Poznámky k vzdelávaniu sociálnych pracovníkov v kontexte pripravenosti absolventov na prácu s klientmi v praxi

nov 11 2013

The notes to education of social workers in context of graduates preparation for social work with clients at work

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá etickými otázkami a dilemami vysokoškolského pedagóga súvisiacimi s praktickou pripravenosťou študentov a absolventov odboru sociálna práca. Autorka uvádza návrhy na zmeny vzdelávacieho systému prostredníctvom e-learningu a projektovej práce študentov.
Kľúčové slová: Etické otázky, E-learning, Sociálna práca, Vysokoškolský pedagóg, Vzdelávací systém.

Abstract: The contribution dealth with ethical questions and quandaries of a university lecturer associated with students, and graduates preparation for social work. The author shows changes to the educational system through e-learning and student project work.
Key words: Ethical questions, E-learning, Social work, University lecturer, Educational system.

V rámci tohto príspevku by som rada prezentovala niektoré etické dilemy a otázky, s ktorými sa ako vysokoškolský pedagóg na Katedre sociálnej práce vo svojej praxi stretávam a konfrontujem. O uvedených odporúčaniach hovorí viacero príspevkov i diskusií, ale realita zmien je príliš vágna, preto sa pokúsim opäť apelovať na reformu vzdelávacieho systému, ktorá by vyriešila etické dilemy mnohých pedagógov.

Obraz verejnosti o sociálnej práci ako profesie a zvlášť štúdia sociálnej práce nie je na Slovensku veľmi priaznivý a dobroprajný. Príčiny sú rôzne, ale ako pedagógovia v rámci sebareflexie musíme prehodnocovať od prameňa profesionálnej sociálnej práce, teda od prípravy študentov na výkon profesie. Aký máme vlastný vzťah a prístup k profesii vysokoškolského pedagóga a k profesii sociálneho pracovníka i odboru sociálna práca? Reflektujeme tieto postoje študentom? Aké posolstvo a dojem im zanechávame? Motivujeme ich, podporujeme, alebo dehonestujeme ich štúdium a odbor? Sme vzornými morálnymi i profesionálnymi príkladmi? Reprezentujeme a podporujeme dobrý imidž sociálnej práce? Pravda je, že významne ovplyvňujeme mienku študentov a tí svojím prístupom, názormi, praxou ju sprostredkujú okoliu. V mienke spoločnosti stále rezonujú skôr dehonestujúce názory na našich absolventov, pedagógov, rovnako aj paušalizovanie mediálnych káuz súvisiacich s profesiou. V tomto kolektívnom vedomí máme svoj podiel a možnosť zmeny je aj na našich pleciach. Na záver tejto etickej otázky mi nedá neuviesť výrok od OSHA: „Tí, ktorí sú okúzlení osobnosťou učiteľa, nemusia si uvedomovať medzery v jeho učení, ale tí, ktorí jeho učením ovplyvnení nie sú, uvidia iba medzery.“

Ďalšia etická dilema, s ktorou sa v praxi stretávam, sa týka pripravenosti absolventov na vykonávanie profesionálnej činnosti. Systém vzdelávania je nepružný, výraznejšie zmeny od vzniku odboru sa neudiali, pričom požiadavky a vonkajšia realita sa menia neustále. Vysoká škola poskytuje v súčasnej dobe informačného veku minimum informácií, ako veľmi slabý informačný vyhľadávač, oproti možnostiam internetu. Fakty, teórie, informácie, znenia zákonov, to všetko je k dispozícii na internete všetkým. Okrem diplomu v podstate neposkytujeme žiadny zreteľne významnejší benefit. Stále sme nedokázali aplikovať Komenského výrok „škola hrou“, princípy zážitkovej pedagogiky, ani psychológiu motivácie a učenia. Študenti teóriu „stokrát“ počujú, no nevidia. Ako vedúca popraxových seminárov si dovolím povedať, že väčšina študentov reálne prax neabsolvuje v stanovenom počte hodín, a ak áno, vykonávajú pomocné práce, ktoré ak, tak len okrajovo súvisia so sociálnou prácou. Tým, že nie sú počas štúdia trénovaní ani prakticky pripravovaní, majú obavy zo zlyhania pri výkone praxe. Na druhej strane zase nemôžeme vyčítať častú neochotu organizácií pripustiť študenta k priamej práci s klientmi z pochopiteľných dôvodov. Je to „začarovaný“ kruh, ktorý vedie k tomu, že oficiálne podľa zákona študenti prax majú, ale nemajú prehľad o realite ani skúsenosti. Chybou zo strany vzdelávacích inštitúcií je nedostatočná spolupráca s organizáciami pri zabezpečovaní praxe, študentov je priveľa a organizácie nemajú čas venovať sa študentom, ani v tom nevidia žiadny väčší význam či výhody.

Je mylné predpokladať, že študentom vyhovuje súčasný systém – prednáška – samoštúdium – skúška. Na základe viacerých prieskumov študenti sami apelujú na potrebu zavádzania praktických metód štúdia. Jeden z výstupov prieskumu projektu „Bližšie k zamestnaniu vďaka lepšej príprave na prax počas štúdia na VŠ“, organizovaného o. z. ASSP v roku 2008 bol ten, že 48 % opýtaných študentov nemá pocit, že im škola dáva dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti potrebné pre výkon pomáhajúcej profesie. Požadovali by silnejšie prepojenie teórie a praxe, nácviky testov a metód, štandardných postupov, práce s pomôckami, viac aplikačných úloh na upevňovanie vedomostí, viac informácií o nových trendoch, nácvik konkrétnych techník a postupov práce s rozličnou klientelou a informácie o tom, ako vhodne tieto postupy a techniky prepájať a kombinovať, aktivity zamerané na sebapoznávanie a nácvik sociálnych zručností, interakčné predmety zamerané na rozvoj osobnostných kompetencií a profesionálnych kompetencií. Študentom nevyhovuje spôsob výučby, keď prednášajúci len ďalej podávajú naštudované informácie z kníh a publikácií. Odporúčaním tohto prieskumu bolo, okrem iného, že praktické potreby pri výkone profesie by mali viac určovať obsah výučby (Gymerská, 2008). V prieskum Mgr. Radoslava Vengrina (2013), v ktorom respondentmi boli sociálni pracovníci a krízoví interventi v praxi, až 75 % respondentov si nemyslí, že komunikačné zručnosti sú dostatočne zastúpené vo vzdelávacom procese na vysokých školách.

V rámci záverečnej diskusie na sociálno-psychologických výcvikoch dostávam spätné väzby od študentov, ktorí by privítali viac tréningov a workshopov, napriek tomu, že sú externisti. Na výcvikoch poradenských zručností sú často konfrontovaní s nedostatkom komunikačných zručností a nemajú skúsenosť s prácou s klientmi, napriek tomu, že majú absolvované 4 praxe. Študenti sa chcú učiť pre život, nie pre školu, ako by povedal Seneca.

S touto neznalosťou reálnej sociálnej práce súvisí aj dilema svedomia či zodpovednosti pedagóga pri hodnotení. Pri záverečných skúškach musíme klasifikovať študenta, ktorý odpovedal na štátnicovú otázku z teórie výborne, ale v otázkach z praxe sa neorientoval. Dilema je - udeliť diplom študentovi, ktorého sme klasifikovali na základe dobrej schopnosti pamätať si a zjavne venovanému času na štúdium, ale prenechávame ho ísť do reality bez praktických návykov a zručností. Predpoklad, že aj tak nebude robiť sociálnu prácu profesionálne, keďže externisti často pracujú v iných odvetviach, by mal byť pre pedagóga neprípustný. Vždy by sme mali myslieť na to, aby bol každý absolvent schopný vykonávať profesiu hneď po získaní diplomu. Vysokoškolské vzdelanie by pre absolventov malo byť reálnou možnosťou zmeny súčasnej profesie. Ruku na srdce, nikto by nešiel k lekárovi, keby vedel, že pozná ľudské telo len z kníh bez obrázkov...

Ako som už naznačila, zmena vzdelávacieho systému na katedrách sociálnej práce by mohla výrazne pomôcť k obratu verejnej mienky na sociálnu prácu ako profesiu, na štúdium sociálnej práce i na kvalitu sociálnej práce pri poskytovaní sociálnych služieb. Ako apelovali iní kolegovia, je nutné zvýšiť pomer praktických činností voči teórii prednášanej v rámci štúdia. V celosvetovom trende sa ustupuje od konvenčného učenia zameraného na obsah, k vzdelávaniu zameranému na kompetenciu a výkon. Kladie sa väčší dôraz na schopnosti, ako sa informácie použijú, na rozdiel od skúmania samotnej informácie (Oliver, 2003). Pedagógovia sa dostávajú z roly „experta na daný obsah“ do roly mentora (Zhao, 2011). V centre pozornosti je študent, nie učiteľ a učenie sa prispôsobuje jeho potrebám, schopnostiam, záujmom a tempu. Zároveň však vyžaduje väčšiu aktivitu od študenta, ktorý si tak uvedomuje svoju väčšiu zodpovednosť vo vlastnom procese vzdelávania. Namiesto získavania znalostí ide o konštrukciu, tvorbu znalostí (Zhao, 2011).
Nasledujúce návrhy by k tomu mali pomôcť:

Forma e-learningovej výuky na obsiahnutie teoretických základov

Od vzdelávacieho systému každej krajiny sa očakáva najväčší progres v oblasti informačno-počítačových technológií na podporu výučby. Škola ako spoločenská inštitúcia je nútená včleniť sa do nového konceptu informačnej spoločnosti, ktorý je charakterizovaný nárastom potreby práce s prostriedkami informačných technológií. Vhodným využitím internetu vo vzdelávacom procese môže dôjsť ku skvalitneniu výučby, čo je produkcia hodnoty, ktorá je navyše i merateľná (pridané množstvo poznatkov, ktoré by bez využitia technológií študenti nezískali, plus ušetrené náklady pedagóga na výučbu).

E-learning môžeme chápať ako multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu s použitím moderných informačných a komunikačných technológií. Jeho základnou úlohou je v čase i priestore neobmedzený prístup k vzdelávaniu. Nenahradzuje klasické triedy, ale ich pozdvihuje na vyššiu úroveň a predstavuje snahu o vzájomnú interakciu vzdelávania a informačných technológií. Medzi najväčšie výhody e-learningu patrí možnosť jeho kombinácie s klasickým vzdelávaním, tzv. blended-learning, ktorý spája skúsenosti učiteľa s výhodami informačných technológií. Tým sa dostáva vzdelávanie do nových rozmerov, pre študentov je mnohokrát pútavejšie, adresnejšie a efektívnejšie. E-learning vytvára platformu, o ktorej sa píše v učebniciach o teórií vzdelávania ako o platforme vzdelávania v budúcnosti.

Výhody zavedenia e-learningu pre študentov:

  • prezentovanie informácií učiva – v porovnaní s tradičnou študijnou literatúrou umožňuje počítač sprístupňovať informácie korigované pedagógmi, obnovované takmer okamžite v prípade potreby,
  • individuálne časové a priestorové plánovanie štúdia,
  • konzultácie s pedagógmi vyhradenou formou vo vyhradenom čase,
  • vzájomná kooperácia medzi študentmi, spolupráca pri projektoch,
  • neobmedzený a viacnásobný prístup ku zdrojom informácií, študent si môže učivo opakovať z predošlých ročníkov, prípadne sa spätne môže dozvedieť o zmenách, ktoré v teórií nastali,
  • okamžitá spätná väzba,
  • študent sa stáva nielen objektom, ale aj subjektom vyučovacieho procesu,
  • pružná práca s novými poznatkami a informáciami,
  • kompaktná literatúra a iné dôležité informačné zdroje potrebné na absolvovanie štúdia na jednom mieste,
  • získava viac času na štúdium, keďže by mal k dispozícii materiály a podmienky na absolvovanie kurzu už na začiatku semestra,
  • má k dispozícií materiály zamerané na praktické činnosti a zručnosti sociálneho pracovníka – vzorové videá z poradenského procesu, audio ukážky, príklady, riešenia a pod.

Výhody zavedenia e-learningu pre pedagógov:

  • súčinnosť práce pedagógov, ktorí vyučujú rovnaký predmet – zjednotenie materiálov,
  • zadávanie individuálnych úloh, cvičení, odkazov pre študentov – tým, že budú individuálne a doručené pedagógovi cez internet, dá sa prehľadnejšie overovať ich originalita, a všetky výstupy budú na serveri
  • umožňuje učiteľovi stať sa lektorom, ktorý svoju pozornosť venuje problematickým oblastiam,
  • konzultovať so študentmi hocikde (ak je prístup na internet),
  • prehľad o všetkých materiáloch, ktoré sú študentom poskytované v rámci celého štúdia,
  • možnosť diskusie so študentmi a pedagógmi na fórach,
  • možnosť prezentácie svojej tvorby,
  • kvalita výučby nie je až do takej miery závislá od prezentačnej zručnosti vyučujúceho, veľkú váhu pri hodnotení kvality majú študijné materiály.

Výhody zavedenia e-learningu pre školu:

  • zníženie nákladov za prednáškovú činnosť pedagógov (pri niektorých predmetoch),
  • zvýšenie publikačnej činnosti pedagógov, ktorí vytvoria spoločné skriptá v rámci zjednotenia prednáškovej činnosti jedného predmetu,
  • kvalitnejšie, presnejšie a adresnejšie vyhodnocovanie vzdelávacieho procesu,
  • potenciál možnosti zvýšiť počet študentov bez vplyvov na vyučovacie kapacity,
  • nízke náklady na zavedenie e-learningu oproti minulosti – v najjednoduchšom prípade ide len o mzdu programátora,
  • znižovanie cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie pre pedagógov.

E-learning môžeme využiť na publikovanie fotografií, audiozáznamov (napr. prednášok), videozáznamov vhodných ako praktický doplnok k výučbe, prezentáciu organizácií zameraných na sociálne služby (ktoré často študenti nepoznajú), „trh“ praxových možností. Prináša priestor aj pre vytvorenie overovacích testov, prípadových štúdií a ich riešení, alternatívnych riešení, ukážky poradenského procesu, ukážky záznamových hárkov pre klientov a pod. Odklon od tradičného pasívneho učenia – počúvanie, sledovanie a robenie poznámok) k interaktivite a k viacnásobnému kanálu získavania informácií pomáha k dosahovaniu lepších výsledkov vo vzdelávaní. Zároveň výukové materiály multimediálneho charakteru svojou atraktívnosťou a interaktivitou viac lákajú a motivujú študentov na učenie (Zhao, 2011).

Pokiaľ by sme teoretické informácie a požiadavky uviedli a sprístupnili študentom na internete ešte pred začiatkom kurzu, študenti by mali prichádzať na prednášky už s naštudovanou teóriou a bol by tu priestor pre dodatočné ozrejmenia a otázky a hlavne pre pedagóga, ktorý by teóriu objasnil v realite a na príkladoch, scénkach a pod. Výstupmi z kurzu by mohli byť - praktická prezentácia výsledkov individuálnej aj tímovej práce, diskusia, demonštrovanie, vypracovanie prípadovej štúdie, riešenie prípadovej štúdie, napísanie eseje, návrhy riešení na zadanú úlohu, záznam pozorovania z terénu, vypracovanie záznamu z anamnestického rozhovoru, návrh projektu, návrh zmeny legislatívy, analýza a pod. Výstupy by mali vždy vyžadovať nevyhnutnosť naštudovania teórie. Tým by sme vylúčili jednoduché testovanie pamäte študenta, a viedli by sme ich ku kritickému mysleniu a k prepojeniu teórie s realitou. Prínosom e-learningového štúdia pre študentov by mohla byť rozhľadenosť, schopnosť tvoriť alternatívne riešenia, schopnosť aplikovať teoretické poznatky v praxi, schopnosť dedukovať, posudzovať a hodnotiť, rozhodovať sa, schopnosť myslieť zodpovedne a zvažovať riziká.

Otázkou nie je, či e-learning zaviesť do systému, ale kedy. Pozitívnym príkladom u nás je zavedenie e-learningu na Trnavskej univerzite, Technickej univerzite Košice, UKF Nitra, na Slovenskej zdravotníckej univerzite, atď. Študenti prvého ročníka bakalárskeho programu (dennej a externej formy štúdia) Aplikovaná ekonómia na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave boli vyučovaní formou blended-learning metódy na predmete Techniky akademického písania a formou e-learnigu na predmete Informatika. Výsledky evaluačných hárkov poukázali na priestor pre častejšie využívanie blended-learning metódy, keď iba 17 % študentov považovalo tieto metódy za menej postačujúcu formu výučby (Decsi - Lovrantová, 2011).

Ďalším návrhom na zavedenie praxe je podpora študentských projektov. Zatiaľ nevyužívame potenciál kreatívnych študentov a skúsenosti externistov, ktorí pracujú v rôznych sférach. Ak by napríklad dostali zadanie na začiatku štvrtého ročníka vytvoriť v tímoch projekty, ktoré by s podporou katedry reálne zorganizovali, využili by svoje teoretické poznatky na aplikáciu v praxi, čo by následne zužitkovali pri tvorbe záverečnej diplomovej práce s uvedením odporúčaní pre prax, ktoré by boli naozaj uchopiteľné. Pedagógovia daných katedier by mohli robiť tútorov a garantov projektov, a využiť rozbehnuté projekty pre svoju činnosť aj pre umiestnenie študentov na odbornú prax. Takýmto spôsobom by sme mohli zaplniť chýbajúce a potrebné oblasti pomoci v sociálnej sfére a vytvoriť priestor pre dobrovoľníctvo a zamestnávanie absolventov. Využili by sme kreativitu a názory, skúsenosti mladých ľudí, ktorých by sme takouto formou motivovali jednak k štúdiu, ale i k sociálnemu cíteniu, mysleniu. Často počuť, že mladí ľudia nemajú správne postavené hodnoty. Zapojením do sociálnej sféry, ktorá pomáha spoločnosti a iným ľuďom, a možnosťou spolupodieľať sa na viditeľnom výsledku svojej práce by sme im ponúkli viac ako by od štúdia čakali...

Záver

J. Taylor povedal: „Je našou povinnosťou, aby sme urobili svet lepším, ako sme ho našli“

. V prenesenom zmysle by malo byť povinnosťou nás pedagógov urobiť vzdelávací systém lepším, ako sme ho našli...

Autor: PhDr. Veronika Tolnayová, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

ADARSHA, Liana Safi. 2012. (r)Evolúcia vedomia. Martin: Hladohlas, 2012. 219 s. ISBN 978-80-89502-25-7.
DECSI, Karol. - LOVRANTOVÁ, Katarína. 2011. Metóda a didaktika blended learning a e-learning vo vyučovaní technických predmetov v akademickom prostredí na Slovensku. Prípadová štúdia. In Medzinárodná vedecká elektronická konferencia pre doktorandov, vedeckých pracovníkov a mladých vysokoškolských učiteľov Prešov 2011. MVEK Prešov, Katedra pedagogiky FHPV PU. s. 381 - 387 [online]. Prešov: Katedra pedagogiky FHPV PU [cit. 2013-10-02]. Dostupné na internete: http://konferenciapresov2011.weebly.com/10/post/2011/06/desci-karol-lovr....
GYMERSKÁ, Martina. 2008. Stav odborných praxí na katedrách VŠ humanitného smeru z Bratislavského samosprávneho kraja. In Význam odbornej praxe počas VŠ štúdia v sociálnej oblasti pre zamestnanosť. Bratislava: ASSP, 2008, s. 6 - 16. Elektronický zborník z konferencie. [online]. [cit. 2013-10-02]. Dostupné na internete: http://prax.assp.sk/files/elektronicky_zbornik.pdf.
OLIVER, Ron. 2003. The role of ict in higher education for the 21st century: Ict as a change agent for education. In Proceedings of the higher education for the 21st century conference. Perth : Cowan University. 2003. [online]. [cit. 2013-10-02]. Dostupné na internete: http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.83.9509&rep=rep....
VENGRIN, Radoslav. 2013. Kvalita komunikácie v krízovej intervencií. Bratislava. VŠ ZaSP sv. Alžbety v Bratislave. Diplomová práca. 84 s.
ZHAO, Hong. 2011. Introducing ICT in a Traditional Higher Education Environment. In LIN, Song - HUANG, Xiong. Advances in Computer Science, Enviroment, Ecoinformatics, nad Education, China : CSEE, 2011, s. 129-132. ISBN: 978-3-642-23344-9. [online]. [cit. 2013-10-02]. Dostupné na internete: http://link.springer.com/chapter/10.1007/978-3-642-23345-6_25.


Príspevok odznel na vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci II, ktorá sa konala 16.- 17. 10. 2013 v Piešťanoch.