Štyri dni motivačného kurzu plné potu, emócií, smiechu i sĺz

jún 26 2015

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci aktivity č. 2 národného projektu „Vybrané aktívne opatrenia na trhu práce v rámci SR“ poskytuje príspevky na rekvalifikáciu uchádzača o zamestnanie. Rekvalifikácia je príprava uchádzača o zamestnanie na uplatnenie sa na trhu práce s cieľom nadobudnutia teoretických a praktických vedomostí, schopností a zručností vo vybranom akreditovanom vzdelávacom kurze, ktorý zrealizuje poskytovateľ rekvalifikácie. Spoločnosti poskytujúce služby v oblasti vzdelávania a spolupracujúce s úradmi práce a zamestnávateľmi prispôsobujú kurzy potrebám trhu práce a zvyšujú tak jednotlivcom šance na získanie zamestnania. Medzi akreditované rekvalifikačné a motivačné kurzy, ktoré sú zostavované na základe požiadaviek zamestnávateľov, patrí aj kurz opatrovateľstva, ktorý sa začal 8. júna 2015 v Leviciach. Poskytovateľ kurzu, spoločnosť Newport Group a. s., ponúka v rámci 480 hodinového kurzu: 400 hodín odborného kurzu, 32 hodín motivačného kurzu a 48 hodín nemčiny pre opatrovateľky. Prinášame vám článok, ktorý je osobnou výpoveďou jednej z účastníčok. Autorka v ňom predkladá svoje dojmy, pocity a hodnotenie úvodnej – motivačnej časti rekvalifikačného kurzu. Článok vznikol ako výstup jednej z interaktívnych a zážitkových aktivít, ktoré boli realizované počas motivačného tréningu.

Mgr. Lenka Jalilah, PhD., lektorka

Pondelňajšie ráno, ráno ako každé iné, pozostávajúce z bežných zaužívaných činností. A predsa toto bolo iné. 8. júna som totiž mala nastúpiť na rekvalifikačný kurz Opatrovateľstvo. Miešali sa vo mne všetky možné pocity. Bolo to veľmi zvláštne... Po rokoch strávených v zamestnaní som sa znova vrátila do školských lavíc na kurz v oblasti, o ktorej ja, dlhoročná účtovníčka, nemám ani poňatia. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že sa na niečo takéto dám, ale doma ma všetci veľmi podporili. Hlavne dcéra, ktorá chodí na zdravotnú školu, sa tešila, že budeme kolegyne. A tak som ráno s roztrasenými nohami nastúpila do autobusu, ktorý ma odviezol do neďalekého mesta, kde sa kurz konal.

V triede nás bolo deväť žien, odhodlaných zmeniť v najbližšom čase tok svojho doterajšieho života. Privítala nás milá lektorka, pani doktorka Lenka Jalilah. V priebehu prvého dňa nám priblížila problematiku prijímacieho pohovoru. Táto téma nebola pre mňa úplne neznáma, keďže som sa v minulosti na viacerých pohovoroch osobne zúčastnila, aj som na nich spolupracovala. Takže som si na kurze oprášila to, čo som už vedela, ale zároveň som sa aj podozvedala zopár noviniek. Osobne si myslím, že problematika správneho písania dokumentov pri hľadaní zamestnania je dnes veľmi dôležitá. Dobre napísaný životopis a motivačný list sú kľúčom k otvoreniu dvier s názvom „Pracovný pohovor“, a odtiaľ je to už len krôčik k získaniu vysnívanej práce. Páčilo sa mi, že sme nielen sucho počúvali, ale mali sme aj možnosť aktívne sa zapájať a pýtať sa na veci, ktoré nám neboli úplne jasné. Po výklade nám lektorka dala úlohu, v rámci ktorej sme si vyskúšali to, čo sme po celý deň preberali, teda napísali sme si svoj vlastný životopis a motivačný list. Motivačný list sme nahlas čítali pred celou triedou a naša pani lektorka nám dala cenné rady ohľadom správnej štylizácie a obsahu. Na záver prvého dňa nám ešte bola vysvetlená téma Europassu.

Prvý deň ubehol ako voda. Ani som sa nenazdala, a pri všetkých tých zaujímavých témach bol zrazu záver. Nakoniec to vôbec nebolo také hrozné, ako som sa v kútiku svojho prestrašeného srdca obávala. Domov som odchádzala plná pozitívnych dojmov a v radostnom očakávaní druhého dňa.

V rozhorúčenej a dusnej triede, kde by sa rozpálený vzduch dal krájať, sme začali druhý vyučovací deň. Pot nám stekal aj po miestach, o ktorých existencii sme dovtedy ani nevedeli, ale to nás neodradilo a doslova sme viseli na perách našej lektorky. Na dopoludnie nám pripravila ďalšiu zaujímavú tému. Bol ňou pracovný pohovor: ako sa naň pripraviť, ako sa správne obliecť. Áno, aj o oblečení bola reč, veď aj to patrí k správne vyvolanému prvému dojmu. Ďalej sme podrobne rozoberali správanie sa počas pohovoru, čo sa pýtať a čo nie, ako sa tváriť, ako správne odpovedať. Všetko to boli zaujímavé a užitočné veci. Nakoniec sme sa na zopár pohovorov aj zahrali, aby sme si overili, nakoľko sme problematiku pochopili. Každá z nás bola uchádzačkou o zamestnanie na pracovnom pohovore a lektorka nás ako veľmi prísny rekruiter riadne vyobracala zo všetkých strán. Neúprosne nám kládla zákerné otázky a privádzala neraz do slepej uličky. Všetko to bolo ale pre naše dobro, lebo nevieme čo nás čaká a k akému potenciálnemu zamestnávateľovi sa na pohovor dostaneme. Po takomto tréningu nás už nič len tak ľahko neprekvapí.

Po dni a pol výkladu, ktorý, ako som už spomenula, nebol pre mňa úplne cudzí, prišla bomba. Bomba v podobe Maslowovej hierarchie potrieb, ktorá sa dostavila s témou teórie motivácie a potrieb. Mňa osobne táto téma nesmierne zaujala. Pre mňa to bolo niečo úplne nové, neznáme a zaujímavé. Rozdiel medzi motívom a stimulom, čo je potreba... Možno sa zdá – pri povrchnom pohľade na prácu opatrovateľky – že niečo také je úplne nepodstatné, ale pri hlbšom zamyslení sa človek zistí, že je to veľmi dôležité. Dobrá opatrovateľka predsa musí vedieť rozoznávať rozdiel medzi vnútorným impulzom – motívom a vonkajším popudom – stimulom, pretože len tak bude vedieť správne reagovať na potreby svojho klienta a adekvátne ich uspokojiť k jeho spokojnosti a dobru. Prebrali sme a vysvetlili si toľko najrôznejších príkladov, že, ako hovorí naša lektorka, keď nás o polnoci zobudí a spýta sa nás, ako sa volá najznámejšia teória potrieb, určite každá z nás odpovie: Maslowova.

Na tretí deň nás v triede čakalo vzhliadnutie veľmi zaujímavého filmu. Bol natočený podľa skutočnej udalosti a volal sa Nedotknuteľní. Je to francúzsky film – komediálna dráma z roku 2011, ktorá získala niekoľko nominácií na filmové ocenenia. Komédia s dramatickou zápletkou o tom, že ani nehybný človek nemusí stratiť zmysel života, keď okolo neho stoja správni ľudia, ktorí mu pomáhajú s činnosťami každodenného života. Podľa mňa je tento film veľmi peknou, citlivou, ale zároveň aj zábavnou sondou do života opatrovateľa a jeho klienta. Hlavnými postavami sú ochrnutý a bohatý aristokrat Phillipe a jeho nový opatrovateľ Driss, ktorý je jeho úplným opakom – je bezstarostný, s ľahkovážnym prístupom k sebe, k životu a aj k ostatným. Od okamihu pohovoru, kedy si Phillipe vyberie Drissa za svojho opatrovateľa, sa títo dvaja úplne odlišní ľudia začnú zbližovať a meniť jeden druhému pozitívne život. Ochrnutý Phillipe naučí Drissa zodpovednosti a serióznosti a Driss Phillipa tešiť sa zo svojho života, aj keď je ťažký a obmedzujúci po všetkých stránkach, ale napriek tomu si ho môže užívať a vyťažiť aj z tejto bezvýchodiskovej situácie maximum. Film vo mne zanechal veľmi príjemný pocit a som rada, že som ho mala možnosť vidieť.

V príjemnej atmosfére sme sa po skončení filmu vrátili k téme tretieho dňa, a tou bol stres. Hovorili sme o tom, čo je stres, aké má fázy, ako sa ho zbaviť, o druhoch stresu. Teraz už viem, že slovíčko stres neznamená automaticky len niečo zlé, pretože stres delíme na eustres a distres. Eustres je dobrý stres (pozitívny), distres je spojený s negatívnymi emóciami, čiže je pre nás škodlivý. Pri spoločnej diskusii sme si povedali, ako by mal prebiehať protistresový program: človek, ak má možnosť, by mal urobiť takzvaný ostrý strih: prerušiť činnosť, ktorá stres vyvoláva, a dať si aspoň desaťminútovú prestávku, ktorú strávi napríklad prechádzkou, relaxáciou... podľa toho, čo na neho pôsobí najviac upokojujúco, a až potom by sa mal vrátiť k predchádzajúcej činnosti. U mňa napríklad pri strese na jeho odbúranie pôsobí najlepšie hlasná rocková hudba v spojení s pohybom. Keď už cítim, že hladina môjho stresu stúpa na najvyššiu možnú mieru únosnosti, dám si do uší slúchadlá, zapnem v MP3 prehrávači veľmi hlasno nejaký rockový vypaľovák, pridám k tomu pohyb a naozaj som o desať minút úplne v pohode a schopná pokračovať ďalej.

Na záver témy o strese sme si individuálne vypracovali test a po jeho vyhodnotení sme každá zistili, ako veľmi sa nachádzame v strese, do akej miery nás stres ohrozuje, a aké praktické kroky by sme mali podniknúť v prospech vlastného zdravia. Čerešničkou na torte bola požiadavka lektorky o nakreslenie nášho súkromného neba. Každá z nás si nakreslila svoje vlastné nebo s piatimi obláčikmi, do ktorých sme mali napísať mená ľudí, o ktorých sa môžeme v stresových situáciách nášho života oprieť a ktorí nám pomôžu. Bolo to veľmi milé. Pred úplným záverom dňa nás ešte lektorka naučila techniku uvoľňujúceho cvičenia na odbúranie stresu a navodenie príjemných pocitov. Domov sme všetky odchádzali uvoľnené a bez stresu.

Medzi zákonitosti sveta patrí aj to, že všetko má svoj koniec. Tak aj naše motivačné dni v rámci rekvalifikačného kurzu Opatrovateľstvo sa pomaly končili a nastal posledný deň s jeho prvou témou, ktorá bola venovaná problematike zvládania agresívneho a neurotického klienta. Prešli sme si všetky znaky správania sa týchto špecifických klientov a to, ako k nim pristupovať tak, aby sme nepoškodili im ani sebe.

To sme už ale pomaly začínali vchádzať do stanice s názvom „Konečná motivačných dní“. Ešte sme si predebatovali nezamestnanosť z pohľadu toho, ako človek reaguje na stratu zamestnania, ako sa vyrovnať s novou životnou situáciou a ako sa posunúť v živote ďalej. Pre našu vlastnú motiváciu nám bol prezentovaný životný príbeh Leni Riefenstahlovej – obdivuhodnej ženy, ktorá sa dožila neuveriteľných 101 rokov a prežila ich úplne naplno. Aj keď sa jej postavili do života ťažké prekážky, nikdy sa nevzdala a dokázala veľké veci. Úplne nás to všetky nakoplo. Všimla som si, ako sa aj moje spolužiačky pozerajú na krátke videoukážky a fotografie z Leninho života s iskrou v očiach a so zatajeným dychom.

Témou o reči tela sme ukončili naše štyri motivačné dni. Napriek tomu, že reč tela je vážna téma, dosť sme sa pri nej nasmiali. Bolo veľmi zaujímavé rozoberať rôzne fotky a videá celebrít, politikov a slávnych ľudí, a na základe súborov gest ich analyzovať. Nikdy by mi nenapadlo, že takým obyčajným gestom ako je podanie ruky sa dá toľko povedať. Gestá, mimika a postoje, to všetko je veľmi rôznorodá a rozsiahla téma, pri ktorej by sa dalo stráviť veľmi veľa času, ale ten náš už bohužiaľ uplynul a motivačný kurz dospel k svojmu záveru.

S pani doktorkou Lenkou sme sa všetky lúčili veľmi ťažko, so slzami v očiach. Podľa môjho názoru nám tieto štyri dni dali veľmi veľa a nakopli nás správnym spôsobom do ďalších dní, ktoré nás ešte na kurze čakajú, ale aj do budúcej profesionálnej etapy života.

Autor: Zuzana Homolová
Foto 1: Účastníčky rekvalifikačného kurzu Opatrovateľstvo, autorka článku: prvá vľavo (foto: jalilah)

Foto 2: V triede bolo horúco, ale frekventantky boli aj napriek tomu denne osem hodín plne sústredené, aktívne, spolupracovali a prejavovali úprimný záujem o preberané témy (foto: jalilah)

Foto 3: Počas praktického nácviku sociálnych zručností bolo aj veselo (foto: Marta Tomášeková)

Foto 4: Tréning sociálnych interakcií (foto: Marta Tomášeková)