Vplyv domácej opatrovateľskej starostlivosti na kvalitu života imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni

máj 9 2017

Influence of home nursing service on life quality of disabled seniors in Bratislava and Vienna
Abstrakt: Prezentovaný článok je zameraný na vplyv domácej opatrovateľskej starostlivosti na kvalitu života imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni. Z metodologického hľadiska sme sa rozhodli pre komparatívne štúdia založené na kvalitatívnom výskume. Realizovaný bol medzi poskytovateľmi a prijímateľmi sociálnych služieb v Bratislave a vo Viedni. Zo zistení podľa Likertovej škály sumovaných odhadov vyplýva, že najlepšími prediktormi životnej spokojnosti imobilných seniorov vo Viedni je ich vysoká životná úroveň a jej rodinná súdržnosť.
Kľúčové slová: Domáca opatrovateľská starostlivosť, kvalita života, poskytovateľ, prijímateľ, spokojnosť imobilného seniora.

Abstract: Presented article is focused on influence of home nursing service on life quality of disabled seniors in Bratislava and Vienna. From the methodological point of view, we decided for compare studios, we decided for qualitative research. The research was applied on providers of social services and recipients of social services in Bratislava and Vienna. Findings of summed estimates by Likers scale showed, that the best predictor of life satisfaction of disabled seniors in Vienna is their high standard of living and their family cohesiveness.
Keywords:
Content of disabled senior, home nursing service, life quality, provider, recipient.

Úvod

Životné podmienky určujúcim spôsobom vplývajú na proces oslabenia solidarity s druhými. Zo zistení vieme, že nízky životný štandard imobilných seniorov v Bratislave prináša so sebou mnohé obmedzenia fyzických, psychických a sociálnych aktivít. Imobilným seniorom poskytujú ich príbuzní vo Viedni vysokú mieru sociálnej opory. Náš prioritný zámer vychádza z posúdenia sociálnych dôsledkov imobilizačného syndrómu a cielenej intervencie.

Faktory spokojnosti ovplyvňujúce sociálne dôsledky imobility

Spokojnosť so životom je najzákladnejším cieľom, ktorý sa snažia ľudia dosiahnúť. Imobilita vplýva na všetky orgánové systémy. Významný vplyv na rozvoj, priebeh a prognózu chorôb majú aj faktory psychické a sociálne. Sociálny rozmer ochorení sa prejavuje sociálnou izoláciou, zmenou sociálneho statusu, stratou komunikácie, stratou pocitu potrebnosti s vysokým rizikom adaptačného zlyhania (Poledníková a kol., 2006).

Podporu sociálneho prostredia následne definuje Kaplan a kol. (1996) ako ,,počet sociálnych kontaktov alebo spokojnosť s ním.“ Rodina zohráva významnú podpornú úlohu, ktorá má starému človeku poskytnúť zázemie, pocit bezpečia a spolupatričnosti. V iných prípadoch vstupujú do rodín opatrovatelia, ktorí vykonávajú starostlivosť (Fulmeková a kol., 2012).

Významným determinantom ovplyvňujúci prežívanie seniorov je, ako uvádza Uher (2014) ,,voľný čas, pretože existuje značná súvislosť medzi aktívnym štýlom života a zdravým stavom človeka.“ Podľa Zrubákovej a kol. (2012), ,,opatrovateľ je zodpovedný hlavne za kvalitné poskytovanie opatrovateľskej starostlivosti v podmienkach domáceho prostredia.“

Ak ide len o časovo obmedzený rozsah starostlivosti, tak sa zužuje aj obsah náplne jej práce. V tomto smere nadobúda vzťah ku klientovi úplne iný charakter a preto sme upiamili našu pozornosť práve na porovnávanie kvality domácej opatrovateľskej starostlivosti o imobilného seniora v Bratislave a 24-hodinej služby vo Viedni.

Metodika

Do anonymného výskumu spokojnosti participantov s kvalitou opatrovateľskej služby sme zapojili imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni. Prvou skupinou (A) sú imobilní seniori, vo veku nad 65 rokov, v Bratislave a druhou skupinou (B) sú vo Viedni. Celkovo sme uskutočnili 26 interview z toho 13 interview v Bratislave a 13 interview vo Viedni.

Realizovaný bol v období od 18. apríla 2015 do 28. septembra 2015. O spoluprácu a podporu sme požiadali vedúcich koordinátorov opatrovateľskej služby v Bratislave a manažérov 24-hodinovej služby vo Viedni. Na zodpovedanie výskumných otázok u týchto dvoch skupín sme zvolili metódu individuálneho hĺbkového rozhovoru. Úlohou participantov u oboch cieľových skupín bolo, pomocou 5-stupňovej Likertovej škály, zhodnotiť mieru ich súhlasu resp. nesúhlasu.
Na vyhodnotenie výskumných otázok z hĺbkového interview sme použili dve metódy: jednak jednoduchú analýzu rozptylu (oneway ANOVA), ako aj prostredníctvom Spearmanovho korelačného koeficientu. Pričom vo všetkých využitých testoch sme pracovali s hladinou významnosti alfa (p) 0,05. (Chajdiak, 2009).

Cieľ výskumu

Naším hlavným cieľom je zistiť, aká je úroveň spokojnosti imobilných seniorov s domácou opatrovateľskou starostlivosťou v Bratislave a vo Viedni. Ďalším cieľom je zistiť, od akých faktorov sa odvíja životná spokojnosť imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni.

Výsledky

Aká je úroveň kvality poskytovanej sociálnej služby v Bratislave a vo Viedni?

Kvalita užívaných sociálnych služieb u participantov v Bratislave

Zdroj: Autor práce

Imobilní seniori v Bratislave využívajú zo sociálnych služieb iba opatrovateľskú službu a donášku jedla, v čom sa odráža aj ich spokojnosť s kvalitou týchto poskytovaných sociálnych služieb.
Participanti v Bratislave vo zvýšenej miere vnímajú negatívne predovšetkým drahú cenovú tarifu za služby, nízku dostupnosť liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu a pomôcok, ako aj zhoršenú prístupnosť rodinného prostredia a dopravy, ktoré predstavovali jednu z najproblémovejších oblastí uspokojovania ich individuálnych potrieb v súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím. Participanti v Bratislave uviedli, že vo svojom domácom prostredí nemajú možnosť byť vybavení bezbariérovými zariadeniami.

Kvalita užívaných sociálnych služieb u participantov vo Viedni

Zdroj: Autor práce

Z výsledných hodnôt v rámci komparácie (skupiny A so skupinou B) nám vyplýva, že spokojnosť imobilných seniorov s poskytovanými sociálnymi službami je vo Viedni vyššia. Imobilní seniori vo Viedni všestranne užívajú aj mobilné sociálne služby napr. mobilnú ošetrovateľskú starostlivosť, pomoc v domácnosti či mobilnú fyzikálnu terapiu.
Participanti vo Viedni vyjadrili výbornú spokojnosť s 24-hodinovou starostlivosťou. Ocenili profesionálny prístup slovenských opatrovateliek a ich osobnostné danosti. Potvrdil sa štatisticky významný rozdiel vzťahom p = 0,014 < α =0,05.

Aká je životná úroveň imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni?

Z našich zistení vyplýva, že nízke finančné prostriedky u participantov v Bratislave vplývajú na kvalitu ich života, pretože sa negatívne odzrkadľujú na spôsobe ich života.

Životná úroveň participantov v Bratislave a vo Viedni

Zdroj: Autor práce

Z hľadiska zhodnotenia životnej úrovne u oboch cieľových skupín sa nám potvrdilo, že imobilní seniori vo Viedni vnímajú, že ich životný štandard je vysoký v porovnaní s nízkym životným štandardom u participantov v Bratislave. Môžeme povedať, že imobilní seniori vo Viedni sú schopní nielen vystačiť si s peniazmi, ale aj majú možnosť finančne podporovať svojich blízkých.

Z našich zistení hodnotíme veľmi pozitívne fakt, že imobilní seniori vo Viedni disponujú zariadeniami uľahčujúce ich mobilizáciu napr. bezbariérové vozidlá, elektromechanické zdvíhacie zariadenie, otáčacie schodíky, ergonomické pásy či elektrický prístroj posilňovania dolných končatín.
Majú príbuzní aktívny záujem o imobilného seniora v Bratislave a vo Viedni?

Z hľadiska vekovej kategórie participantov (skupiny A a skupiny B) sa analýzou ukázalo, že spoluúčasť príbuzných u imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni sa značne odlišuje.

Aktívny záujem príbuzných o imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni

Zdroj: Autor práce

Porovnávaním oboch cieľových skupín v Bratislave a vo Viedni sme podľa výpočtu aritmetického priemeru odpovedí zistili, že miera pomoci príbuzných v rámci ich spoluúčasti na starostlivosti o imobilných seniorov v Bratislave klesá.

Zabezpečenie starostlivosti rodinou imobilného seniora v Bratislave sa prejavujú negatívnym efektom starostlivosti. Blízky majú často zdravotné ťažkosti, problémy so psychickým zdravím a v sociálnej oblasti.

Naopak aktívny záujem príbuzných vo Viedni o ich ťažko chorých rodičov je pravdepodobne ovplyvnený vzájomnou hlbšou citovou väzbou medzi imobilným seniorom a príbuzným, ako aj to, že imobilný senior musí byť v centre diania, čiže stredobodom pozornosti a od svojich rodinných príslušníkov očakáva intervenčné aktivity.

Má starostlivosť opatrovateľov o vlastné zdravie a hygienu vplyv na imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni?

Zvlášť nás zaujímal pohľad imobilných seniorov na opatrovateľov v starostlivosti o svoje zdravie a hygienu. Vedenie k samoopatere opatrovateľov o svoje zdravie a hygienu je nevyhnutnosťou, a preto je potrebné dodržiavať zdravý spôsob života a tak predchádzať možným komplikáciám na pracovisku.

Vplyv spätnej väzby na starostlivosť opatrovateľov o zdravie a hygienu

Zdroj: Autor práce

Na základe výpočtu stanoveného ako aritmetický priemer odpovedí (v pomere 3,23:1,00) vyplýva, že čím vyššia starostlivosť opatrovateľa o vlastné zdravie a hygienu, tým lepšia je spätná väzba imobilného seniora z hľadiska jeho subjektívneho vnímania vo Viedni, pretože efektívna podpora manažmentu seba samého znamená viac, ako len povedať klientovi čo má robiť. Platnosťou vzťahu p= 0,039 <α = 0,05 sa preukázal štatisticky významný rozdiel.

Zistili sme, že vzájomné kladné vzťahy medzi imobilným seniorom a opatrovateľom sú jedným z významných faktorov, ktoré nielen ovplyvňujú správanie, nálady, pocity opatrovateľov, ale odzrkadľujú aj pozitívne výsledky ich pracovného nasadenia.

Záver

Z výsledkov výskumu môžeme sformulovať niekoľko zovšeobecňujúcich zistení. Prvým je úroveň kvality užívaných sociálnych služieb imobilnými seniormi v Bratislave a vo Viedni. Komparáciou sme zistili, že úroveň kvality 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni je vyššia ako v Bratislave. Participanti vo Viedni ako dôvod uvádzajú väčšiu spokojnosť s prístupnosťou mobilných doplnkových služieb v porovnaní s Bratislavou, v ktorej tieto prepravné služby chýbajú.

Spokojnosť imobilných seniorov vo Viedni sa prejavuje na základe viacerých faktorov. Jedným z nich je aj vysoká miera spoluúčasti príbuzných o ich individuálne potreby ako v Bratislave. Môžeme povedať, že intervenčné aktivity príbuzných sú závislé aj od finančnej sebestačnosti seniorov. Preto imobilní senior v Bratislave stráca prestíž o záujem svojich príbuzných.

Dospeli sme k záveru, že opatrovateľ v domácom prostredí imobilných seniorov v Bratislave by mal mať požadovanú úroveň sebapoznania a starostlivosti o svoje vlastné zdravie, čiže riadiť sa zdravým spôsobom života (napr. pohybová aktivita, racionálna výživa, osobná hygiena, harmonické vzťahy, eliminácia škodlivých návykov a pod.).

Napokon treba konštatovať, že stále vzniká rozpor medzi priemernou výškou dôchodkov (príjmov) potenciálnych užívateľov opatrovateľskej služby a úhradami za poskytované sociálne služby. Vychádzajúc zo zahraničnej praxi navrhujeme, aby sa posilnila suverenita jedinca tak, že by sa preferoval a uplatňoval princíp ,,dotácie na osobu“, t.j. posilnenie príjmu osoby, ktorá podľa odborného posúdenia posudkovej komisie službu potrebuje.

V dôsledku narušených generačných vzťahov, zlej sociálnej adaptácie a iných faktorov sa imobilný senior v Bratislave stáva osamelým. Preto navrhujeme, aby opatrovatelia aktívne zamestnávali imobilného seniora nejakou činnosťou, čo sa odrazí vo všetkých jej dimenziách: fyzickej, psychickej, sociálnej a duchovnej. Ďalej odporúčame, aby sa koordinátori opatrovateľskej služby v Bratislave viac zamerali formou odborných seminárov na prevenciu duševného zdravia opatrovateľov.

Autori: PhDr. Zuzana Kurkinová, Mgr. Veronika Reháková, PhD.
Zoznam bibliografických odkazov

FULMEKOVÁ, M. – MASARYKOVÁ, L. a kol. 2012. Geriatrický pacient a kvalita života. Praktické lekárstvo, 2012. roč. 2, č. 1. s. 26 – 28. ISSN: 1338-3132.

CHAJDIAK, J. 2009. Štatistika v exceli 2007. Bratislava: STATIS, 2009. 304 s. ISBN 978-80-85659-49-8.

KAPLAN, M.R. a kol. 1996. Zdravie a správanie človeka. Bratislava: SPN, 1996. 450 s. ISBN: 80-08-00332-4.

POLEDNÍKOVÁ, Ľ. a kol. 2006. Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo. Martin: Osveta, 2006. 216 s. ISBN: 80-8063-208-1.

UHER, I. 2014. Determinanty kvality seniorov. 1. vydanie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. 2014. 133 s. ISBN: 978-80-8152-136-2.

ZRUBÁKOVÁ, K. a kol. 2012. Ošetrovateľská starostlivosť a jej význam v prevencii poresuscitačných komplikácií pacientov. In Ošetrovateľská péče a porodní asistence v praxi. Sborník z medzinárodní konference Jihlavské zdravotnicke dny, 2012. Jihlava: Vysoká škola polytechnická. ISBN: 978-80-87035-52-8, s. 1022.