Zmena klímy sa ma netýka. Naozaj?

nov 28 2011

To, že treba šetriť životné prostredie, žiakom a študentom na mnohých základných a stredných školách, netreba dlho vysvetľovať. Veľa sa o tom už popísalo a povedalo. Ale prečo treba slovenským žiakom hovoriť o dopadoch klimatickej zmeny v rozvojových krajinách? Z vlastnej skúsenosti medzi nimi sme zistili, že súvislosť medzi ničivými následkami klimatickej zmeny a rozvojovými štátmi, je pre mnohých novinkou. Predtým si ju neuvedomovali.

Skreslené predstavy žiakov a študentov o rozvojových štátoch sa prejavili už pri otázke, čo to vlastne znamená slovné spojenie „rozvojová krajina“. Jednou z odpovedí bolo: Slovensko predsa tiež patrí medzi rozvojové krajiny, veď sa stále rozvíja. Nuž áno, až na jednu „drobnosť“ – Slovensko ako člen OECD patrí k 30 najrozvinutejším štátom sveta.

Ale niet sa veľmi čo diviť. V istej relácii sa nás pani v strednom veku pýtala, načo je tá rozvojová pomoc v cudzine potrebná: „Tu, na Slovensku, nepotrebujeme pomoc? Nemáme dosť svojich problémov a chudobných ľudí? A nám kto pomôže?“ V takýchto prípadoch „neveriacich Tomášov“, ktorí neuveria, kým neuvidia, cielené prednášky o význame rozvojovej pomoci už asi nepomôžu. Má zmysel kričať do slepých duší?

V Slovenskej katolíckej charite sme sa rozhodli pre odkaz Žiť jednoducho a solidárne. Rozvojovú pomoc neberieme ako povinnosť, ale ako niečo, čo vychádza z nášho pocitu zodpovednosti, z hlbšieho poznania a uvedomovania si vzájomnej závislosti medzi rozvojovými krajinami a krajinami rozvinutými, ku ktorým patrí i Slovensko. Aj keď niektorým ľuďom Slovensko nepripadá ako rozvinutá krajina.

Keď chudobní doplácajú za bohatých

Podľa údajov OSN vo svete vlani trpela extrémnou chudobou takmer miliarda ľudí. Rozvojový program OSN zároveň odhaduje, že následkom globálneho otepľovania, presnejšie pre rozpadajúce sa poľnohospodárstvo, bude v subsaharskej Afrike do roku 2015 trpieť hladom o 600 miliónov ľudí viac.
Za strohými číslami v štatistikách sú konkrétni ľudia. Ženy, muži, deti, starí ľudia, zdraví, chorí, tí, čo chodili do školy i tí, čo nevedia čítať a písať, farmári a pastieri, ktorí prichádzajú o skromné živobytie.

Trápia nás ich osudy, osudy ľudí v oblastiach postihnutých dôsledkami extrémneho počasia a veľkých teplotných výkyvov. Pri klimatickej zmene za najväčší paradox považujeme fakt, že najchudobnejšie krajiny trpia dôsledkami toho, čo spôsobili vyspelé štáty nezodpovedným postojom k životnému prostrediu. Pre následky extrémneho počasia v uplynulých rokoch zomreli a trpeli státisíce ľudí, hynul dobytok, farmári prichádzali o úrodu, šírili sa prenosné choroby.

Aj preto sa Slovenská katolícka charita vlani zapojila do boja za klimatickú spravodlivosť projektom rozvojového vzdelávania Zmena klímy sa ma netýka. Naozaj? s podtitulom Smerom ku klimatickej spravodlivosti v rozvojových krajinách, so zameraním na subsaharskú Afriku. Projekt robíme v spolupráci s kolegami zo Slovinskej charity s finančnou podporou Európskej komisie a SlovakAid.

Trojročný projekt je v polovici. V rámci neho sa snažíme vyvolať v ľuďoch vedomie spoluzodpovednosti za stav životného prostredia. Aj cirkev vo svojom stanovisku spomína, že sme stvorení na obraz boží, a preto každý z nás ma právo na dôstojný život. Do projektu sme včlenili kampaň s heslom Ži jednoducho a solidárne.

V školách i obchodných centrách

Do projektu sa zapojilo vyše 110 škôl, ktoré dostali didaktické materiály vrátane DVD, s krátkym animovaným dokumentárnym filmom. V spolupráci s Metodickým centrom učiteľov a Asociáciou učiteľov sme zorganizovali tri školenia pre 59 učiteľov z celého Slovenska.

„Téma bola veľmi aktuálna a zaujímavá. Nechala som sa inšpirovať vašim metodickým materiálom a so žiakmi 6. ročníka som sa jej venovala na piatich vyučovacích hodinách,“ napísala nám Mgr. Valéria Visocká, učiteľka náboženskej výchovy na košickej základnej škole v Šaci. Žiaci mali tiež vymyslieť projekt na zadané témy: Rozvojové krajiny, Pomoc rozvojovým krajinám, Stav vody na planéte, Alternatívne zdroje energie, Ako znížiť odpad v domácnosti, Ekologické nakupovanie, Ekodom, Rady na zníženie spotreby energie v domácnosti, Vplyv klimatických zmien na človeka, Klimatické zmeny na Slovensku. „Okrem záväzného šetrenia s pitnou vodou sme vyrábali náramky priateľstva a výťažok z predaja dali na zbierku Tehlička pre Afriku – stavba studne. V máji sme robili zber papiera a vrchnáčikov z PET fliaš. Vo vestibule školy máme tiež umiestnený kontajner na zber použitej elektroniky a nefunkčných batérií. Do projektu sa určite zapojíme aj ďalší školský rok,“ uviedla pani Visocká.

Podobné aktivity sa plánujú aj pre stredné školy. Na budúci rok, ku koncu projektu nás čaká príprava vedeckej konferencie.

Do projektu sa snažíme zapojiť aj širšiu verejnosť. Vlani sme v Bratislave otvorili putovnú výstavu 48 fotografií s informáciami o situácii v krajinách subsaharskej Afriky a s príbehmi ľudí, ktorí trpia klimatickou zmenou. Tento rok si ju mohli prezrieť ľudia v ďalších siedmich mestách na Slovensku. Výstava bola inštalovaná v priestoroch obchodných centier v Banskej Bystrici, Nitre, Trenčíne, Žiline, Spišskej Novej Vsi, Košiciach a v Prešove. Materiály sme pripravili v spolupráci s kolegami zo Slovinska, fotografie poskytli Caritas Internationalis, Slovinská charita, Vysoká škola sv. Alžbety zdravotníctva a sociálnej práce v Bratislave, Slovenský skauting a eRKo. Záujem verejnosti bol vyšší, ako sa očakávalo.

Dá sa žiť aj skromne

Uvedomujeme si, že žiť jednoducho nie je v dnešnej dobe veľmi štýlové. V labyrinte správ a noviniek sa človek niekedy stráca a ženie sa za vecami, ktoré sú stále novšie, modernejšie, komplikovanejšie.

Náš projekt je zameraný na mladých, ktorých myslenie sa formuje a budujú si základy pre svoje názory. Ponúkame im ďalšiu tehličku do ich obrazu sveta. Aby si uvedomili, že nič nie je trvalé a treba mať úctu ku všetkému živému. Cez interaktívne hry na príkladoch s triedením odpadu, šetrením vodou a energiou a ochrane prírody im chceme ukázať, že žiť jednoducho a solidárne sa dá. Pretože každý z nás je zodpovedný za život na Zemi.

Mariana Ištoňová, Ivana Pástorová
Slovenská katolícka charita

Pastieri v kenskej Turkane tri hodiny „dolovali“ vodu zo šesť metrov hlbokej studne, kým napojili dobytok. Je takmer koniec obdobia sucha a hladina vody je nižšie ako býva pre túto ročnú dobu zvykom. Ráno pastieri vyčerpali šesť studní a dnes budú potreboPastieri v kenskej Turkane tri hodiny „dolovali“ vodu zo šesť metrov hlbokej studne, kým napojili dobytok. Je takmer koniec obdobia sucha a hladina vody je nižšie ako býva pre túto ročnú dobu zvykom. Ráno pastieri vyčerpali šesť studní a dnes budú potrebovať ešte asi ďalších päť.

Zmení sa sever Kene na púšť?

„Povráva sa, že Turkana sa zmení na púšť,“ hovorí Mary Amodoi. Má 18 rokov a býva vo vidieckej usadlosti v Turkane, vyprahnutej oblasti na severe Kene. Do školy nikdy nechodila, býva s otcom, starou mamou a troma mladšími bratmi. Od vlani po smrti matky prevzala starosť o domácnosť, jeden z mladších bratov sa stará o stádo kôz. Mary chodí dva razy denne chodí po vodu, ktorá je kilometer od ich príbytku. Jedávajú len raz denne, ak sa im darí, tak aj dva razy. Hlavne kukuričnú kašu.

„Stará mama vraví, že voľakedy sa žilo ľahšie,“ hovorí Mary. „Ľudia vraj vedeli predvídať obdobia sucha a mali dosť času sa na ne pripraviť. Teraz sú suchá častejšie, je tu menej stromov a pastvín. Často sme odkázaní na dodávky pomoci. Jazero Turkana neďaleko nášho domu vysychá. Moja babička má 75 rokov. Ktovie ako to tu bude vyzerať, keď budem v jej veku...“

Za tisíce rokov sa pastieri dobytka na severe Kene prispôsobili kočovnému životu v drsnej klíme. Dnes je však tento spôsob života na hranici prežitia. Keňania nikdy nezabudnú na kruté suchá v roku 2005. Prišli až o 70% dobytka, každý tretí človek trpel akútnou podvýživou. Spomienky na tieto suchá stále mátajú ľudí. Prší čoraz menej, každá katastrofa robí tú nasledujúcu menej únosnou.

„Suchá bývajú časté a stále sa vracajú," vysvetľuje Chiri Bule a ukazuje na vyprahnutú krajinu okolo seba. „Predtým tu zvyklo pršať dvakrát do roka, teraz niekedy prší raz, niekedy vôbec nie. " Pri suchách pred šiestimi rokmi jej uhynulo 60 kôz a všetky ťavy, ktoré mala. Mnohí jej susedia stratili všetko. Vrátane snov o vzdelaní svojich detí.

Iný život, ako ten, ktorý je založený na chove dobytka, si aj tunajší mladí ľudia vedia ťažko predstaviť. Vlastniť stádo pre nich znamená viac ako len mať mlieko a zabrániť podvýžive alebo mať kože na prístrešky. Tradične to prináša istotu, postavenie a podiel na budúcnosti. Ale tento život sa stáva čoraz ťažším.

( Z príbehov k putovnej výstave fotografií, www.trocaire.org/sites/trocaire/files/pdfs/edu/age/post-primary-re-resou... )

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jeseň 2011. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.
http://www.mvro.sk

Celé číslo časopisu Rozvojová pomoc - jeseň 2011 v PDF