cms/2018/lf/aktualne-poziadavky-rozvoja-prof... [10].

SPERLING, D., PIKKEL, B.,L. 2020. Promoting patients’ rights through hospital accreditation. [online]. 2026. .[cit. 2026-04-20]. Dostupné na internete: https://link.springer.com/content/pdf/10.1186/s13584-020-00405-1.pdf [11].

WANG, X., DONG, B. et al. 2021. Wang et al. Respond. American Journal of Public Health. 111. e23-e23. 10.2105/AJPH.2021.306164.