Súčasne aspekty chudoby v Slovenskej spoločnosti

apr 29 2011

Actual aspects of poverty in a Slovak society
Slavomír Laca
Abstrakt: Chudobu možno chápať ako výraz extrémnej nerovnosti, lepšie povedané ako odstup od určitej časti populácie nielen od bohatých, ale aj od celého zvyšku populácie. V súčasnom svete sa nerovnosť a chudoba neustále vytvárajú a roztržka medzi bohatstvom a chudobou narastá ako v globálnom, tak aj v národnom meradle. Cieľom nášho článku je priblížiť pohľad na chudobu v kontexte súčasnej doby ako na závažný problém, ktorý sa dotýka celej spoločnosti. Zároveň chceme poukázať na stav sociálno-ekonomickej nerovnosti v slovenskej spoločnosti. V článku sa zameriame na dopad chudoby nielen pre jednotlivca, ale aj pre jednotlivé skupiny, a na možnosti zmiernenia existujúcej chudoby. Chudoba je sociálno-ekonomický fenomén, ktorý sprevádza ľudskú spoločnosť azda od jeho zrodu.
Kľúčové slová: Chudoba, sociálne vylúčenie, sociálna nerovnosť, sociálna politika, sociálna exklúzia, Slovenska republika.

Abstract: Poverty can be seen as an expression of extreme inequality, rather than distance from some part of the population not only from the rich people, but also from the rest of the population. nequality and poverty are being developed in today´s world. Split between wealth and poverty is increasing in the global and national level. The aim of this contribution is closer look at poverty as a serious problem in the context of the current period. At the same time we want to highlight the complicated social situation in Slovak community. The social situation remains because of socio- economic inequality today. We will focus in this contribution on the impact of poverty not only for individuals but also for different groups in society and on options to mitigate the existing poverty. Poverty is a socio-economic phenomenon, which accompanies the human community perhaps since its birth.
Keywords: Poverty, Social exclusion, Social inequality, Social politics, Social exclusion, Slovak Republic.

Ľudskú históriu by sme s troškou nadsádzky mohli nazvať aj „históriou chudoby.“ V celých dejinách chudoba ako sociálny jav sprevádzala jedincov, alebo aj celé veľké sociálne skupiny. Vnímanie chudoby sa, prirodzene, v tomto procese postupne menilo. Od chápania chudoby T. Akvinským, ako stavu daného Bohom, ktorý je na svete preto, aby bohatí mali príležitosť konať skutky milosrdenstva a kajúcnosti cez Vivesom vypracovaný systém komunitnej starostlivosti o chudobných prostredníctvom práce, či Malathusovo odmietanie všetkých opatrení na podporu chudoby až po rôzne koncepcie štátnej sociálnej politiky realizované v 20. storočí. Napriek zmenám, ktorými obsah tohto pojmu v minulosti prešiel, jedno zostáva stabilné - chudoba je chápaná ako stav, v ktorom jedincovi chýbajú prostriedky na realizáciu vlastných potrieb. Chudobou tak označujeme inferiórne podmienky života so závažnými individuálnymi i spoločenskými dôsledkami.

Chudoba na Slovensku v kontexte súčasnej doby

Chudoba je veľmi komplexný a zložitý pojem a v súčasnosti je považovaná za jeden z najzávažnejších problémov globalizovaného sveta. O chudobe teda paradoxne vieme tak veľa, že máme problém jasne a najmä stručne povedať, čo to vlastne chudoba je. Predovšetkým nie sú vždy jasne vymedzené pojmy, ktoré spolu súvisia: chudoba, bieda, nerovnosť, bezmocnosť, nedostatok, núdza. Svoju rolu tu zohrávajú aj rozdiely jednotlivých jazykov, respektíve ustálenosť odbornej terminológie v nich. Neexistuje žiadna absolútna a všeobecne uznávaná definícia alebo hranica, ktorá vymedzuje pojem chudobného. Zvlášť je to markantné pri definícii chudoby v hospodársky vyspelých krajinách, kde je zabezpečená situácia základných životných potrieb, najmä jedlo, ošatenie a strecha nad hlavou. Chudoba z tohto pohľadu je vždy definovaná vo vzťahu k štandardu danej spoločnosti.

Chudoba je prítomná na celom svete, v Európe, ale aj v Slovenskej spoločnosti. Pozornosť si zasluhuje aj poznanie, akým spôsobom sa chudoba a hlavne jej príčiny odrážajú vo verejnej mienke. Je to dôsledok neprajnosti osudu, lenivosti, absencie pevnej vôle, nespravodlivosti v spoločnosti, alebo dokonca je to nevyhnutná súčasť pokroku. Frekvencia týchto postojov a názorov je zaujímavejšia, ak ich dávame do medzi generačných porovnaní a súvislostí. Chudobu možno chápať ako výraz extrémnej nerovnosti, lepšie povedané ako odstup od určitej časti populácie nielen od bohatých, ale aj od celého zvyšku populácie.

V súčasnom svete sa nerovnosť a chudoba neustále vytvárajú a roztržka medzi bohatstvom a chudobou narastá ako v globálnom, tak aj v národnom meradle jednotlivých európskych štátov. Chudoba je často spájaná s pojmom nerovnosť, nie sú to však pojmy totožné, ale súvisiace. Chudoba sa definuje ako výraz „extrémna nerovnosť, respektíve ako dištanc určitej časti populácie nie len od bohatých, ale i od celého zvyšku populácie“ (Mareš 1999, s.39). Všeobecná koncepcia chudoby neexistuje a kritériá chudoby sú závislé od tradícií a od aktuálnej koncepcie sociálnej spravodlivosti. Najširšie poňatie chudoby presadzované v súčasnosti niektorými medzinárodnými organizáciami zahŕňa okrem príjmu i dostupnosť verejných služieb a stav výživy.

Chudoba je bežne považovaná za sociálny problém, inokedy je považovaná za sociálnu deviáciu, taktiež biedu a sociálnu patológiu. „Chudoba je v rôznych koncepciách a prístupoch rôzne definovaná a meraná, vždy však ide o inferiorné podmienky života so zvláštnymi individuálnymi a spoločenskými dôsledkami“ (Cantalamessa 1999, s. 45). Čoraz častejšie sa namiesto pojmu chudoba, používa pojem sociálna exklúzia, respektíve sociálne vylúčenie. Sociálna exklúzia je širší koncept než chudoba, vyjadruje riziko marginalizácie a vylúčenia pre indivíduá a skupiny vo viacerých oblastiach života a vždy zahŕňa chudobu. Naopak chudoba nemusí vždy znamenať exklúziu (Schavel et al. 2008, s. 32). Chudoba sa vzťahuje k spotrebnému štandardu, dosahovaniu nízkych alebo neadekvátnych materiálnych prostriedkov. Zároveň je sociálna exklúzia vždy spojená so sociálnou inklúziou, čo znamená, že ak sú ľudia vylúčení z jednej sféry, zároveň sú začlenení do sféry inej (napr. matky sú vylúčené z trhu práce a sú zaradené do rodín).

Existuje viac konceptov chudoby a pohľadov na ňu. Niektoré sociálne či politické koncepty sa pozerajú na chudobu napríklad aj z pohľadu nedostatočného prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti či politickej moci. „Najčastejšie sa ale pod chudobou rozumie nedostatok financií a malé materiálne vlastníctvo. Nie všetko, čo sa často pokladá za materiálnu chudobu, chudobou aj v skutočnosti je“ (Tvrdoň, Kasanová 2004, s. 52).

Chudoba zasahuje do všetkých stránok ľudského života, už v 19. a prvej polovici 20. storočia sa niektoré územia Slovenska na základe zaostávajúcej industrializácie marginalizovali a boli charakteristické chudobou. Zaostávanie, a tým schudobnenie regiónov Slovenska v minulosti, sa aj v súčasnosti prejavuje vysokou nezamestnanosťou, narastajúcou chudobou a taktiež sociálnopatologickými javmi. Po roku 1989 sa problematika chudoby nesmelo, ale predsa len dostala do povedomia verejnosti. Určité opatrné používanie výrazu chudoba sa skôr chápe ako výraz zlyhania sociálnej politiky, než ako dôsledok pôsobenia trhovej ekonomiky či súčasť sociálnej diferenciácie. Paralelne so sociálno-ekonomickými nerovnosťami, ktoré sa spravidla viažu a koncentrujú regionálne, sa na Slovensku prehlbujú aj priestorové disparity.

V období socializmu sa podarilo na Slovensku bez dôrazu na ekonomickú efektívnosť odstrániť výrazné rozdiely v ekonomickej úrovni regiónov. Nesprávnosť princípu rovnakej redistribúcie medzi sektormi a jednotlivými regiónmi ako aj „zakrytie” regionálnych nerovností sa potom výrazne a ostro prejavovali, a aj doteraz prejavujú. V súčasnosti sa sociáln-ekonomická situácia nezlepšila, skôr zhoršila. Príchodom hospodárskej a finančnej krízy sa zvýšila nezamestnanosť, a to má veľký vplyv na chudobu jednotlivých ľudí.

Slovensko patrilo dlhodobo k európskym krajinám s najnižšími príjmovými nerovnosťami, v priebehu 90. rokov však dochádza k postupnému nárastu príjmovej nerovnosti. Z hľadiska medzinárodnej komparácie nejde o ojedinelý trend vývoja vyskytujúci sa len na Slovensku a v ostatných postsocialistických krajinách. Ekonomické nerovnosti rástli aj v západnej Európe, severnú Ameriku nevynímajúc. Vývojom spoločnosti sa transformačné procesy v Slovenskej republike čoraz evidentnejšie prejavili vo vznikajúcich sociálnych a ekonomických nerovnostiach, ktoré mali za dôsledok chudobu ľudí. Jedným z najviditeľnejších sú sociálno-ekonomické nerovnosti. Tieto nerovnosti sa prejavujú v príjme či v majetku. Sú v diferenciácii spotrebného správania, životného štýlu, životných podmienok v jednotlivých regiónoch.

V oblasti výskumu i v niektorých štatistických meraniach sa pojem chudoba používa a vtedy sa najčastejšie spája s príjmom jednotlivca alebo domácnosti, ktorý je pod určitou hranicou. Najčastejšie sú citované údaje z Eurostatu (európsky štatistický úrad), ktoré aj sám Eurostat neprezentuje ako chudobu, ale len ako ohrozenie chudobou v našej krajine.

Spomedzi krajín únie je na Slovensku druhý najmenší podiel ohrozených ľudí chudobou podľa najnovšieho merania Eurostatu. a Slovensku hrozí chudoba 11 percentám obyvateľov. V porovnaní krajín Európskej únie tak Slovensko spolu s Holandskom obsadilo druhú priečku. Najmenej chudobných v Európe má Česká republika. Vo všetkých ostatných štátoch je miera chudoby vyššia.

V krajinách Európskej únie hrozí chudoba priemerne 17 percentám ľudí. Za chudobných považuje Eurostat tých ľudí, ktorých ročný príjem nedosahuje 60 percent priemerného príjmu dospelého človeka. Ide tak o relatívne porovnanie. Napríklad človek, ktorý je na hranici chudoby v Luxembursku, má vyše štvornásobne vyšší príjem ako Slovák na hranici chudoby a toto je na zváženie, či je dobré, ak sa vykonáva takýto prieskum o chudobe.

Najohrozenejšími skupinami obyvateľstva sú deti do 17 rokov a seniori nad 65 rokov. Chudoba v Európe hrozí pätine mladých ľudí a 19 percentám dôchodcov. Na Slovensku je podľa Eurostatu ohrozených 17 percent mladých a desatina seniorov. Opačná situácia je v prípade zamestnaných ľudí. Spomedzi zamestnancov hrozí chudoba na Slovensku šiestim percentám ľudí, v Európe ôsmim percentám.

Tabuľka 1 – Obyvatelia EÚ ohrození chudobou, http://www.scribd.com/docTabuľka 1 – Obyvatelia EÚ ohrození chudobou, http://www.scribd.com/doc

Údaj, ktorý Eurostat meral, bol „riziko chudoby“ – čiže aké percento populácie žije z príjmu pod hranicou 60 percent priemerného príjmu v krajine. Prísne vzaté, príjem pod touto hranicu ešte neznamená, že je človek naozaj chudobný. Je však možné povedať, že je chudobou ohrozený – úroveň príjmov v ekonomike je okrem iného prepojená aj s úrovňou cien, preto majú ľudia s výrazne podpriemerným príjmom obmedzené možnosti spotreby či prístupu k službám.

Z prieskumu vyplýva, že v Európskej únii je priemerne ohrozených chudobou 16 percent ľudí, teda asi 72 miliónov. Priemer však zakrýva výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Výpovedná hodnota relatívnej chudoby je niekedy spochybňovaná – „chudobný“ človek v krajine s priemerným vyšším príjmom je stále bohatší, má vyšší príjem ako časť „bohatých“ v krajine s nižším priemerným príjmom. A nie je dôležité, koľko bankoviek má človek v peňaženke, ale čo si môže za ne kúpiť.

Skutočná chudoba predstavuje nedostatok materiálnych potrieb nevyhnutných pre každodenné prežitie, t. j. jedlo, pitnú vodu, ošatenie a primerané bývanie. „Hranica skutočnej chudoby sa vyjadruje absolútne, t. j. prostredníctvom určitej pevne stanovenej hodnoty, ktorá stačí na zabezpečenie základných potrieb“ (Waisová 2006, s. 59). Domácnosť je klasifikovaná ako chudobná, ak jej príjem nedosahuje túto fixne stanovenú hranicu. Na identifikáciu materiálne ohrozenej skupiny ľudí na Slovensku môžeme využiť systém sociálnej pomoci ľuďom v hmotnej núdzi. Aj keď je životné minimum definované administratívne, považujeme ho za hranicu, keď príjem a iné zdroje sú natoľko nedostatočné, že neumožňujú dosiahnuť minimálnu životnú úroveň, ktorá je akceptovateľná v našej spoločnosti.

Každý má právo žiť dôstojne. Aj keď Európska únia patrí k najbohatším regiónom sveta, aj tu existujú milióny ľudí, ktorí žijú pod hranicou biedy. Chudoba a vylúčenie zo spoločnosti majú dopady nielen na kvalitu života jednotlivcov a ich schopnosť zaradiť sa do spoločnosti, ale sú brzdou aj pre celkový hospodársky vývoj.

Návrhy na možné zmiernenie chudoby

Minulý rok bol taktiež Európsky rok chudoby, ktorý sa prekryl s finančnou, ekonomickou a sociálnou krízou. Musíme sa pozastaviť nielen na Slovensku, ale v celej Európe a svete, aby sa stala chudoba podnetom pre spoločné uvažovanie. Mali by sme budovať Európu, a teda aj Slovensko, ako krajinu, kde ľudia môžu žiť bez útrap, ktoré im spôsobuje chudoba a sociálne vylúčenie. Pri tomto uvažovaní a formulovaní záväzku snažiť sa o spoločnosť bez chudoby je potrebné:

  • Nezjednodušovať chudobu a nástroje na odstraňovanie chudoby. Chudoba je mnohorozmerný jav: nie sú to len nedostatočné finančné zdroje a príjem či už zo zamestnania alebo sociálnych dávok. Chudoba je zraniteľnosť, neistota, nedostatok príležitosti, nespravodlivosť.
  • Prihlásiť sa na všetkých úrovniach k dosiahnutiu cieľu zmierniť a s skoncovať s chudobou a sociálnou exklúziou a zabezpečiť prístup k právam a dôstojnosti pre všetkých. Takéto odhodlanie vyžaduje prelamovať stereotypy a nerozdeľovať chudobných na tých, čo si „pomoc zasluhujú” a „nehodných našej pomoci”.
  • Rôzne kampane zvyšujúce poznanie štrukturálnych príčin chudoby a sociálneho vylúčenia a bojujúce so stereotypmi o chudobných. Presadzovať chápanie chudoby ako porušenie ľudských práv je však nielen na Slovensku náročná úloha, pretože sa po desaťročia posilňoval obraz, že chudoba je osobné zlyhanie. Navyše, veľká časť spoločnosti trpí neistotou a väčšou či menšou mierou nedostatku a programy zamerané na sociálne začleňovanie najviac znevýhodnených chápe ako niečo, čo sa deje na jej úkor a na jej účet.
  • Participácia a záväzok k dialógu s chudobnými ľuďmi. Budovanie spoločnosti, v ktorej má každý miesto, nie je možné bez participácie a záväzkov. Dobre fungujúce zastupiteľské demokratické inštitúcie sú základom pre ochranu verejného záujmu. No nutná je tiež participatívna demokracia, aby bolo počuť aj hlasy ľudí, ktorí prežívajú chudobu a aby tieto hlasy mohli ovplyvňovať ľudské konanie, ale aj verejnú mienku a získavať jej podporu pre riešenie sociálnych otázok formou posilňovania rovnosti v prístupe k základným právam. Treba posilniť dialóg s chudobnými ľuďmi a s mimovládnymi organizáciami bojujúcimi proti chudobe. Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je neoddeliteľnou súčasťou úsilia na prekonanie krízy. Pričasto sú dôsledkami recesie postihnutí práve tí zraniteľnejší. Preto by sa Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu mal stať katalyzátorom na zvýšenie povedomia a vytvorenie dynamiky pre inkluzívnejšiu spoločnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou budúcej Európy.
  • Na Slovensku, v celej Európe a svete potrebujeme otvoriť aj debatu o spravodlivosti ako rovnosti životných šancí pre všetkých bez ohľadu v akej rodine sa narodili a na akom území – kontinente – jednotliví ľudia žijú. Sociálne správanie niektorých chudobných môže byť príznačné akceptovaním situácie, v ktorej sa nachádzajú, alebo jej odmietaním. Významné je pritom subjektívne vnímanie vlastnej chudoby. Ľudia prežívajú chudobu ako zahanbenie a ak môžu, zatajujú ju. V dnešnej zložito organizovanej spoločnosti máme život druhých zriedka ako na dlani a to ukrývanie chudoby uľahčuje. Platí to aj pre chudobu nielen na Slovensku. Hovorí sa o nej málo a nie vždy s porozumením. Chudobu začíname pomaly akceptovať ako súčasť spoločenského poriadku.

    Záver

    V predloženom článku sme sa pokúsili načrtnúť, ako je ponímaná chudoba v Slovenskej republiky. Sociálno-ekonomická situácia slovenskej spoločnosti a jej rôzne úrovne pomerne verne odráža dianie, turbulencie i probllematickosť súčasnej hospodárskej krízy v jednotlivých regiónoch. Otázky chudoby začínajú v slovenskej spoločnosti čoraz viac rezonovať. Dôležitým sa stáva definovanie chudoby a jej meranie. Je podstatné určiť kto je vlastne chudobný, ako a či sa to dá vôbec odmerať. Zodpovedanie týchto základných, no nie jednoduchých otázok, nás môže ako spoločnosť posunúť dopredu pri riešení problému chudoby a chudobných. Hľadanie riešení nesie v sebe veľkú zodpovednosť za životy ľudí, ktorí chudobou trpia a to nielen v politickej rovine, pri tvorbe zákonov, ale aj v spoločenskej rovine. Fenomén chudoby je prítomný vo svete i na Slovensku. Preto treba o ňom hovoriť, treba ho analyzovať, poznávať jeho rôzne podoby, príčiny, dopady, a predovšetkým hľadať spôsoby riešenia a na odstránenia tohto problému.

    Literatúra

    CANTALAMESSA, Raniero: Chudoba. Bratislava: Serafín, 1999. 109 s. ISBN 80 – 88944 – 08 – 2.
    MAREŠ, Petr: Sociologie nerovnosti a chudoby. Praha: Sociologické nakladatelství, 1999. 248 s. ISSN 80 – 85850 – 61 – 3.
    SCHAVEL, Milan; OLÁH, Michal; ONDRUŠOVÁ, Zlatica: Úvod do štúdia a dejín. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, 2008. 208 s. ISBN 80–969449–6–7.
    TVRDOŇ, Miroslav – KASANOVÁ, Anna: Chudoba a bezdomovectvo Nitra: Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF, 2004. 141 s. ISBN 80 – 8050 – 776 – 7.
    PASTERNÁKOVÁ, L.: Rodina – primárna výchovná inštitúcia. In Manažment školy 3/2010, s. 12-15. Bratislava: Iura Edition. ISSN 1336-9849.
    WAISOVÁ, Šárka: Chudoba a bohatství v současném světě. Plze : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2006. 160 s. ISBN 80 – 86898 – 86 – 5.
    Eurostat nevsrelease : [online]. Luxemburg: [2010] [cit. 2010-02-05]. Dostupné z WWW: Publikácie autora článku: PaedDr. Slavomír Laca, PhD
    Základy sociálnej pedagogiky - Sociálna pedagogika prechádza neustálym vývojom v súvislosti s vývojom celej spoločnosti, ktorá je poznačená spoločenskými zmenami súvisiacimi predovšetkým s rastúcou technikou, automatizáciou a globalizáciou sveta, ale aj s narastajúcim množstvom sociálno-patologických javov v spoločnosti.

    Vybrané kapitoly z etiky pre sociálno-zdravotnícke profesie - V súčasnosti môžeme konštatovať, že je veľký nárast pribúdajúcich vedeckých poznatkov o človeku ako o rozumnom indivíduu na úrovni ľudskej populácie, až po rôznu problematiku. Vystupujú do popredia stále nápadnejšie mnohoraké a komplikované etické otázky ohľadom ľudského života.

    Ponuka vzdelávania


    Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!