Rodinné a sociálne aspekty týraných žien na Slovensku z pohľadu praktickej sociálne práce – kvalitatívne overovanie skutočností

Family aspects and social aspects the mistreated slovak women from practical social work point of view – qualitative verification facts
Abstrakt: Hlavným cieľom výskumného článku je sumarizácia a kompletizácia kvalitatívnych poznatkov týkajúcich sa problematiky násilia páchaného na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce. V metodológií bola využitá kvalitatívna výskumná stratégia. Zamerali sme sa na analýzu rodinných a sociálnych aspektov. Hlavným cieľom skúmania rodinných aspektov bolo nájsť súvislosti medzi faktormi a osobitosťami pôvodnej rodiny a jej členov a skúsenosťou s týraním žien v neskoršom období. Hlavným cieľom skúmania sociálnych aspektov bolo nájsť súvislosti medzi príčinami, sociálnopsychologickou symptomatológiou a následkami pociťovania sociálnej izolácie týraných žien. Výskumnú vzorku tvorilo 20 participantiek, konkrétne týraných žien vo veku od 23 do 65 rokov, ktoré boli klientkami krízových centier v Bratislavskom kraji. Analyzovaných bolo následne 5 prípadových štúdií týraných žien. Výskumné metódy boli obsahová analýza a štruktúrovaný rozhovor. Výsledky výskumu preukázali viaceré významné rodinné a sociálne súvislosti, ktoré sa spájajú s problematikou rodovo podmieneného násilia, respektíve násilia páchaného na ženách.
Kľúčové slová: Násilie páchané na ženách. Násilie v intímnych vzťahoch. Kvalitatívny výskum. Sociálna práca a sociálny pracovník.

Abstract: The general aim of the research article is the summarization and completion the qualitative findings of the violence againts slovak women problems from the social work practice point of view. In the methodology of the research article was used qualitative research strategies. We concentrate on the analysis of the family aspects and social aspects. The main aim of the examine the family aspects was finding the connection between factors and distinctiveness fo the original family and their members and between experience of the torture in the later period. The main aim fo the examine the social aspects was finding connection between causes and consequences of the social isolation, social-psychological symptomatology and between the consequences of the social izolation of the mistreated women. The research sample consists of the 20 participants - mistreated women in the age from 23 to 65 age that was clients of the crisis centre in the region of Bratislava. It was analyze 5 cases studies of the mistreated women, too. The research methods was the content analysis and structured interview. The results of the research shown that multiple family and social connection that are connect with the violence againts women problems are significant.
Key words: Violence against women. Intimate partner violence. Qualitative research. Social work a social worker.

Foto: Peter Senko (2018)

Úvod

Súčasný stav problematiky v Slovenskej republike poukazuje na nedostatočnú informovanosť verejnosti, ako aj obetí domáceho násilia o možnostiach sociálnoprávnej pomoci. Možnosti pomoci sú v niektorých prípadoch taktiež neznáme u odborníkov, ktorí sa s touto cieľovou skupinou stretávajú v svojej odbornej praxi (lekári, psychológovia, pedagógovia). Z vyššie uvedeného vyplýva, že primárnym zámerom sociálnej práce na úrovni primárnej i sekundárnej prevencie by mala byť informovanosť o pomoci obetiam domáceho násilia prihliadajúc na vybranú cieľovú skupinu. V kontexte sociálnych vied a sociálnej práce možno domáce násilie považovať za závažný sociálnopatologický jav. Vyskytuje sa v celej spoločnosti bez ohľadu na ekonomickú úroveň, sociálny status, kultúrne a sociálne zázemie. Je problémom celej spoločnosti, teda verejnej politiky, cirkvi, mimovládnych organizácií, ale aj každého z nás buď priamo alebo nepriamo v rámci širšieho sociálneho okolia.

Z pohľadu zahraničia môžeme v súvislosti s problematikou násilia páchaného na ženách hovoriť o sociálnej pomoci v podobe takzvaných „ženských domov“. Tento pojem ja využívaný predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách v Európskej únii. Aktuálne štúdie poukazujú na fakt, že v priemere je jedna tretina až štvrtina žien v Európe vystavená násiliu zo strany mužov z ich blízkeho sociálneho prostredia. Spravidla sú to väčšinou partneri / manželia, prípadne taktiež otcovia alebo bratia. Takzvané ženské domy (v zahraničí) a krízové centrá (u nás), sú vo väčšine prípadov jediným možným riešením, ako si chrániť svoj život a pociťovať bezpečie zo strany obete (ženy). Prvé ženské domy fungujú od v Európe od sedemdesiatych rokov minulého storočia a sú dôležitým medzníkom vo vývoji v presadzovaní rovnoprávnosti a dodržiavaní ľudských práv v záujme zachovania fyzickej, psychickej i emocionálnej integrity ženy ako obete domáceho násilia. (Appelt, Kaselitz, Logar, 2004).

Domáce násilie je významným psychosociálnym fenoménom, ktorý sa vyskytuje v krajinách celého sveta. Formy domáceho násilia sú rôzne, ako aj cieľová obeť. Najčastejšie formy násilia sú fyzické a psychické, avšak aj sociálne. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (2010) uvádza podľa štatistických údajov, že v partnerských vzťahoch sú v 95% zneužívané ženy. Sú to ženy spravidla pasívne, podriadené, ktoré majú sklony k bezradnému správaniu sa, ako aj k depresii a úzkosti. Problematikou domáceho násilia všeobecne sa zaoberajú mnohí odborníci z viacerých vedných disciplín, ako napríklad psychológia, sociálna práca, ale aj pedagogika a kriminológia. Ide o multidisciplinárnu tému, vzhľadom na multifaktoriálnu kauzalitu a rozsiahle následky. Konkrétne problematikou v intímnych vzťahoch sa zaoberajú napríklad Buriánek (2013); Budinová (2012); Martínková, Slavětínsky a Vlacha (2014); García-Moreno et al. (2013); Hronová et al. (2011); Hrušková, Kozlová a Francová (2013); Netík a Netíková (2010); Nováková (2010); Tollefson et al. (2009); Vavroňová et al. (2013) a mnohí iní.

Sumarizácia charakteristických znakov domáceho potvrdzuje, že v rámci vzťahov v partnerskom vzťahu panuje dokazovanie si moci zo strany jedného partnera. Tento nežiaduci jav má cyklický a stupňujúci charakter a je dlhodobo opakový. Formy násilia sú rozmanité (fyzické, psychické, sociálne). Problémy tohto typu sú latentné a utajované obeťou zo strachu z väčšieho násilia. Domáce násilie je závažný sociálno-patologický jav, ktorý má fyzické a psychosociálne následky pre jedinca, ktorý je obeťou, ako aj blízke osoby obete. Domáce násilie, respektíve násilie v intímnych vzťahov má spravidla odohráva sa v domácom prostredí. Martinková, Slavětínsky a Vlacha (2014) upozorňujú na devastujúci dopad tohto typu násilia vzhľadom k tomu, že jeho výskyt je v kruhu najbližších osôb, ktoré by mali byť zdrojom istoty, dôvery a bezpečia.

„Domáce násilie je sýtené viacerými faktormi, kde má nemalý zástoj archaický spôsob riešenia sociálnych problémov podmienený fylogenetickým a ontogenetickým prenosom genetických a historických informácií.“ (Havrlentová, 2017, s. 63).

Násilie páchané na ženách, respektíve taktiež aj partnerské násilie, alebo násilie v intímnych partnerských vzťahoch, patrí medzi sociálnopatologické fenomény dnešnej spoločnosti. Tento fenomén je preberaný viacerými vednými odbormi, pričom sa prihliada na charakter potrebnej pomoci, či už ide o pomoc psychologickú, právnu alebo sociálnu. V priestore Slovenskej a Českej republiky je táto problematiku pričlenená do problematiky „domáceho násilia“ vo všeobecnosti, kde sú taktiež používané všeobecné definície domáceho násilia.

„Definovať domáce násilie je veľmi ťažké. Vo všeobecnosti možno uviesť, že ide o sociálno-patologický jav „sui generis“. Prečo možno domáce násilie označiť za takýto jav ? Je to preto, lebo domáce násilie je deviáciou a osobitným sociálno-patologickým javom rodiny.“ (Polák, 2017, s. 180).

Ondicová (2017, s. 30) uvádza, že „domáce násilie je významným sociálnym fenoménom rozšíreným po celom svete. Môžeme ho zaradiť do kategórie tzv. „nových foriem kriminálneho násilia““, s čím musíme v plnej miere súhlasiť.

V rámci popisu súčasného stavu domáceho násilia je nutné zdôrazniť predovšetkým psychické násilie v partnerských vzťahoch pretože má vo väčšine prípadov latentnú formu. „Samotné psychické násilie je oproti fyzickému, ktoré je laickou i odbornou verejnosťou diskutované spomedzi všetkých foriem domáceho násilia najčastejšie, a špecifické zároveň v tom, že nemusia byť na postihnutom jedincovi viditeľné známky násilia a týrania. V tomto kontexte je tak psychické týranie náročnejšie na spozorovanie. Samotné obete sa často boja priznať, či už sa obávajú následného správania agresora, ďalej majúc obavy z nepochopenia okolia alebo odborníkov, prežívajúc pocti hanby alebo spoluviny, ale často nastávajúc aj situácie, kedy obete nevedia na koho sa majú obrátiť so žiadosťou o pomoc.“ (Habánik, Vavruš, 2017, s. 345).

Existuje viacero typológií partnerského násilia. Najčastejšie je uvádzaná nasledujúca typológia partnerského násilia (podľa Kelly, Johnson, 2008; Čírtková, 2017):

• situačné párové násilie, takzvané - situational couple violence / common couple violence - je jedna z najrozšírenejších foriem násilia v partnerských vzťahoch (v tomto type partnerského násilia nie je uplatňovaná moc a kontrola, ale je sprevádzané rôznymi konfliktnými situáciami),
• nátlakové kontrolujúce násilie – coercive controlling violence / intimate terrorism – ide o najzávažnejšiu podobu partnerského násilia, pretože je založené na fyzickom, psychickom aj emocionálnom násilí,
• vzájomná násilná kontrola – mutual violent control – v tomto type sa partneri usilujú o moc a kontrolu nad druhým a využívajú k tomu rôzne formy násilia,
• separačné násilie – separation instigated violence – ide o násilie, ktoré je vyvolané kolapsom a ukončením vzťahu, pričom pred týmto aktom nebol prítomný žiadny typ násilia,
• násilný vzdor či odpor – violent resistence – ide o reakciu obete na týranie kedy použije určitý typ násilia, ktorý je formou sebaobrany.

V našom prípade sme sa zamerali na populáciu žien, ktoré mali priamu a dlhodobú skúsenosť s domácim násilím, ktorý páchal ich partner / manžel. Výskumný problémom je výskyt, frekvencia a rodinné súvislosti žien, ktoré zažili priamu a dlhodobú skúsenosť s domácim násilím zo strany partnera / manžela. Výskumný problém zastrešujú viaceré čiastkové oblasti, a to:

• podiel rodinných faktorov a osobitostí pôvodnej rodiny vzhľadom k skúsenosti s týraním žien v neskoršom období v kontexte úplnosti pôvodnej rodiny, osobnostných a výchovných osobitostí rodičov, výskytu domáceho násilia v pôvodnej rodine, osamostatnenia sa od pôvodnej rodiny,
• analýza príčin, sociálnopsychologickej symptomatológie a následkov sociálnej izolácie žien zažívajúcich dlhodobé násilie zo strany partnera / manžela.

Metódy

Pri realizácii kvalitatívnej obsahovej analýzy vychádzame z predpokladu Ritomského a Bachratého (2008, s. 72), ktorí uvádzajú, že 'každý človek interpretuje veci odlišne na základe toho, či sa mu zdá užitočné prirovnať ich k obsahu tej či onej minulej skúsenosti. Na základe týchto konceptualizácií človek plánuje interakcie s danými vecami, ľuďmi, či situáciami v budúcnosti. Pokiaľ aktivity a projekty človeka nefungujú adaptívnym spôsobom, človek svoje interpretácie mení – nachádza nové dimenzie podobností a predikcií. Z tohto hľadiska sa „vlastnosti veci“ stávajú dynamickými, plynulými, plnými očakávaní a takmer neobmedzenými vo svojej možnej rôznorodosti. Každý človek je však obmedzený potrebou usporiadať svoju skúsenosť alebo pochopiť jej význam spôsobom, ktorý mu napomáha adaptovať sa“.

Kvalitatívnou výskumnou stratégiou sme mali za cieľ overiť ďalšie súvisiace premenné v nadväznosti na stanovené výskumné otázky. Premenné, ktoré sme mali za cieľ skúmať boli rodinné aspekty a sociálne aspekty, ktorých dominantnou premennou bola sociálna izolácia. Vychádzajúc s teórie a praxe výskytu domáceho násilia páchaného na ženách sa nám problematika sociálnej izolácie javí ako vysoko aktuálna a málo, respektíve v Slovenskej a Českej republike, vôbec nespracovaná. Zameriavame sa na príčiny, sociálnopsychologickú symtomatiku a následky sociálnej izolácie, ktorá je ako zaujímavý sociálny fenomén prítomná u všetkých vybraných participantiek, ktoré sa dobrovoľne zúčastnili nášho výskumu. Stanovili sme si viaceré výskumné ciele.

Hlavný cieľ skúmania rodinných aspektov: „Nájsť súvislosti medzi faktormi a osobitosťami pôvodnej rodiny a jej členov a skúsenosťou s týraním žien v neskoršom období.“ Ďalšie stanovené ciele výskumu zamerané na rodinné aspekty sú nasledovné:

• zistiť z akej rodiny pochádzajú týrané ženy z pohľadu úplnosti a neúplnosti (rodinné aspekty),
• zistiť osobnostné a výchovné osobitosti otca týraných žien (rodinné aspekty),
• zistiť osobnostné a výchovné osobitosti matky týraných žien (rodinné aspekty),
• zistiť, či sa v pôvodnej rodine týraných žien vyskytovalo domáce násilie zo strany otca alebo matky, respektíve opatrovateľov (rodinné aspekty),
• zistiť v akom veku sa týrané ženy osamostatnili od pôvodnej rodiny (rodinné aspekty),
• zistiť dôvod osamostatnenia sa od pôvodnej (rodinné aspekty).

Hlavný cieľ skúmania sociálnych aspektov: „Nájsť súvislosti medzi príčinami, sociálnopsychologickou symptomatológiou a následkami pociťovania sociálnej izolácie týraných žien.“ Ďalšie stanovené ciele výskumu zamerané na sociálne aspekty sú nasledovné:

• zistiť, čo si týrané ženy myslia o správaní týrajúceho intímneho partnera (sociálne aspekty),
• zistiť, či pociťovali týrané ženy sociálnu izoláciu v období, keď žili s týrajúcim intímnym partnerom (sociálne aspekty),
• zistiť, ako sa sociálna izolácia prejavovala v období, keď boli vo vzťahu s týrajúcim intímnym partnerom (sociálne aspekty),
• zistiť, či pociťujú sociálnu izoláciu aj po odchode od týrajúceho intímneho partnera (sociálne aspekty),
• zistiť príčiny pociťovania sociálnej izolácie z pohľadu týraných žien (sociálne aspekty),
• zistiť prejavy sociálnej izolácie po odchode týranej ženy od týrajúceho intímneho partnera (sociálne aspekty),
• zistiť následky sociálnej izolácie po rozchode a odchode od týrajúceho intímneho partnera / manžela (sociálne aspekty),
• zistiť, aké ďalšie stratégie majú týrané ženy v pláne podniknúť, aby sa so sociálnou izoláciou vyrovnali a integrovali do spoločnosti bez zjavných abnormalít následkom domáceho násilia, ktoré bolo na nich páchané (sociálne aspekty).

Stanovené boli nasledujúce výskumné otázky zamerané na rodinné a sociálne aspekty:

1. Bola pôvodná rodina v akej týrané ženy vyrastali úplná? (rodinné aspekty),
2. Aké osobnostné črty sa vyskytujú u otcov a matiek týraných žien? (rodinné aspekty),
3. Aké výchovné štýly a prístupy využívali rodičia vo výchove týraných žien? (rodinné aspekty),
4. Majú týrané ženy skúsenosť s domácim násilím v pôvodnej rodine, v ktorej vyrastali? (rodinné aspekty),
5. Osamostatnili sa týrané ženy od pôvodnej rodiny v mladom veku? - vek prislúchajúci vývinovému obdobiu „mladá, respektíve skorá dospelosť“ (rodinné aspekty),
6. Aké boli najčastejšie dôvody osamostatnenia sa týraných žien od pôvodnej rodiny? (rodinné aspekty),
7. Čo si myslia týrané ženy o nežiaducom správaní ich intímneho partnera (expartnera), respektíve manžela (exmanžela)? (sociálne aspekty),
8. Pociťujú týrané ženy sociálnu izoláciu v období, keď sú týrané svojim partnerom/manželom? (sociálne aspekty),
9. Čo považujú týrané ženy za príčinu sociálnej izolovanosti? (sociálne aspekty),
10. Ako sa prejavovala sociálna izolácia v období, keď boli týrané ženy s týrajúcim intímnym partnerom v partnerskom, respektíve v manželskom zväzku? (sociálne aspekty),
11. Aké následky sociálnej izolácie pociťujú týrané ženy po odchode od týrajúceho partnera/manžela? (sociálne aspekty),
12. Aké stratégie a plány majú týrané ženy za účelom vyrovnania sa s pociťovaním sociálnej izolácie a postupného začleňovania sa do spoločenského života? (sociálne aspekty).

Výskumnú vzorku tvorilo 20 participantiek, konkrétne týraných žien vo veku od 23 do 65 rokov, ktoré boli klientkami krízových centier v Bratislavskom kraji. Výskumná vzorka bola vyberaná zámerným výberom na základe ktorého sme si určili špecifiká výberu, ktoré boli vek viac ako 20 rokov a menej ako 50 rokov a ženy participantky museli byť klientkami vybraných krízových centier určených pre týrané ženy, deti a obete domáceho násilia a participantky sa museli chcieť výskumu zúčastniť dobrovoľne z dôrazom na anonymitu ich poskytnutých osobných údajov a informácií. Výskum bol realizovaný v roku na prelome rokov 2017 až 2018.

Výskum bol realizovaný v šiestich krízových centrách za pomoci sociálnych pracovníkov, ako aj psychológov - poradcov a riaditeľov/liek, ktorí v nich pracujú. Bližšie údaje o krízových centrách, vrátane ich sídla a bližšej špecifikácie neuvádzame na základe odporúčaní odborných zamestnancov týchto centier, ktorí taktiež zdôrazňovali nutnosť anonymity.

Výskum sme realizovali za pomoci metódy analýzy a štúdia dokumentov (kazuistiky) a metódy interview (pološtruktúrovaný rozhovor). Kazuistiky, ktoré sme využili pre potreby kvalitatívnej analýzy boli zhotovené sociálnymi pracovníkmi, ktorí s klientkami (týranými ženami) aktívne a dlhodobo pracovali. Dáta z kazuistík sme syntetizovali a analyzovali. Rozhovor, ktorý sme si zostavili bol pološtruktúrovaný a pozostával s otvorených aj uzatvorených otázok. Celkový počet otázok interview bol 15. Otázkami sme sa zaujímali o rodinné a sociálne aspekty týraných žien. Najdominantnejšou premennou v tomto type výskumu bola sociálna izolácia v zmysle jej príčiny, priebehu i následkov.

V rámci kvalitatívne získaných dát (rodinné a sociálne aspekty) sme využili metódu takzvanej „repertoárnej mriežky“ (Ritomský, Bachratý, 2008), ktorá je uplatniteľná vo všetkých medicíny, psychologických i sociálnych vedách. V tomto prípade sú ako techniky monografických procedúr využívané identifikácia elementov, triády elementov, póly podobnosti a kontrastu konštruktov, rozdelenie pólov konštruktov na pozitívne a negatívne, dichotómia triád, spojenie konštruktov a elementov a podobne.

Pri analýzy kvalitatívnych dát sme v niektorých prípadoch využili aj iné metódy a techniky, a to napríklad techniky, ktoré popisuje Miovský (2010), technika kódovania a technika zafarbenia textu. Pri uplatnení týchto metód je text (odpovede participantiek) spracovávaný tak, že sú vyznačené celky zastrešujúce jednotlivé témy. Kódované sú taktiež rôzne skupiny vybraných tém prostredníctvom takzvanej „metódy vytvárania trsov“. Výskumné témy, ktoré boli objektom nášho záujmu sme vytvorili indukciou a hierarchizáciou získaných kvalitatívnych dát. Na základe vyššie uvedeného postupu sme identifikovali vzťahy medzi jednotlivými premennými.

Výsledky

V nasledujúcom texte predkladáme výsledky kvalitatívnych obsahových analýz prípadových štúdií, pri ktorých sme vychádzali od konkrétneho ku všeobecnému. Zhodnotili sme spoločné a odlišné znaky týraných žien vo všeobecnosti s dôrazom na rodinné a sociálne aspekty.

Spoločné znaky týraných žien z pohľadu zdravotnej anamnézy sú chronické ochorenia vedúce k invalidite a nezamestnanosti. Odlišnosti boli nájdené v prípade typov chronických ochorení. U vybraných participantiek sa vyskytovali rôzne chronické ochorenia, a to onkologické choroby, hypertenzia, psychické problémy (depresia a anxieta), cukrovka, priedušková astma, urologické problémy, hypertenzia, gastrointestinálne ochorenia, chronická nespavosť, srdcová arytmia a iné.

Spoločné znaky týraných žien z pohľadu školskej anamnézy sú, že týrané ženy majú vyššie vzdelanie ako je základné. Najčastejšie sa vyskytujúci typ ukončeného štúdia je vysokoškolské, čo je zaujímavým zistením. V rovnakej miere sa však vyskytovalo aj vzdelanie ukončené výučným listom a maturitnou skúškou, čo môžeme považovať za odlišné znaky.

Spoločné znaky týraných žien z pohľadu osobnej a rodinnej anamnézy sú vyrastanie v úplnej rodine, bezproblémové detstvo, rozvod rodičov v neskoršom období, uzavretie manželstva v období mladej dospelosti, detnosť v období mladej dospelosti, spoločná domácnosť s problémovým partnerom / manželom, alkoholizmus v rodine, finančné problémy v rodine, extrovertné osobnostné črty pred výskytom partnerských problémov. Za odlišné znaky môžeme považovať typ násilia, ktorý sa vyskytoval v rodinách vybraných participantiek, osobnostné črty problémových partnerov / manželov, problémy so socializáciou počas trvania manželstva, výskyt problémov v detstve a výskyt týrania spoločných detí.

Spoločné znaky týraných žien z pohľadu sociálnej anamnézy sú dostatočne vytvorené sociálne väzby a sociálna opora a výskyt sociálnej izolácie následkom problémového správania partnera. Za odlišný znak by sme mohli považovať typ partnerských problémov, respektíve problémy, ktoré vyúsťovali do násilného správania sa zo strany partnera / manžela, ako aj sprievodné sociálno-patologické javy vyskytujúce sa v rodine okrem alkoholizmu a domáceho násilia, čo sú spoločné znaky.

Obsahovou analýzou anamnestických údajov vybraných kazuistík týraných žien sme z pohľadu osobnej, rodinnej a sociálnej anamnézy, ktoré obsahovali údaje týkajúce sa rodinných a sociálnych aspektov problematiky vybraných týraných žien sme zistili, že:

• týrané ženy vo väčšine prípadov trpia chronickými ochoreniami, ktoré spravidla vedú k invalidite, nezamestnanosti, finančným problémom v rodine a sociálnej izolácii,
• týrané ženy majú vyššie vzdelanie ako je základné, pričom najčastejšie sa vyskytujúce je ukončené vysokoškolské vzdelanie,
• týrané ženy vyrastajú v úplných rodinách, ktoré sa javia ako bezproblémové v období ich detstva,
• rodičia týraných žien sa vo väčšine prípadov rozvádzajú v období ich staršieho školského veku alebo adolescencii,
• týrané ženy nachádzajú problémových partnerov najčastejšie v období adolescencie až mladej dospelosti,
• týrané ženy tvoria vo väčšine prípadov spoločnú domácnosť s problémovým partnerom / manželom vo veľmi mladom veku (tesne po dosiahnutí dospelého veku),
• týrané ženy uzatvárajú manželstvo s problémovými partnermi vo veľmi mladom veku,
• týrané ženy majú deti s problémovým partnerom vo veľmi mladom veku,
• týrané ženy ľahko nadväzujú sociálne väzby a udržujú ich, avšak vo väčšine prípadov sú tvorené v rodine,
• v rodinách týraných žien sa vyskytujú viaceré sociálno-patologické javy, predovšetkým však okrem násilia, alkoholizmus problémového partnera / manžela.

Uvedené zistenia by bolo možné zovšeobecniť v kontexte rodinných a sociálnych aspektov týkajúcich sa týraných žien. Zistenia môžu byť vnímané taktiež ako rizikové faktory pre vznik problémov v partnerskom / manželskom vzťahu v kontexte výskytu domáceho násilia v rodine.

Ďalšia analýza, ktorú sme v rámci výskumu realizovali bola analýza odpovedí na otázky v interview.
Obsahovou analýzou odpovedí na otázky interview z pohľadu rodinných a sociálnych aspektov týraných žien sme v kontexte komplexných zistení zistili, že:

• pôvodná rodina týraných žien je úplná,
• týrané ženy hodnotili svojich otcov ako osobnosti s pozitívnymi a rovnako tak i negatívnymi vlastnosťami, čo naznačuje, že s nimi majú neutrálny vzťah (ani pozitívny, ani negatívny),
• týrané ženy hodnotia svoje matky ako osobnosti s pozitívnymi vlastnosťami, čo naznačuje, že majú s nimi pozitívnym vzťah,
• týrané ženy hodnotia výchovu zo strany otca pozitívne a v rovnakej miere i negatívne,
• týrané ženy hodnotia výchovu zo strany matky za pozitívnu a primeranú,
• týrané ženy nemajú skúsenosť s domácim násilím v rodine, skúsenosť s domácim násilím mala 1/5 týraných žien z našej výskumnej vzorky,
• týrané ženy sa osamostatnili od pôvodnej rodiny v mladom veku (vek okolo 20-teho roku života),
• najčastejšie dôvody osamostatnenia sa od pôvodnej rodiny boli tehotenstvo a partnerstvo,
• týrané ženy hodnotia správanie týrajúcich partnerov / manželov vo všeobecnosti ako sadistické, deprimujúce, zraňujúce, desivé, despotické, traumatizujúce, hrubé, negativistické, karhavé, problematické, žiarlivostné a tyranizujúce, pričom takmer 1/3 týraných žien z našej výskumnej vzorky správanie týrajúceho partnera nejakým spôsobom ospravedlňuje a cíti sa byť vinná, čím negatívne správanie sa partnera / manžela vníma ako oprávnené,
• týrané ženy pociťujú sociálnu izoláciu v období, keď sú týrané svojim partnerom / manželom,
• sociálna izolácia týraných žien, keď sú vo vzťahu s týrajúcim partnerom / manželom sa prejavuje predovšetkým fyzickou sociálnou izoláciou, pri ktorej musia zotrvávať v domácom prostredí; psychickou izoláciou, pri ktorej nemajú možnosť socializovať sa (priatelia, známy, rodina); majú zamedzenú možnosť študovať a pracovať; sú podriadené kontrolným stratégiám partnera; nemajú prístup k financiám,
• týrané ženy považujú za príčinu sociálnej izolácie predovšetkým snahu týrajúceho partnera / manžela o ich fyzickú a psychickú likvidáciu, nenávisť z lásky, účelné spôsobovanie nešťastia, neveru, žiarlivosť, snaha o dosiahnutie závislosť týraných žien od ich partnerov / manželov, pokus o rozvod,
• týrané ženy po odchode od týrajúceho partnera / manžela už nepociťujú sociálnu izoláciu,
• v prípade, že týrané ženy pociťujú sociálnu izoláciu aj po odchode od týrajúceho partnera / manžela, prejavuje sa rôznymi spôsobmi, ako napríklad intenzívnym strachom bez opodstatnenia, neschopnosťou pracovať a narušenou sociálnou komunikáciou a nadväzovaním sociálnych väzieb,
• týrané ženy po odchode od týrajúceho partnera / manžela nepociťujú sociálnu izoláciu a na základe toho nepociťujú ani žiadne iné následky tejto sociálnej izolácie po rozchode s týrajúcim partnerom / manželom,
• v prípade, že ženy pociťujú nejaké následky sociálnej izolácie po odchode od týrajúceho partnera / manžela, majú podobu príznakov spojených s posttraumatickým stresom a posttraumatickou stresovou poruchou,
• týrané ženy nepotrebujú plánovať stratégie vyrovnávania sa so sociálnou izoláciou, pretože túto záťažovú situáciu zvládli hneď po rozchode s týrajúcim partnerom / manželom, respektíve po odchode od týrajúceho partnera / manžela,
• 1/5 týraných žien, ktoré pociťovali nejaké následky sociálnej izolácie aj po odchode od týrajúceho partnera / manžela, využívajú rôzne stratégie a plány za účelom vyrovnávania sa s pociťovaním sociálnej izolácie a postupným začlenením sa do spoločenského života, a to plánovanie vyhľadania psychologickej pomoci, nasťahovania sa k rodine kvôli pocitu bezpečia, zamestnanie sa a nájdenie vhodného bývania.

Analýza prípadových štúdií nám sprostredkovala odpovede na výskumnú otázku 1, 2, 4, 5, 7, 8 a 9. Analýza odpovedí na otázky v interview nám sprostredkovala odpovede na všetky stanovené výskumné otázky. Odpovede na všetky stanovené výskumné otázky uvádzame v nasledujúcom texte.

Výskumná otázka 1: Bola pôvodná rodina v akej týrané ženy vyrastali úplná? (rodinné aspekty).
Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy pochádzajú z úplnej rodiny. Môžeme tvrdiť, že týrané ženy pochádzajú prevažne z úplných rodín, čo je pozitívnym zistením, keďže neúplná rodina je vo všeobecností vnímaná ako možný rizikový faktor pre behaviorálne, psychické a sociálne problémy v dospelom veku.

Výskumná otázka 2: Aké osobnostné črty sa vyskytujú u otcov a matiek týraných žien? (rodinné aspekty).
Výskyt patologických čŕt v prípadových štúdiách bol zaznamenaný iba v ojedinelých prípadoch. Vo všeobecnosti však môžeme tvrdiť, že otcovia týraných žien nemajú výrazne patologické osobnostné črty, ktoré vedú k problémovému a nežiaducemu správaniu. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy nemajú s otcom ani pozitívny, ani negatívny vzťah vzhľadom k tomu, že svojich otcov hodnotili v priemere takmer v rovnakom počte ako osobnosti s pozitívnymi a rovnako tak aj ako osobnosti s negatívnymi vlastnosťami. Z pohľadu analýzy odpovedí na otázky v interview tiež zistili, že týrané ženy majú matky s pozitívnymi vlastnosťami, čo je pozitívnym zistením.

Výskumná otázka 3: Aké výchovné štýly a prístupy využívali rodičia vo výchove týraných žien? (rodinné aspekty).
Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy hodnotia výchovu zo strany otca ani pozitívne, ani negatívne vzhľadom k tomu, že odpovede participantiek boli takmer v rovnakej miere zaradené do pozitívnej, ako aj negatívnej výchove. Z pohľadu analýzy výchovy zo strany matky môžeme tvrdiť, že týrané ženy hodnotia výchovu matiek ako primeranú, dobrú a láskyplnú.

Výskumná otázka 4: Majú týrané ženy skúsenosť s domácim násilím v pôvodnej rodine, v ktorej vyrastali? (rodinné aspekty).
Skúsenosť s domácim násilím v pôvodnej rodine sa vyskytovala iba ojedinele, a to v dvoch prípadových štúdiách z desiatich. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy nemajú skúsenosť s domácim násilím v rodine. Skúsenosť s domácim násilím mali len 4 participantky z celkového počtu 20.

Výskumná otázka 5: Osamostatnili sa týrané ženy od pôvodnej rodiny v mladom veku? - vek prislúchajúci vývinovému obdobiu „mladá, respektíve skorá dospelosť“ (rodinné aspekty).
Analýza prípadových štúdií potvrdila, že týrané ženy sa osamostatnili od pôvodnej rodiny v období mladej dospelosti, a to v deviatich prípadoch z desiatich. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy opúšťajú svoje rodiny vo veľmi mladom veku, okolo 20 roku veku.

Výskumná otázka 6: Aké boli najčastejšie dôvody osamostatnenia sa týraných žien od pôvodnej rodiny? (rodinné aspekty).
Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že najčastejšie dôvody osamostatnenia sa týraných žien sú tehotenstvo a partnerstvo.

Výskumná otázka 7: Čo si myslia týrané ženy o nežiaducom správaní ich intímneho partnera (expartnera), respektíve manžela (exmanžela)? (sociálne aspekty).
Analýza prípadových štúdií potvrdila, že týrané ženy považujú správanie partnera za neprípustné a nežiaduce. Vo všeobecnosti je možné tvrdiť, že týrané ženy vnímajú správania týrajúcich partnerov / manželov ako veľký problém, ktorý im bráni v socializácii, zamestnaní a vedeniu normálneho života bez sociálnych, finančných, rodinných a zdravotných problémov. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy hodnotia správanie tyranizujúcich partnerov / vo všeobecnosti ako negatívne v zmysle traumatizujúcich a agresívnych prejavov.

Výskumná otázka 8: Pociťujú týrané ženy sociálnu izoláciu v období, keď sú týrané svojim partnerom/manželom? (sociálne aspekty).
Analýza prípadových štúdií potvrdila túto skutočnosť v dvoch prípadoch z desiatich, pričom výsledky môže skresľovať nedostatok informácií o tomto sociálnom fenoméne súvisiacom s výskytom domáceho násilia. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy, ktoré žili, respektíve žijú s tyranizujúcim partnerom / manželom pociťujú sociálnu izoláciu. Ďalej môžeme taktiež tvrdiť, že týrané ženy zažívajú vážnu sociálnu izoláciu v podobe fyzickej izolácie, kedy musia zotrvávať vo väčšine prípadov len vo svojom domove, majú zamedzenú možnosť študovať a pracovať, sú podriadené kontrolou partnera / manžela, nemajú prístup k financiám a majú obmedzené taktiež kontakty fyzické i psychické v podobe kontaktov na sociálnych sieťach.

Výskumná otázka 9: Čo považujú týrané ženy za príčinu sociálnej izolovanosti? (sociálne aspekty).
Analýzy prípadových štúdií síce presne nevymedzovali odpoveď na túto stanovenú výskumnú otázku, avšak vo všeobecnosti by sme mohli za príčiny uvedené v nich považovať nežiaduce partnerove správanie, ktoré smerovalo k zamedzeniu vytvárania a udržiavania sociálnych väzieb. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy, ktoré pociťovali, respektíve pociťujú sociálnu izoláciu následkom správania svojho partnera (expartnera) / manžela (exmanžela), považujú vo väčšine prípadov za príčiny tohto správania negatívne javy v zmysle túžbu po psychickej a fyzickej likvidácii zo strany partnera, nenávisti z lásky, neveru, žiarlivosť a podobne. Zaznamenané boli aj relatívne pozitívne dôvody, a to v podobe pociťovania veľkej lásky zo strany partnera, psychické zranenie partnera, silné puto a iné.

Výskumná otázka 10: Ako sa prejavovala sociálna izolácia v období, keď boli týrané ženy s týrajúcim intímnym partnerom v partnerskom, respektíve v manželskom zväzku? (sociálne aspekty).
Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy vo väčšine prípadov pociťujú sociálnu izoláciu v období, keď sú s týrajúcim intímnym partnerom v partnerskom, respektíve manželskom zväzku. Sociálna izolácia sa prejavuje u väčšiny žien závažným obmedzovaním osobnej slobody.

Výskumná otázka 11: Aké následky sociálnej izolácie pociťujú týrané ženy po odchode od týrajúceho partnera/manžela? (sociálne aspekty).
Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy nepociťujú sociálnu izoláciu po odchode od týrajúceho partnera (expartnera), respektíve manžela (exmanžela). V prípade, že sociálnu izoláciu neustále pociťujú, je to následkom kontaktovania ich blízkych a priateľov týrajúcim partnerom (expartnerom), respektíve manželom (exmanželom), čo im spôsobuje nepríjemné pocity a majú potrebu sa skrývať a zatajovať. V niektorých prípadoch boli zaznamenané príznaky spojené s posttraumatickou stresovou poruchou, a to konkrétne u 1/5 týraných žien.

Výskumná otázka 12: Aké stratégie a plány majú týrané ženy za účelom vyrovnania sa s pociťovaním sociálnej izolácie a postupného začleňovania sa do spoločenského života? (sociálne aspekty).
Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy nepotrebujú plánovať stratégie vyrovnávania sa so sociálnou izoláciou vzhľadom k tomu, že žiadne závažné prejavy po rozchode, respektíve rozvode s týrajúcim partnerom (manželom) už nepociťujú. Stratégie zvládania tejto záťažovej situácie (následky sociálnej izolácie) boli plánované u 1/5 participantiek a boli to napríklad vyhľadanie psychologickej pomoci, nasťahovanie sa k rodine, zamestnanie sa a nájdenie vhodného bývania, vyhľadávanie nových priateľstiev a tým prekonať pocity samoty a izolácie.

Diskusia

V prípade, že by sme mali za cieľ naše výsledky porovnať s výsledkami iných štúdií, tak je nutné zdôrazniť fakt, ktorý uvádza Mencerová (2017), že existujú tri zdroje pre získanie relevantných informácií o domácom násilí – štatistiky, výsledky výskumov a klinické zistenia (štúdie robené psychiatrami, psychológmi, poradcami). Z nášho pohľadu sú významné predovšetkým výsledky výskumov, ktoré skúmali rovnaké, respektíve podobné súvislosti a premenné ako to bolo v našom prípade. V tomto prípade je však nutné tiež uviesť, že výsledky výskumov sú variabilné a niektoré výstupy nie sú porovnateľné s našimi pretože sme realizovali výskum, ktorý sa vyznačoval určitými inováciami v zmysle, že nami zvolené premenné neboli zvolené v rámci týchto výskumov, čím sa nám ponúka možnosť popisu ďalších výskumných súvislostí. Uvedený problém spájame predovšetkým s výskumom prezentovanom v tomto výskumnom článku. Našli sme len jednu štúdiu, ktorá bola primárne zameraná na sociálnu izoláciu žien, ktoré boli, respektíve sú obeťami partnerského / manželského násilia, a to štúdiu Netto et al. (2017).

Autori štúdie Netto et al. (2017) skúmali hypotézu, že izolácia je forma násilia, v ktorej sa intímny partner snaží oslabiť podpornú sieť ženy, izolovať ju od spoločenských interakcií čo vedie až k úplnému zákazu akéhokoľvek vzťahu s rodinou, či priateľmi. Toto tvrdenie bolo rovnako ako v našom prípade potvrdené. V uvedenej štúdie boli rovnako analyzované príčiny sociálnej izolácie pomocou kvalitatívnej výskumnej stratégie. Výskumu sa zúčastnilo 12 žien zo špecializovaného centra asistencie pre ženy v Rio de Janeiro – Brazílii. Použitý bol rovnako ako v našom prípade rozhovor. Výsledky preukázali, že ženy mali v súvislosti s problémami so sociálnou izoláciou následkom násilného správania intímneho partnera deficit napĺňania ich potrieb, a to predovšetkým sociálnych, čo je spojené s určitými symptómami v rôznych oblastiach osobnosti. Rovnako aj v tejto štúdii bolo preukázané, že príčiny izolovanosti týraných žien sú spojené s nežiaducim až tyranizujúcim a ohrozujúcim správaním partnera/manžela čo vedie k zamedzeniu kontaktu so sociálnym prostredím.

Negatívnym zistením je, tak ako aj v našom prípade, že ženy zažívajúci domáce násilia vyhľadajú odbornú pomoc až vtedy, keď sa situácia javí ako vážna až neriešiteľné, či život ohrozujúca. Do tohto obdobia sa problémy v partnerskom zväzku spojené s násilím snažia bagatelizovať a neriešiť. Problémy spojené so sociálnou izoláciou následkom násilia páchaného na ženách z pohľadu partnera/manžela odznejú zamedzením kontaktu s týmto partnerom, respektíve životnou zmenou, ktorá je spojená s novým sociálnym a rodinným zázemím.

Záver

V závere by sme radi poukázali na limity zrealizovaného výskumu. Limitom výskumu je možné skreslenie odpovedí participantiek v kvalitatívnom rozhovorovom výskumu, kedy odpovede mohli byť kvôli zablokovaniu určitých zdravých psychických funkcií následkom prežitej traumy a vážnych stresových udalostí, či zmien určitým spôsobom neautentické, čo však nemení fakt, že ich výpovednú hodnotu môžeme potvrdiť vďaka vzájomnej prepojenosti a nadväznosti vzťahov medzi premennými.

V rámci výskumu boli participantky poučené o všeobecnosti výsledkov výskumu, o prísne dodržanej anonymite ich výpovedí, ako aj o ochrane ich osobných, či iných osobnostných údajov a charakteristík čo mohlo byť na druhej strane povzbudzujúce a stimulujúce pre vypovedanie skutočnosti, či zhodnotenie situácie restrospektívne i perspektívne. V niektorých prípadoch sme si však všimli, že výpoveď participantky bola nesúrodá a povrchná, pričom sme rešpektovali rozhodnutie participantky neodpovedať na otázku rozsiahlou výpoveďou a nekládli sme ďalšie doplňujúce otázky. Stretli sme sa tiež zo smútkovými a úzkostnými prejavmi, ktoré boli veľmi náročné zvládnuť z pohľadu výskumníka, pretože mali vplyv na intenzitu hlasu, či na samotnú výpoveď a jej dĺžku odpovedí k položeným otázkam. V jednom prípade bolo tiež očividné, že participantka mala z rôznych dôvodov veľké zábrany vypovedať, čo sme však postupom času zvrátili prejavom empatie, kongruencie, akceptácie a rešpektu.

Autor: PhDr. Andrea Hurbanová
Autorka je študentkou doktorandského štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
Zoznam použitej literatúry

APPELT, B. – KASELITZ, V. – LOGAR, R. 2004. Away from Violence. Guidelines for setting up and running a Women´s Refuge. [online].Vienna : European Commision Programme. [cit. 207-07-30]. Dostupné na internete: http://fileserver.wave-network.org/trainingmanuals/Away_from_Violence_20... [4]
BUDINOVÁ, A. 2012.Rizika chudoby žen postižených domácím násilím a jejich dětí. Praha : Profem, s. r. o., 2012. 37 s. ISBN 978-80-904564-2-6.
BURIÁNEK, J. 2013. Partnerské konfigurace, hodnotové vzorce a domácí násilí. In VEČERKA, K. (Eds.). Prevence sociálních deviací – přání, naděje a realita: sborník z konference sekce sociální patologie MČSS, Červená nad Vltavou, 17.-19. 4. 2013. Praha: MČSS, 2013. s. 127-137.
ČÍRTKOVÁ, L. 2017. Zkušenosti s řešením domáciho násilí v ČR. In Polák, P. – Tittlová, M. 2017. Kriminologivkcé možnosti riešenia domáceho násilia. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 20. apríla 2017. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 568 s. ISBN 978-80-8168-708-2. s. 100-112.
GARCÍA-MORENO, C. et al. 2013. Global and regional estimmates of violence against women: prevalence and health effects of intimate partner violence and non partner sexual violence. Geneva : World Health Organization, 2014.
HABANÍK, T. – VAVRUŠ, M. 2017. Nástroje prevencie pred domácim násilím v psychickej podobe. In Polák, P. – Tittlová, M. 2017. Kriminologivkcé možnosti riešenia domáceho násilia. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 20. apríla 2017. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 568 s. ISBN 978-80-8168-708-2. s. 343-351.
HRONOVÁ, M. et al. 2011. Vliv domácího násilí na zdraví žen – obětí násilí a jejich dětí, které jsou svědky násilí v rodině. Sociologická sonda klientek o.s. ROSA a jejich dětí za rok 2010. [online]. [citované 2018-02-06]. Dostupné na internete: http://rosa-os.cz/wp-content/uploads/2014/05/2010_STATS.pdf [5]
HRUŠKOVÁ, M. – KOZLOVÁ, L. – FRANCOVÁ, H. 2013. Stereotypy percepce veřejnosti vůči obětem domácího násilí. In Prevence úrazů, otrav a násilí, 2013. roč. 9, č. 1. s. 7-14.
HURBANOVÁ, A. 2018. Sociálne aspekty pomoci ženám – obetiam domáceho násilia. [rozpracovaná dizertačná práca].
KELLY, J. B. - JOHNSON, M. P. 2008. Differentiation among types of intimate partner violence: research update and implications for interventions. In Family Court Review, 2008. Roč. 3, č. 46, s. 476 -499.
MARTINKOVÁ, M. – SLAVĚTÍNSKÝ, V. – VLACH, J. 2014. Vybrané problémy z oblasti domáceho násilí v ČR. Praha : Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 2014. 130 s. ISBN 978-80-7338-139-4.
MENCEROVÁ, I. 2017. Prevencia a eliminácia domáceho násilia. In Polák, P. – Tittlová, M. 2017. Kriminologivkcé možnosti riešenia domáceho násilia. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 20. apríla 2017. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 568 s. ISBN 978-80-8168-708-2. s. 141-152.
MIOVSKÝ, M. 2010. Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. Praha : Grada Publishing, 2010. 332 s. ISBN 80-247-1362-4.
NETÍKOVÁ, D. – NETÍK, K. 2010. Program terapie partnerských agresorů. In NEDVĚDOVÁ, A. – VANÍČKOVÁ, L. CHOMOVÁ, Z. (Eds.). 2010. Sborník textů zaměřených na problematiku domácího násilí. s. 150-154.
NETTO, L. A. et al. 2017. Isolation of women in situation of violence by intimate partner: a sociál network condition. (original: Isolamento de mulheres em situação de violência pelo parceiro íntimo: uma condição em redes sociais; Aislamiento de mujeres en situación de violencia por el compañero íntimo: una condición en redes sociales). In Escola Anna Nery, 2017. ISSN 1414-8145. Roč. 21, č. 1, s. 1-8.
NOVÁKOVÁ, L. 2010. „Každý má právo na život bez násilí!“. In NEDVĚDOVÁ, A. – VANÍČKOVÁ, L. CHOMOVÁ, Z. (Eds.). 2010. Sborník textů zaměřených na problematiku domácího násilí. s. 65-68.
ONDICOVÁ, M. 2017. Základné znaky domáceho násilia. In Polák, P. – Tittlová, M. 2017. Kriminologivkcé možnosti riešenia domáceho násilia. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 20. apríla 2017. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 568 s. ISBN 978-80-8168-708-2. s. 31-49.
POLÁK, P. 2017. Pomoc obetiam domáceho násilia. In Polák, P. – Tittlová, M. 2017. Kriminologivkcé možnosti riešenia domáceho násilia. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 20. apríla 2017. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 568 s. ISBN 978-80-8168-708-2. s. 179-205.
RITOMSKÝ, A. – BACHRATÝ, J. 2008. Metóda repertoárovej mriežky v sociálnych vedách. [online]. In Sociálne a politické analýzy, 2008. 2(2). s. 72 - 114. Dostupné na internete: http://sapa.ff.upjs.sk/images/files/82_1750613787_35_Ritomsky-Bachraty.pdf [6]
ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2010. Domáce násilie. [online]. [citované 2017-07-04]. Dostupné na internete: http://www.ruvzpd.sk/vz/data/Domace_nasilie.pdf [7]