Vzdelávanie ako súčasť primárnej prevencie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi

nov 2 2011

Abstrakt: Obchod s ľuďmi prináša pre zločinecké organizácie obrovské peniaze. Obetiam tohto obchodu prináša utrpenie, poníženie, bolesť, stratu ľudskosti, doživotné traumy. Zvyšovanie povedomia verejnosti vzdelávaním ako súčasť primárnej prevencie môže významne prispieť k potláčaniu mravnostných trestných činov, k zvyšovaniu kvality života sociálne slabších skupín obyvateľstva.
Kľúčové slová: Obchod s ľuďmi. Ľudská dôstojnosť. Primárna prevencia. Vzdelávanie.

Abstract: Trafficking of people brings for criminal organizations huge money. For victims of this trafficking it brings suffering, humiliation, pain, a loss of humanity, lifelong traumas. Raising the awareness of the public by education as an element of primary prevention might significantly contribute to repressing moral criminal deeds, to raising quality of life of vulnerable groups of population.
Keywords: Trafficking. Human dignity. Primary prevention. Education.

Úvod

Človek je tvor spoločenský, nežije ako izolovaná bytosť. Vždy sa spájal, spolčoval, združoval do skupín, ktoré mu poskytovali ochranu, zabezpečovali súdržnosť, stabilitu a tým aj lepšiu šancu na prežitie a uspokojovanie potrieb.

Rovnako staré, ako ľudstvo samé, je aj násilie páchané na ženách a deťoch. Toto násilie je univerzálne vo všetkých oblastiach sveta. Postihuje hlavne ženy každého veku, všetkých sociálnych vrstiev, kultúr, etnických skupín, náboženskej príslušnosti, politických a ekonomických systémov. Nerozhoduje ani dosiahnuté vzdelanie.
Napriek tomu cielené vzdelávanie zamerané na správnu cieľovú skupinu môže aj v tejto oblasti veľa zmeniť a eliminovať riziká vzniku samotných patologických javov.

Kriminalita a globalizácia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky delí kriminalitu podľa charakteru trestnej činnosti na násilnú, majetkovú, ekonomickú, ostatnú, zostávajúcu a mravnostnú. Do mravnostnej kriminality patrí pohlavné zneužívanie, znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi.

Podiel mravnostnej kriminality na celkovej kriminalite tvorí necelé jedno percento všetkej zistenej kriminality a jej objasnenosť má najväčší podiel. V roku 2009 za obdobie prvých 9 mesiacov bolo zistených 636 mravnostných trestných činov, z ktorých bolo objasnených až 454. Avšak mravnostná kriminalita patrí medzi najťažšie formy násilia páchaného na ženách a deťoch.

V úradných štatistikách sa však nenachádza mnoho prípadov spadajúcich do tejto kategórie kriminality. Je veľa násilia, ktoré ostáva ututlané z rôznych dôvodov v rodinách. Deti a ženy, ktoré sú zneužívané, nemajú dostatok síl, aby sa bránili. Nevedia, kde by mali vyhľadať pomoc, nevedia, na koho by sa mali s problémom obrátiť. Strach ich vedie k mlčaniu a pridružuje sa aj pocit viny, hanby a neschopnosť presne definovať, čo sa vlastne stalo.

Globalizácia vedie k vytvoreniu prostredia vhodného pre rozmach jestvujúcich, ale aj nových foriem kriminality. Otvorenie hraníc vytvorilo podmienky pre rozmach medzinárodného obchodu, financií, komunikácie, ale aj kriminality. Obchody s drogami, zbraňami, ľuďmi, nelegálna migrácia, pranie špinavých peňazí, korupcia, terorizmus a podobne nadobúdajú medzinárodný charakter, prenikajú do oblastí, v ktorých tento druh kriminality bol takmer neznámy. Obyvatelia týchto krajín neboli na takýto vývoj nijako pripravovaní. Základy výchovy a správania dostávajú deti od svojich rodičov a starých rodičov. Keďže títo sa s uvedenými patologickými javmi nestretli, nevedia ani svojich potomkov pripraviť na obranu pred nimi. V primárnej prevencii teda chýba významný prvok, ktorým sú veľmi potrebné vedomostí.

Deviantnému správaniu napomáha aj negatívny vplyv masmédií, predovšetkým televízie s vysokou prezentáciu fiktívnej i reálnej brutality, ktorá vedie k otupovaniu citlivosti na zločin. Zvlášť nebezpečné je skryté predstavovanie zločincov ako kladných hrdinov, ktorí disponujú veľkým bohatstvom získaným z trestnej činnosti a ktorých zákon nikdy nepostihne.

Rovnako v pozitívnych rolách sú predstavované aj ženy v sexuálnom priemysle. Sú prezentované takmer ako celebrity. Realita, ktorou je fakt, že sú to vlastne novodobé otrokyne, ostáva skrytá v pozadí.

Obchod s bielym mäsom – moderné otroctvo

Najbežnejšou formou násilia páchaného na ženách je týranie manželiek ich intímnymi partnermi. Jednou z najťažších foriem násilia páchaného na ženách je sexuálne násilie. Organizovaný zločin rozvinul obchod so ženami, za ktorý sa považuje masové, systematické a hlavne narastajúce presúvanie žien z chudobnejších oblastí sveta do priemyselných centier Západu. Tento obchod je determinovaný rôznymi dôvodmi a účelmi. Väčšinou ide o sex biznis. Ženy sú často držané v nútenom manželstve, pracujú aj 80 hodín týždenne ako robotníčky v poloilegálnych výrobniach, kde aj spávajú. Robia ako pomocníčky v domácnosti s neobmedzenou pracovnou náplňou. Zo svojho otroctva sa nemôžu dostať, lebo sú ľahko vydierateľné svojou poloilegálnou existenciou. Väčšinou im chýba pracovné povolenie alebo vízum. Ženy, ktoré sa dostanú do nelegálnej činnosti, považujú návrat domov za rovnako ťažký ako zotrvanie u svojho otrokára. Majú strach, trpia doživotnými traumami a prichádzajú o podstatnú časť svojej osobnosti.

Údaje o tejto trestnej činnosti sú často úmyselne zahmlievané. Ministerstvo vnútra SR uvádza, že jedným z najpoužívanejších zdrojov informácií je každoročná správa americkej vlády o obchodovaní s ľuďmi (Trafficking in Persons Report), podľa ktorej sa cez medzinárodné hranice obchoduje približne so 600 000 až 800 000 mužmi, ženami a deťmi ročne. Tieto počty pritom nezahŕňajú osoby, s ktorými sa obchodovalo v rámci územia jedného štátu. Správa odhaduje, že asi 80 % obetí obchodovania tvoria ženy a dievčatá, a až 50 % obetí je maloletých. S väčšinou obetí sa obchoduje za účelom sexuálneho zneužívania v prostitúcii, pornografii a podobne, no zvyšujú sa aj počty obetí zneužívaných na nelegálnu prácu v priemysle, poľnohospodárstve, domácnostiach a podobne.

Popri obchodovaní s drogami a nelegálnom obchode so zbraňami sa z obchodu s ľuďmi stal tretí najvýnosnejší typ organizovanej trestnej činnosti. V tomto obchode sa točí množstvo peňazí, ktoré umožňujú rozmach iných trestných činností, zvlášť korupcie, ktorá otupuje ostrie zákonov. Úrad pre drogy a kriminalitu Organizácie spojených národov (UNODC- United Nations Office for Drugs and Crime) uvádza, že zisky z tohto obchodu sa môžu pohybovať medzi 7-10 miliardami dolárov ročne.

Keďže ide o vysoko organizovanú ilegálnu činnosť na medzinárodnej úrovni, odhady o presnom rozsahu a kvantifikácii obetí obchodovania s ľuďmi sa líšia. Vo všeobecnosti sa odhaduje, že počty odhalených prípadov tvoria len špičku ľadovca. Okrem strachu obetí, často aj v dôsledku nedostatku dôkazov usvedčujúcich obchodníkov s ľuďmi, k latencii tejto trestnej činnosti významne prispieva taktiež rozdielnosť v metodológii zberu údajov a dokonca rozdiely i v samotnej definícii obchodovania s ľuďmi v jednotlivých krajinách.

Ľudia, ktorí predávajú ženy, odhadom mesačne zarobia milión dolárov. Pritom je len malá pravdepodobnosť, že ich niekto udá, odhalí, prípadne potrestá. Najviac sa obchoduje s mladými dievčatami, no existuje aj veľa obchodov s deťmi, z ktorých mnohé majú len 4 roky. Mnohé „modelingové“ agentúry ponúkajú slávny a bohatý život. Pracovné agentúry sľubujú skvelú prácu s nadpriemerným zárobkom. Ročne takto zmizne niekoľko tisíc dievčat, ktoré sa už nikdy nenájdu alebo nájdu mŕtve. Je len veľmi malá pravdepodobnosť, že polícia príde na obchod s bielym mäsom, dievčatá nájde a pasákov zavrú do väzenia. Podľa odhadu je v obchode s bielym mäsom obeťami približne 800 tisíc ľudí. Detí, ženy ... Obete často pochádzajú z marginalizovaných skupín, prípadne z chudobných oblastí. Pre mnohé ženy je odchod na Západ jedinou možnosťou ako zaopatriť svoje deti, svoju rodinu, ako ich doslova zachrániť od hladu. Tieto potenciálne obete nemôžu očakávať podporu od štátu, ani od rodiny. Manželia sú vo väčšine prípadov nezamestnaní. Nevidia východisko zo svojej situácie, strácajú sebadôveru, prepadávajú alkoholu, hazardným hrám, uchyľujú sa k drogám a násilnostiam.

Obchod so ženami má rovnaké zákonitosti ako každý iný obchod. Na jednej strane je ponuka, na druhej dopyt. Medzi tým je tovar. Tento obchod funguje preto, lebo má odbyt. Kupujúci, odberatelia, sú majetní, často veľmi vplyvní ľudia. Podľa zákonov sa nedopúšťajú žiadneho trestného činu, sú nepostihnuteľní. Protiprávneho konania sa dopúšťajú len predávajúci a čo je obzvlášť nelogické, často aj ženy, ktoré sú tovarom.

Celý proces obchodu s bielym mäsom prebieha takmer šablónovite. Obchodníci vyhľadávajú vhodné obete a vyvážajú ich za hranice vlasti. Tam im odoberú cestovné doklady, peniaze, mobilné telefóny. Znemožnia im voľný pohyb a akýkoľvek kontakt s príbuznými. Negatívnu úlohu zohráva aj neznalosť cudzích jazykov. Ak žena musí byť prinútená k prostitúcii násilím, používa sa zo začiatku na oslabenie jej vôle bitka, držanie o hlade a smäde, znásilňovanie, alkohol, drogy. Sú znásilňované často celými skupinami a tak veľa a tak dlho, až si pripadajú také špinavé a bezvýznamné, že sú ochotné robiť čokoľvek, len aby prežili. „Majú ťažké fyzické poškodenia a psychické traumy na zvyšok svojho života. Trpia najťažšími formami post-traumatických stavov, neschopnosťou nadväzovať spoločenské kontakty, stratou vlastnej hodnoty, zmyslu života, viery v budúcnosť. Majú strach, pocit viny a beznádeje“.(1)

Vzdelávanie rodín ako súčasť primárnej prevencie

Na oficiálnej internetovej stránke Ministerstva vnútra SR sa uvádza, že jednou z hlavných príčin obchodu s ľuďmi je využívanie zložitej ekonomickej situácie časti obyvateľstva v zdrojových krajinách a následné úsilie páchateľov nalákať predovšetkým mladých ľudí na vidinu rýchleho zárobku v zahraničí. Cieľom obchodovania s ľuďmi je najčastejšie koristenie z prostitúcie, ale aj ďalšie formy vykorisťovania, akými sú napríklad nevoľníctvo, nútené práce, otroctvo, odoberanie orgánov a podobne, a práve preto sa obeťami stávajú mladí ľudia, prevažne osoby ženského pohlavia. Táto trestná činnosť je páchaná najmä na ženách vo veku od 15 do 24 rokov, so základným až stredoškolským vzdelaním, zo slabších sociálnych vrstiev.

„Páchatelia sú viac ako v osemdesiatich percentách osoby mužského pohlavia, z ktorých prevažná väčšina je vo veku 30 až 40 rokov, menej výrazná skupina páchateľov je vo veku 18 až 30 rokov, pričom majú najčastejšie dosiahnuté len základné vzdelanie.“(2)

Z uvedeného vyplýva, že dosiahnutie vysokoškolského vzdelania vytvára predpoklady pre prevenciu v oblasti mravnostnej kriminality a to napríklad tým, že vzdelaní ľudia si ľahšie nájdu prácu, ktorá je finančne lepšie ohodnotená a tým si vedia zabezpečiť svoje sociálne istoty.

Avšak nie všetci ľudia môžu mať vysokoškolské vzdelanie. Všetci však majú rovnaké právo na ochranu svojej osobnosti voči násiliu, ktorým obchod s bielym mäsom je. Aby si však uvedomili každodenné hroziace nebezpečenstvo, ktorého obeťou sa môže stať ktokoľvek, či už priamo alebo nepriamo (rodičia, príbuzní, ...), majú právo byť o tomto nebezpečenstve informovaní, majú právo poznať následky, majú právo byť tak zabezpečení, aby neboli odkázaní využiť pochybné sľuby otrokárov súčasnej doby.

Legislatíva zahŕňa všeobecne tieto práva, ich realizácia v praktickom živote však nie je na požadovanej a primeranej úrovni. V tomto smere je otvorená príležitosť pre vzdelávanie rodín, napríklad prostredníctvom masmédií, aktívov, rôznych združení a podobne. Riešeniu problému by sa mali venovať aj politickí kandidáti vo svojich predvolebných sľuboch a hlavne v ich plnení. Vzdelávať v tejto oblasti by sa však nemali len potenciálne obete biznisu, ale aj konzumenti. Lebo bez dopytu nebude ani ponuka, teda nebude potrebný ani tovar, teda obete.

Záver

Obchod s ľuďmi na území Slovenskej republiky je pomerne novým fenoménom. Jeho nástup a následný rozvoj je spájaný so špecifickou migračnou situáciou po uvoľnení režimu na štátnych hraniciach európskych štátov začiatkom 90 rokov 20. storočia. V tom období sa predovšetkým ženy z východnej a juhovýchodnej Európy stali žiadaným tovarom na západoeurópskom trhu. Tento jav zasiahol aj Slovenskú republiku, ktorá sa v priebehu 90 rokov zmenila z čisto zdrojovej krajiny na krajinu zdrojovo-tranzitnú, a zároveň došlo aj k rozvoju ďalších foriem obchodovania s ľuďmi, vrátane pracovného vykorisťovania. Dôvodom týchto zmien bol najmä prechod na trhový systém ekonomiky, rastúci dopyt po lacnej pracovnej sile v tzv. sexbiznise, a tiež susedstvo s Rakúskom a Českou republikou.

Rôzne formy obchodovaniu s ľuďmi sa tiahnu celou históriu ľudstva. Každá doba mala svoje zvyklosti, kultúru, legislatívu. Mnohé vlády sa snažili problém riešiť zákazmi alebo aj legalizovaním. V každej dobe však v tomto obchode boli veľké zisky, ktoré prevýšili akékoľvek opatrenia.

Násilie, ktoré sprevádza obchod s ľuďmi, vo svojej podstate nie je iba politický či spoločenský problém. Je to utrpenie, ktoré prežívajú jednotliví, konkrétni ľudia, ktorí si nezaslúžia žiť v hanbe, bolesti, ponížení, bez lepšej perspektívy.

K úspešnému potlačeniu tohto násilia sú potrebné najmä dobré zákony, kvalitný cezhraničný boj proti organizovanému zločinu, dobre vedené trestné procesy, programy pre rizikové skupiny a tiež podporný prístup k prostitúcii. Jednou z foriem primárnej prevencie je vzdelávanie verejnosti, smerujúce k odmietaniu akýchkoľvek znevažujúcich zneužívaní ľudí. Vyššie povedomie možných obetí sťaží proces dodávania tovaru. Uvedomelosť konzumentov – kupcov bude znamenať nižší záujem. Dôsledné prešetrovanie morálnych zločinov a spravodlivé tresty pre obchodníkov majú byť súčasťou prevencie.

Talmud uvádza: „Kto by zničil jednu, jedinú dušu, bude považovaný za človeka, ktorý zničil celý svet; a kto zachráni jednu jedinú dušu, bude považovaný za človeka, ktorý zachránil celý svet.“

Autor: Ján Gurský

Použitá literatúra:

1. HRONCOVÁ, J. – EMMEROVÁ, I. 2008. Sociália 2007: Prevencia sociálno-patologických javov u detí, mládeže a dospelých. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2008. 397 s. ISBN 978-80-8083-595-8.
2. SCHAVEL, M. et al. 2008. Sociálna prevencia. Prešov: VŠ ZaSP sv. Alžbety Bratislava. 2008. 139 s. ISBN 978-80-89271-22-1.
3. STIFTUNG, F. E., 2000. Pohľady na obchod so ženami. Bratislava. 2000. ISBN 80-88935-78-4.
4. Ministerstvo vnútra SR. Obchodovanie s ľuďmi. [cit. 2010-10-03] Dostupné na internete:

___________________________
(1) STIFTUNG, F. E.: Pohľady na obchod so ženami. Bratislava: 2000, s. 14.
(2) MINISTERSTVO VNÚTRA SR: Obchodovanie s ľuďmi. [cit. 2010-10-03] Dostupné na internete: http://www.minv.sk/?obchodovaniesludmi

___________________________
Príspevok odznel na V. ročníku vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou pod názvom "Sociálno-patologické javy a marginalizované skupiny", ktorú zorganizovali Ústav Kráľovnej Pokoja z Medžugorja Bardejov, Institut mezioborovych studii Brno, Filozoficka fakulta UPJS Kosice a konala sa 08.októbra 2010 v Bardejove.