Rola sociálneho poradcu pri pomoci obetiam syndrómu CAN

máj 9 2017

The role of a social counselor to assist victims of CAN syndrome
Abstrakt: Príspevok pojednáva o syndróme týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa – syndróme CAN (Child Abuse and Neglect), ktorý možno definovať ako súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb. Zameriava sa na úlohou sociálneho poradcu, ktorý je nevyhnutnou súčasťou sociálnej prevencie, nakoľko funguje ako opora, pomáha socializovať deti opäť do spoločnosti a snaží sa zabrániť ich ďalšiemu ubližovaniu. Zaoberá sa tiež možnosťami riešenia otázky syndrómu CAN z pohľadu sociálneho poradenstva, ktoré spočívajú predovšetkým v prevencii a komunikácii s dieťaťom a jeho rodinou.
Kľúčové slová: CAN syndróm, dieťa, prevencia, rodina, sociálny poradca

Abstract: The paper deals with the Child abuse and neglect syndrome - syndrome CAN (Child Abuse and Neglect), which can be defined as a set of specific forms of inappropriate treatment of the child, leading to poor fulfillment of his basic needs. It focuses on the role of social counselor who is an essential part of social prevention, because he acts as a support, helps to socialize children into society again and try to prevent further hurting. It also discusses options to solve this problem of CAN syndrome from the perspective of social counseling, consisting mainly in the prevention and communication with the child and his family.
Keywords: CAN Syndrome, Family, Child, Prevention, Social counselor

V dnešnej dobe sa čoraz častejšie z médií dozvedáme o deťoch, ktoré sú doma vystavované násiliu. Ak chceme týmto obetiam pomôcť, je potrebné poznať základné formy, prejavy a následky týrania, zanedbávania a zneužívania. Významným krokom k zamedzeniu výskytu CAN syndrómu je bezpochyby aj účasť sociálneho poradcu, ktorý dokáže už v počiatočných štádiách prejavu tohto syndrómu zabezpečiť, aby deti neboli naďalej zneužívané a týrané. CAN syndróm má rôzne prejavy a formy, a preto jednou z úloh sociálneho poradcu je poznať všetky príznaky, ktoré indikujú poškodzovanie ľudskej dôstojnosti. Obete CAN syndrómu sú často psychicky a fyzicky zneužívané, zanedbávané a úlohou sociálneho pracovníka je pomôcť im vrátiť sa späť do spoločnosti, a to bez trvalých následkov, no rovnako aj zabrániť ďalšiemu ubližovaniu.

Pri sociálnej práci s deťmi, ktoré sú alebo boli obeťami týrania a trpia CAN syndrómom, je potrebné klásť dôraz na prevenciu a aktivity s ňou spojené, ktoré môžu prispieť k eliminácii výskytu týchto sociálno-patologických javov. Prevencia detí pred týraním je účinná a zároveň menej nákladná z hľadiska ich ľudského utrpenia, ako námaha a náklady na nápravu už po prejavených príznakoch (Robertson, 2002).

CAN syndróm ako spoločensky nežiaduci jav

Rodina je pre dieťa tým najprirodzenejším prostredím, no zároveň by mala byť aj tým najbezpečnejším miestom vo svete dieťaťa. Jednou z funkcií rodiny je odovzdávať jedincom základné morálne hodnoty, vzorce správania a postoje k spoločnosti. Deti nevedome preberajú od svojich rodičov modely správania, spôsoby komunikácie aj citové vzťahy, ktoré potom prenášajú ďalej na svoje deti a ovplyvňujú ich vzťah s partnerom. Na začiatku nového storočia vzrastajú požiadavky a nároky na rodinu, a preto ich rodiny čoraz častejšie nedokážu úplne napĺňať. Na druhú stranu silnie dôležitosť rodiny ako útočiska pred verejným svetom, a preto je jej úloha stále nenahraditeľná (Kraus, 2008).

Milujúci rodičia sú dnes považovaní za nevyhnutnú podmienku zdravého duševného aj telesného vývoja dieťaťa. Citová pohoda medzi rodičmi a deťmi je potrebná pre všetky štádiá zdravého duševného vývoja. Identifikácia s rodičmi je pevná a trvalá väzba, ktorá spoločnosti
umožňuje, aby dieťaťu vštepila to najlepšie, ale bohužiaľ aj to najhoršie z osobnosti rodičov
(Říčan, 2006). Ďalšou, nemenej dôležitou, podmienkou je bezpečie domova ako stabilného a chráneného prostredia. To môže poskytnúť len rodina. Dobrá rodina dáva každému, kto do nej patrí, pocit bezpečného zázemia (Matoušek, 1997). Výchova je veľmi zložitý proces. Vo svojom primárnom prostredí (rodine) sa dieťa učí základným modelom správania, preberá zvyky a hodnoty. Ako vzory mu slúžia najmä rodičia. Bohužiaľ, pôsobenie rodiny nie je vždy také, aké by sme všetkým deťom priali.

V polovici dvadsiateho storočia si lekári začali všímať závažnosť somatických poškodení detí, ktoré boli spôsobené zjavne inak ako náhodným úrazom. Tieto poškodenia nazvali tzv. ,,neúrazovým zranením“. Neskoršie sa zistilo, že príčinou týchto príznakov bolo úmyselné ubližovanie deťom zo strany niektorého člena rodiny. Američan Dr. Kempe po roku 1962, na základe rozsiahleho výskumu detí, nazval tento jav ,,syndróm bitého či týraného dieťaťa“. Súčasne sa na jeho základe rozvinul prevratný prístup v chápaní takéhoto javu a presadilo sa postupné prijímanie zákonov o povinnom hlásení týraného dieťaťa (Hanušová, 2006). V súčasnosti sa pre týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa používa označenie „CAN syndróm“ – Child Abuse and Neglect.

Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. V skratke ho môžeme opísať ako zanedbávanie potrebnej starostlivosti alebo úmyselné ubližovanie rodičmi alebo osobami, ktorí majú dieťa v osobnej starostlivosti.
Medzi základné druhy syndrómu CAN môžeme zaradiť (Pešová, Šamalík, 2006):

  • telesné týranie - podliatiny, bitie, rany zahojené aj nezahojené, dusenie
  • psychické týranie - nadávky ponižovanie, šikanovanie, verbálna agresia
  • zanedbávanie - nedostatok podnetov, zanedbávanie citové, nedostatočná zdravotná starostlivosť, výživa, oblečenie
  • sexuálne zneužívanie bezdotykové - exhibícia pred dieťaťom, nútenie dieťaťa sa vyzliekať, obscénne telefonáty
  • sexuálne zneužívanie dotykové - obchytkávanie, sexuálne hry, incest, pohlavné zneužitie
  • zvláštne formy - sekundárna viktimizácia, systémové týranie, organizované zneužívanie, sexuálny turizmus, Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení).

Tabuľka 1 Pomoc deťom týraným, sexuálne zneužívaným a šikanovaným v roku 2014 v SR

Zdroj: MPSVR SR [online]

To, že ide o vysoko aktuálny problém naznačuje aj Tabuľka 1, ktorá zobrazuje štatistiku detí, ktorým bola poskytnutá pomoc z dôvodu týrania, sexuálneho zneužívania a šikanovania, zverejnená Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny vo svojej Správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2014. Podľa tejto štatistiky boli za daný rok vykonané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre 424 detí, ktoré boli obeťami týrania, zneužívania alebo šikanovania.

Úloha sociálneho poradcu v prevencii syndrómu CAN
Sociálna práca predstavuje významné miesto pri práci s deťmi trpiacimi príznakmi syndrómu CAN. Tieto deti sú totiž jednou z cieľových skupín, ktorým sa sociálna práca venuje, a ktorým sa snaží pomôcť, pričom čerpá poznatky aj z iných vedných disciplín. Ide o pomáhajúcu profesiu, ktorá je významnou súčasťou pomoci smerujúcej k obnove pôvodného stavu. Pomoc pri týraní a zneužívaní dieťaťa, nie je jednoduchý a jednorazový akt. Ide o časovo náročný proces, pri ktorom si sociálny pracovník musí neustále prehlbovať vedomosti prostredníctvom teoretického štúdia a sociálno-psychologického výcviku, ktorý je orientovaný na špecifický problém týrania, zneužívania a zanedbávania detí.
Balogová, Gerka, Aleša (2002) uvádzajú niekoľko zdrojov sociálnej práce zaoberajúcich sa ochranou a pomocou ohrozeným deťom. Sú to zákony, o ktoré sa sociálna práca pri práci s týranými, zanedbávanými a zneužívanými deťmi opiera, a ktoré by mal sociálny poradca ovládať:

  • Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č.305/2005 Z. z.,
  • Zákon o rodine č.36/2005 Z. z.,
  • Zákon o sociálnych službách č.448/2008 Z. z.,
  • Ústava Slovenskej republiky,
  • Trestný zákon č.300/2005 Z. z.

K medzinárodným dokumentom zabezpečujúcim ochranu dieťaťa patrí napríklad Dohovor o právach dieťaťa, Ženevská charta práv dieťaťa, Deklarácia práv dieťaťa, Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine.
Petr (2010, s. 219) hovorí, že: „sociálny pracovník je nevyhnutnou osobou pri obetiach postihnutých CAN syndrómom. Jeho úlohou je určiť, potvrdiť a najmä zaistiť bezpečnosť dieťaťa, ktoré bolo týrané, zanedbávané alebo zneužívané. Jeho uplatnenie spočíva najmä v tvrdeniach a rozhodnutiach, do akej miery sa stali deti obeťami CAN syndrómu, kto je páchateľom a zabezpečiť elimináciu negatívnych dopadov zneužívania na deťoch.“

Sociálny poradca v prípadoch týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí pôsobí ako tretia strana, ktorá sa snaží porozumieť klientom na všetkých úrovniach. Vždy háji záujmy obete a snaží sa prijímať také opatrenia na podporu, aby dieťaťu umožnilo eliminovať všetky negatívne vplyvy a dopady na jeho psychický a fyzický vývoj. Pre obete CAN syndrómu vytvára určitý systém ochrany, ktorý je aktivovaný proti významnému poškodeniu ich emocionálneho vývoja. CAN syndróm u detí je problémom sociálnych pracovníkov, ale aj právnických profesií. Sociálni pracovníci sa často domnievajú, že právne rozhodovanie v týchto prípadoch uprednostňuje opatrovateľa nad dieťaťom. Ak sa však sociálny pracovník a právnik spoja, vytvoria pre obete CAN syndrómu zázemie, kde sa môže dieťa obrátiť, a kde sa môžu znížiť dôsledky emocionálneho týrania (Iwaniec, 2006).

Peterson et al. (2003) uvádzajú uplatnenie sociálneho pracovníka v rôznych odvetviach a na rôznych úrovniach obetí, ktoré boli zneužívané. Spolupracuje na úrovni psycho-sociálnych potrieb. Často sa stretáva s prípadmi a príznakmi zneužívania, zanedbávania či týrania detí, a preto je zodpovedný najmä za:

  • identifikáciu, hodnotenie a koordinovanie intervencie na zabezpečenie ochrany dieťaťa trpiaceho CAN syndrómom,
  • zabezpečenie interdisciplinarity, spolupráce viacerých orgánov schopných konať v danej veci, vrátane rodiny a príbuzných obetí CAN syndrómu,
  • zdokumentovanie psycho-sociálnych rozhovorov s deťmi, ktoré sú obeťami CAN syndrómu a ich rodičmi
  • zabezpečenie a dodržiavanie hlásení o zneužívaní a zanedbávaní, týraní detí,
  • spätnú kontrolu, či sa deti opäť nestali obeťami CAN syndrómu,
  • poskytovanie krízovej intervencie,
  • zabezpečenie a sledovanie potenciálnych možných obetí zneužívania.

Prácu sociálneho pracovníka pri pomoci obetiam CAN syndrómu nie je jednoduchá, ovplyvňuje ju nielen emocionálna trauma dieťaťa, ale aj problémy narastajúce v rodinnom prostredí. Pri odobratí takéto dieťa z rodiny môže vzniknúť množstvo problémov, ktoré sa dotýkajú zvládnutia sociálnych zmien. Dôležitým nástrojom pri pomoci obetiam CAN syndrómu je rozhovor s obeťou založený na dôvere, ktorý je predpokladom úspešnej spolupráce (Juššiková, 2011).

Kenneth et al. (2009) uvádzajú, že uplatnenie sociálneho poradcu pri pomoci obetiam CAN syndrómu je zamerané na širokú škálu služieb a potrieb jeho klientov. V rámci svojho profesijného vzťahu poskytuje nielen platné informácie o postupoch, informuje svojich klientov o svojich službách a práci, ktorú vykonáva, rizikách, ktoré sú spojené s riešením prípadov týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí. Obete CAN syndrómu majú pred sebou dlhú cestu zotavovania sa a sociálny poradca je pre nich oporný bod, ktorý dokáže vnímať, cítiť, ale aj konať v trestných činoch páchaných na deťoch.

Sociálny poradca sa neustále snaží týraným a zanedbávaným deťom pomáhať prekonať tento sociálny problém. Pracuje priamo s jednotlivcom, ale snaží sa do pomoci zahrnúť i rodinu. V nadväznosti na pomoc spolupracuje aj s komunitami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú týranými, zanedbávanými a zneužívanými deťmi. Tu im pomáhajú prekonať všetky emocionálne, ale aj fyzické problémy, ktorým boli vystavené. Pre sociálneho pracovníka v takomto prípade je prioritou duševné zdravie dieťaťa a jeho nasledujúci vývoj. Sociálna práca je jedinečný prístup medzi pomáhajúcimi profesiami, nakoľko sa zameriava na problémy ľudí v kontexte sociálneho prostredia (Sehgal, 2005).

V prípade syndrómu CAN je veľmi dôležitá podpora primárnej prevencie, ktorá by mala zabrániť tomu, aby sa dieťaťu vôbec ubližovalo. Predstavuje veľmi rozsiahlu oblasť spoločenskej praxe. V primárnej prevencii násilia na deťoch je potrebné zamerať sa na:

  • zvyšovanie verejného povedomia o problematike zanedbávania, týrania a sexuálneho zneužívania detí,
  • vytváranie a realizáciu edukačných programov pre pedagógov a vychovávateľov, zameraných na rozpoznávanie známok týrania a sexuálneho zneužívania, ako aj na postup pri oznamovaní,
  • tvorbu preventívnych programov pre žiakov a študentov,
  • podporu výchovy mladých odborníkov a podporu ďalšieho vzdelávania sa odborníkov, ktorí s touto klientelou pracujú,
  • prácu s rizikovými skupinami obyvateľstva,
  • podporovanie výchovy a vzdelávania o právach detí.

Sekundárna prevencia sa zameriava na rodiny, v ktorých došlo alebo dochádza k týraniu, zanedbávaniu alebo zneužívaniu. Úspech sekundárnej prevencie závisí na tom, či bol u rizikových rodín úspešne identifikovaný výsledok za pomoci poskytovaných primárnych služieb sociálnym pracovníkom (O´Brian, Ling, Rhind, 1997). Zmyslom terciárnej prevencie je zamedziť ďalšiemu násiliu alebo zneužívaniu dieťaťa. Do terapie a rehabilitácie je možné zahrnúť aj celú rodinu, ak je to v záujme dieťaťa. Ak je to možné, je potrebné do tohto procesu zahrnúť aj školu a ďalších odborníkov. Je potrebné vychádzať z interdisciplinárnej spolupráce (Hanušová, 2006).

Záver

Zneužívanie, týranie a zanedbávanie detí má zničujúce následky na emocionálny a fyzický vývoj dieťaťa. Sociálny poradca je nevyhnutnou súčasťou pri riešení tohto problému, rieši príznaky týrania a snaží sa týmto deťom pomôcť. Identifikuje symptómy CAN syndrómu, ponúka služby starostlivosti o deti, ako doma, tak aj v alternatívnej domácej starostlivosti (McClennen, 2010). Sociálny poradca je s deťmi, ktoré trpia CAN syndrómom, úzko spojený. Priamo sa podieľa na riešení problémov, ktoré tieto deti majú, aktívne zasahuje pri výchove a fungovaní dieťaťa v rodine, diagnostikuje psychickú a fyzickú poruchu detí a snaží sa poskytnúť deťom opäť plnohodnotný život.

Pod uplatnením sociálneho poradcu pri pomoci obetiam CAN syndrómu sa rozumie získať určité informácie o pocitoch týraného dieťaťa, ale aj o osobách, ktoré deti týrali. Sociálny pracovník musí získať rešpekt od ľudí, ktorí dieťa zneužívali, pričom dieťaťu musí pomôcť eliminovať negatívne vplyvy týchto ľudí. Musí zabrániť zlému zaobchádzaniu s deťmi, vyjadriť dieťaťu empatiu a navodiť ho na potreby pozitívnych zmien (Zastrow, 2010). Prevencia je tým účinnejšia, čím je skôr uskutočňovaná. Dôsledná identifikácia a porozumenie rizikovým činiteľom pri vzniku ubližovania tvoria základné východisko účinnej prevencie.

Autor: Katarína Halkovičová, Mgr.
Zoznam bibliografických odkazov

BALOGOVÁ, Beáta – GERKA, Milan – ALEŠ, Pavel. 2002. Úvod do sociálnej práce. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU v Prešove, 2002. 82 s. ISBN 80-8068-120-1.

HANUŠOVÁ, Jaroslava. 2006. Násilí na dětech – syndrom CAN. Praha : Vzdělávací institut ochrany dětí, 2006. 24 s. ISBN 80-86991-78-4.

IWANIEC, Dorota. 2006. The Emotionally Abused and Neglected Child: Identification, Assessment and Neglected Child. 2nd edit. UK : Wiley and Sons, 2006. 345 s. ISBN 978-0-470-01100-3.

JUŠŠÍKOVÁ, Yveta. 2011. Sociálny pracovník a rodina v prevencii sociálno-patologických javov. In HARDY, Mária. et al. Sociálna patológia rodiny. Brno : IMS, 2011, s.217-223. ISBN 978-80-87182-17-8.

KENNETH, Lau et al. 2009. Mandated Reporting of Child Abuse and Neglect: A Practical Guide for Social Workers. 2nd edit. USA : Springer, 2009. 305 s. ISBN 978-0-8261-1098-5.

KRAUS, Blahoslav. 2008. Základy sociální pedagogiky. Praha : Portál, 2008. 216 s. ISBN 978-80-7367-383-3.

MATOUŠEK, Oldřich. 1997. Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha : Sociologické nakladatelství, 1997. 144 s. ISBN 80-85850-24-9.

MCCLENNEN, Joan. 2010. Social Work and Family Violence: Theories, Assessment and Intervention. 2nd edit. New York : Springer Press, 2010. 701 s. ISBN 978-0-8261-1133-3.

MPSVR SR. 2014. Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2014. [online]
O´BRIAN, Charles – LING, Cheng Chung Yau – RHIND, Nancy. 1997. Responding to Child Abuse. Hong Kong : Pokfulam, 1997. 183 s. ISBN 962-209-429-5.

PEŠOVÁ, Ilona - ŠAMALÍK, Miroslav. 2006. Poradenská psychologie pro děti a mládež. Praha : Grada, 2006. 150 s. IBSN 80-247-1216-4.

PETERSON, Marilyn. et al. 2003. Child Abuse and Neglect: Guidelines for Identification, Assessment and Case Management. 2nd edit. USA : VOLCANO PRESS, 2003. 371 s. ISBN 1-884244-21-1.

PETR, Christopher G. 2010. Social Work With Children and Their Families: Pragmatic Foundations. 3rd edit. New York : Oxford Press, 2010. 650 s. ISBN 0-19-515755-9.

ŘÍČAN, Pavel. 2006. Cesta životem. Praha : Portál, 2006. 390 s. ISBN 80-7367-124-7.

SEHGAL, Ashok. 2005. Social work. 2nd edit. India : ISHABOOK, 2005. 220 s. ISBN 81-8205-309-9.

ZASTROW, Charles. 2010. The Practice of Social Work: A Comprehensive Worktext. 9th edit. USA : CENGAGE, 2010. 305 s. ISBN 978-0-495-59970-8.

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!