Vzdelávanie v sociálnej práci a perspektívy v ďalšom vzdelávaní sociálnych pracovníkov

jan 2 2011
Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Abstrakt
Súčasná prax v sociálnej oblasti si vyžaduje kvalifikovaných odborníkov. Absolventi sociálnej práce často poukazujú na nevyhnutnosť ďalej sa vzdelávať a špecializovať pre činnosti, ktoré považujú pre svoje odborné kompetencie za nevyhnutné. Obsah príspevku poukazuje na nevyhnutnosť ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov – absolventov študijného odboru sociálna práca. V príspevku je stručne zhodnotený súčasný stav a načrtnuté možnosti zvyšovania profesionálnej kompetencie sociálnych pracovníkov. Načrtnuté sú aj niektoré inovatívne formy vzdelávania v pregraduálnej príprave a oblasť supervízie ako formy ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov.
Kľúčové slová
Vzdelávanie. Sociálny pracovník. Sociálna práca. Kompetencie. Profesionalizácia. Ďalšie vzdelávanie. Celoživotné vzdelávanie. Vzdelávacie programy.

Úvod:

Vzdelávanie sociálnych pracovníkov na Slovensku zaznamenalo v poslednom období výrazný rozmach. Táto situácia bola spôsobená výraznou absenciou odborníkov, ktorí sa mali podieľať na riešení nových sociálnych problémov po roku 1989 vplyvom spoločenských, politických a ekonomických zmien. Tieto zmeny zároveň vyvolali potrebu nových legislatívnych noriem v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorých plnenie si vyžadovalo fundovaných, odborne erudovaných sociálnych pracovníkov.

Vzdelávanie v sociálnej práci

Záujem o štúdium v študijnom odbore sociálna práca prevyšoval od začiatku kapacitné možnosti škôl, počet študentov na univerzitách a vysokých školách je vysoký, ich motivácia pre štúdium je rôzna. Zvýšený záujem už zamestnaných uchádzačov o štúdium sociálnej práce podnietila skutočnosť vyplývajúca z prijatia zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, podľa ktorého, zamestnanec štátnej správy musel v rámci výkonu svojich odborných činností spĺňať minimálne podmienku ukončeného prvého stupňa vysokoškolského štúdia. V tomto prípade išlo najmä o zamestnancov okresných úradov, neskôr úradov práce, sociálnych vecí a rodiny s podmienkou začať študovať v zmysle vyššie uvedeného zákona do konca roka 2005. Záujem začať študovať odbor sociálna práca prejavili aj iné cieľové skupiny ako napr. zamestnanci policajného zboru, trestnej justície, colných úradov, sociálnej poisťovne, samosprávy miest a obcí ako aj podnikatelia, bankový úradníci, zamestnanci súkromných firiem najmä na úseku personálnych vecí a pod. Na tento mimoriadny záujem začali reagovať aj vzdelávanie inštitúcie na Slovensku svojimi ponukami prostredníctvom akreditovaného vzdelávacieho študijného programu, ktorý ponúkajú nielen na svojich kmeňových univerzitách a vysokých školách, ale aj v menších mestách. Za posledné obdobie výrazne vzrástol počet poslucháčov a absolventov v študijnom odbore sociálna práca.

Pre úplnosť tvrdení uvedieme aj niekoľko konkrétnych údajov zo zdroja Ministerstva školstva SR k 31.10.2006, podľa ktorých v študijnom odbore sociálna práca študovalo v akademickom roku 2006/2007 spolu 12933 študentov, z toho 2244 v dennej forme a 10 689 v externej forme. Od roku 1997 ukončilo vysokoškolské štúdium v študijnom odbore sociálna práca 8 411 absolventov, pričom v internej forme to bolo 1974 študentov a v externej forme 6447 študentov. Vysoké školy teda vytvárajú obrovský potenciál odborne kvalifikovaných sociálnych pracovníkov, ktorí sú na svoje povolanie pripravovaní unifikovane – teda univerzálne, samotný profil absolventov jednotlivých vysokých škôl je približne rovnaký (por. SCHAVEL, M., DÁVIDEKOVÁ, M. Vzdelávanie v sociálnej práci na Slovensku a v Čechách - porovnanie obsahu štúdia. Sociálni práce/Sociálna práca roč. IV. č. 1/2005 ).

Dovoľujeme si pripomenúť, že profily absolventov a sumár odborných kompetencií formulovala najmä pracovná skupina pod vedením prof. Tomeša a členov pracovnej skupiny, ktorú tvorili zástupcovia jednotlivých vzdelávacích subjektov pod garanciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v rokoch 1996 – 2000 ). Napriek tomu, že prebiehajú niektoré snahy o inováciu študijných programov v odbore sociálna práca, môžeme konštatovať, že tieto majú charakter len modifikovania študijného programu prostredníctvom voliteľných predmetov, alebo prebieha tvorba a zavádzanie študijných programov s takzvaným zameraním napr. na sociálnu prácu v štátnej správe, verejnej správe alebo na poradenstvo, pričom tieto študijné programy neprofilujú absolventa k väčšej odbornosti pri výkone svojich činností, navyše ho môžu pri uvádzaní zamerania v doklade o ukončenom vzdelaní obmedzovať v jeho pracovnom uplatnení. Na druhej strane je prítomný fakt, že nové fenomény a špecifiká v pracovných pozíciách sociálneho pracovníka vyvolávajú potrebu jeho neustáleho odborného skvalitňovania. Jednou z dôležitých možností je vytvorenie systému celoživotného vzdelávania sociálnych pracovníkov.

Celoživotné vzdelávanie

Na potrebu ďalšieho vzdelávania ako súčasti vzdelávania celoživotného upozorňujú aj absolventi študijného odboru, ktorí sa v praxi často stretávajú najmä s problémami v oblasti poradenskej činnosti pri práci s klientom, nedostatkom manažérskych zručností v oblasti riadenia sociálnych subjektov alebo konkrétnej orientácie v špecifických problémoch, ako sú oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany, sociálnej práce s konkrétnymi cieľovými skupinami, konkrétne v oblasti sociálnej práce s drogovo závislými a inými sociálno-patologickými javmi, nezamestnanými, rodinami s ekonomickými problémami, ťažko zdravotne postihnutými, osobami vyššieho veku, dlhodobo chorými a umierajúcimi, azylantmi, ďalšími marginalizovanými skupinami a pod.

Absolventi štúdia v odbore sociálna práca poukazujú aj na potrebu supervidovania svojej práce. Prieskumy ukázali, že približne až 90 % sociálnych pracovníkov má záujem o supervidovanie svojej práce. Využitie supervízie v praxi sociálneho pracovníka mnohí odborníci považujú za formu zvyšovania odbornej kompetencie a zároveň formu ďalšieho vzdelávania. Zároveň môžu supervízne výcviky predstavovať ďalšiu oblasť vzdelávania odborne erudovaných a motivovaných absolventov sociálnej práce.

Otázka celoživotného vzdelávania je aktuálna aj z dôvodu prijatých dokumentov v rámci štátov Európskej únie a teda aj Slovenska. Ministerstvo školstva pripravuje zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý by mal reagovať na nové trendy a dokumenty v oblasti celoživotného vzdelávania a nahradiť tak doteraz platný zákon č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní. Naša vláda prijala v roku 2004 uznesením vlády SR č. 157 z 25.2.2004 aj Koncepciu celoživotného vzdelávania v Slovenskej republike a v roku 2007 Návrh stratégie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva s cieľom dobudovať systém celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva.

Dôležitosť celoživotného vzdelávania zdôrazňujú najmä dokumenty prijaté v orgánoch Európskej únie, ako sú napríklad:
Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, ktoré bolo prijaté v Bruseli v roku 2000 a je základným materiálom pre rozvoj celoživotného vzdelávania v európskom priestore, pričom zvýrazňuje význam celoživotného vzdelávania pre rozvoj krajín Európskej únie.
Komunitárny program Európskej únie – Program celoživotného vzdelávania do ktorého sa zapojila aj Slovenská republika dňom 1.1.2007, ( možnosť využitia programu Grundtvig, ktorý sa venuje potrebám vzdelávania dospelých pri zvyšovaní ich vedomostí a zručností, ďalej je to program Jean Monnet podporujúci inštitúcie a aktivity v oblasti európskej integrácie vo vysokoškolskom vzdelávaní ). Zainteresovaní odborníci sú toho názoru, že program celoživotného vzdelávania je jedným z najefektívnejších nástrojov spolupráce v európskom kontexte.

Tendencie v oblasti podpory celožitovného vzdelávania formuluje aj Lisabonská stratégia v rámci ktorej sa za hlavné ciele považuje zvyšovanie kvality ľudského potenciálu prostredníctvom vzdelávania so zámerom zabezpečiť prepojenie s oblasťou zamestnanosti a sociálnej kohézie.

Pre oblasť celoživotného vzdelávania je významný aj Bolognský proces v rámci ktorého najmä na zasadnutí účastníkov bolo v roku 2001 v Prahe prijaté komuniké v ktorom výrazne rezonovala podpora aktivít v rámci celoživotného vzdelávania.
Komparovaním niektorých systémov celoživotného vzdelávania v oblasti sociálnej práce v iných krajinách sme zistili, že napríklad systém ďalšieho vzdelávania je kvalitne rozpracovaný v Maďarsku, kde je dokonca prijatý zákon o ďalšom vzdelávaní sociálnych pracovníkov na rozdiel od iných krajín, ako je napr. Spolková republika Nemecko, Česká republika, Rakúsko a zároveň aj naša republika, kde je celá oblasť ďalšieho vzdelávania postavená na spontánnych aktivitách vzdelávacích inštitúcií alebo občianskych združení, ktoré podporujú ( často nesystémovo ) skvalitnenie niektorých činností formou krátkodobých vzdelávacích programov. Dobre rozvinutý systém tzv. nadstavbového štúdia po ukončení magisterského stupňa v odbore sociálna práca majú rozpracovaný v Spojených štátoch amerických.

Perspektívy v ďalšom vzdelávaní sociálnych pracovníkov

Pre vytvorenie komplexného systému ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov na Slovensku je priaznivé obdobie. Na mnohých otvorených podujatiach deklarujú potrebu ďalšieho vzdelávania aj zástupcovia rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Potrebu vzdelávania pociťujú, ako sme už spomínali aj samotní sociálni pracovníci. Niektoré legislatívne predpoklady pre realizáciu ďalšieho vzdelávania sú už prijaté, žiaľ takmer vôbec sa nenapĺňajú. Je to napr. zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme, zákon č. 311/2001 Z.z. - zákonník práce, ale aj zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálno právnej ochrane a sociálnej kuratele, alebo iniciatívne návrhy v procese prípravy zákona o sociálnych službách. Ako nevyhnutné sa ukazuje kreovanie ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v špecializovaných formách prostredníctvom akreditovaných vzdelávacích aktivít ( schvaľovacím orgánom je Akreditačná komisia MŠ SR pre ďalšie vzdelávanie ), obsah jednotlivých vzdelávacích aktivít musia pritom tvoriť odborníci z praxe a skúsení pedagógovia. Ďalšie vzdelávanie musí poskytnúť svojim absolventom možnosť skvalitniť svoje profesionálne kompetencie a vytvárať lepšiu možnosť uplatniť sa na trhu práce.

Druhou dôležitou cieľovou skupinou pre oblasť ďalšieho vzdelávania v sociálnej práci by mali byť absolventi I. alebo II. stupňa v príbuzných študijných odboroch, ktorí vykonávajú sociálnu prácu, ale nie sú absolventmi tohto študijného odboru. Sú to najmä špeciálni a liečební pedagógovia v zariadeniach sociálnych služieb, ktorí majú z pôsobenia v týchto typoch subjektov dlhoročnú prax. Ďalšie vzdelávanie sociálnych pracovníkov by malo vytvoriť široký priestor pre záujemcov štátnej správy, samosprávy a subjektov mimovládnych organizácií, ktorých aktivity sú orientované na prácu v sociálnej oblasti.

Súčasťou systémového riešenia ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov musí byť aj vytvorenie predpokladov pre finančné ohodnotenie tých, ktorí sa dlhodobo a cieľavedome vzdelávajú. Podnety pre tieto stimuly môžeme nájsť v odmeňovaní napr. lekárov alebo najnovšie aj učiteľov. Práve skúsenosti z oblasti vzdelávania lekárov, ako aj reflektovanie samotných potrieb sociálnych pracovníkov viedlo vedenie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave k iniciatívnemu kroku zriadiť Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v rámci svojej organizačnej štruktúry. Tento dôležitý krok vytvára predpoklad pre vytvorenie podmienok ku konštituovaniu uceleného systému ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v intenciách vyššie uvedených myšlienok. V súčasnosti Inštitút realizuje niekoľko akreditovaných vzdelávacích programov a prispieva tak k skvalitňovaniu odbornej kompetencie sociálnych pracovníkov.

Je prirodzené, že kreovanie a realizácia systému ďalšieho vzdelávania si vyžaduje účasť viacerých zainteresovaných odborníkov – zástupcov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, akademickej obce a skúsených odborníkov z praxe. Iniciatíva Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave môže v tomto procese zohrať kľúčovú úlohu.

Autor: prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.

__________________________________________

Prednáška odznela na vedeckej konferencii Sociálne služby v regióne. Zborník z vedeckej konferencie , ktorá sa konala 18. novembra 2010 v Skalici a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, Andrej – KOVAĽOVÁ, Mária – ŠTEPANOVSKÁ, Martina (eds.)
Vydala Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ISBN 978-80-970567-0-4, EAN 9788097056704