História nerovnocenného postavenia a financovania verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb od 1.1.2009

dec 18 2015

V období prvej vlády pod vedením premiéra Róberta Fica bol pripravený a schválený zákon o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2009. Zákon mal veľké nedostatky a bol diskriminačný o čom svedčí nález Ústavného súdu a jeho 11 noviel, za krátku dobu jeho pôsobnosti, ktoré však len čiastočne miernili jeho nedostatky a neodstránili jeho najväčší nedostatok a to rovnocenné postavenie a financovanie verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb (ďalej len NPSS) a ich klientov.

Pod tlakom verejnosti MPSVR SR sa rozhodlo pripraviť novelizáciu zákona a zriadilo pracovnú skupinu pozostávajúcu so zástupcov štátnej správy, samosprávy, cirkvi, tretieho sektora a poskytovateľov sociálnych služieb. Pracovná skupina začala pracovať v januári 2015.

V počiatočnom štádiu boli predkladané návrhy na novelizáciu jednotlivých ustanovení zákona, avšak po čase sa zistilo, že najväčším problémom je financovanie sociálnych služieb, preto pre krátkosť času na veľkú novelizáciu zákona sa rozhodlo pripraviť tzv. „malú novelu“.

Neverejní poskytovatelia iniciatívne predložili návrh na čiastočnú zmenu financovania niektorých neverejných sociálnych služieb na prechodné obdobie, aby sa zastavilo zanikanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktoré v konečnom dôsledku bude znamenať zhoršenie situácie v dostupnosti sociálnych služieb, zvyšovanie nezamestnanosti zamestnanci zaniknutých sociálnych služieb rozšíria rady nezamestnaných, znížia sa povinné odvody do štátneho rozpočtu, zvýši sa tlak na verejné zdroje.

Návrh sa týkal niekoľkých oblastí, v ktorých neverejní poskytovatelia sociálnych služieb pociťovali najviac problémov a nerovností vo financovaní sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi:

1. Prvý návrh bol zameraný na sociálne služby pre zdravotne ťažko postihnutých a seniorov v pobytových zariadeniach sociálnych služieb financovaných doteraz výlučne cez vyššie územné celky – samosprávne kraje (ďalej len VÚC). Bolo navrhnuté, aby financovanie odkázanosti podľa stupňov odkázanosti u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb(NPSS) prevzal na seba štát, pričom financovanie prevádzky by naďalej zostalo v pôsobnosti VÚC. Pomohlo by sa zhruba 4 800 ľuďom, ktorí sú umiestnení v pobytových zariadeniach sociálnych služieb u NPSS. Zároveň by VÚC zostalo viac prostriedkov na financovanie ľudí v krízovej situácii, financovaných v ich pôsobnosti. Zástupcovia VÚC v pracovnej skupine pri tvorbe týchto návrhov poskytli súčinnosť aj podporu. Dopad tohto opatrenia na štátny rozpočet bol vyčíslený na zhruba 19,6 mil. €.

2. Druhý návrh bol zameraný na sociálne služby pre odkázaných seniorov, ktoré sú už niekoľko rokov financované cez MPSVR SR. Ich financovanie je však nepostačujúce. Je na úrovni roku 1998 keď bola minimálna mzda vo výške zhruba 98 €. Od 1.1.2016 bude minimálna mzda 405 €, pričom sa taktiež ruší tzv. „superhrubá mzda“. Ak berieme do úvahy skutočnosť, že mzdové náklady spolu s odvodmi za zamestnancov prestavujú zhruba 70% všetkých nákladov na sociálne služby dopad na výšku nákladov na sociálne služby je evidentný. Tu boli navrhnuté opatrenia, ktoré by pomohli najmä malým poskytovateľom s nižšou kapacitou, ktorí dnes bojujú o prežitie kvôli zle nastavenému financovaniu. Nedostatok financií sú nútení riešiť aj znižovaním počtu zamestnancov, čo nutne skôr, alebo neskôr pôjde na úkor kvality poskytovanej sociálnej služby. Pomohlo by sa zhruba 8 500 seniorom, ktorí sú umiestnení u NPSS. Dopad tohto opatrenia bol vyčíslený na zhruba 6,4 mil. €.

3. Tretie opatrenie sa týkalo financovania pomoci ľuďom v núdzi vo vybraných službách krízovej intervencie tzv. nízko-prahových služieb, ktoré obsahuje najnutnejšiu pomoc – jedlo, hygienu, poradenstvo, zdravotné a hygienické balíčky. Pomohlo by sa zhruba 960 ľuďom bez domova denne. Dopad opatrenia na štátny rozpočet je vyčíslený na zhruba 2,5 mil. €.

4. Ďalšie opatrenie sa týkalo opätovného poskytovania pomoci matkám s nezaopatrenými deťmi v zariadeniach núdzového bývania. Ide o matky s deťmi, ktoré síce neboli týrané, ale z iných vážnych dôvodov potrebujú ubytovanie a pomoc na určitý čas. Predposlednou novelou zákona o sociálnych službách táto cieľová skupina bola presunutá do útulkov pre bezdomovcov, v ktorých nie sú podmienky pre zdravý fyzický i duševný vývoj detí. Opatrenie nemá dopad na verejné zdroje.

5. Posledná naša požiadavka sa týkala prijatia účinného opatrenia na zachovanie opatrovateľskej služby prostredníctvom národného projektu v ďalšom programovacom období. Tento národný projekt bol veľkým prínosom pre osoby odkázané na pomoc iných osôb. Cez tento projekt bolo zamestnaných viac ako 3700 opatrovateliek, ktoré poskytovali uvedenú službu na celom území Slovenska okrem Bratislavského kraja. Účinné opatrenie prijaté nebolo, a tak sa väčšine opatrovaných prestala dňom 31.10.2015 poskytovať opatrovateľská služba. Skončením projektu väčšina opatrovateliek skončila na úradoch práce a opatrovaní bez potrebnej opatery.

MPSVR SR odmietlo návrh akceptovať, s odvolaním sa na MF SR, ktoré spravuje štátny rozpočet. Pomoc sme hľadali u premiéra SR i predsedu NR SR, ktorí riešenie veci opäť prenechali MPSVR SR, čím sa kruh opäť uzavrel a nič sa nevyriešilo.

Žiada sa uviesť, že v NR SR má vládna strana väčšinu a tento rok sa odhaduje výber daní o 250 miliónov viac ako sa očakávalo. Aj keď je mnoho tých, ktorí pomoc očakávajú, pri rozhodovaní vo veci by sa malo prihliadať aj na zásluhovosť odkázaných a to najmä tých, ktorí už nie sú schopní sa o seba sami postarať.

Zdroj: Asociacia poskytovatelov socialnych sluzieb v SR
www.apssvsr.sk