Negatívne dôsledky vykonávania pomáhajúcej profesie u sociálnych pracovníkov

máj 9 2017

Negative consequences of helping profession by social workers
Abstrakt: V súčasnosti sa stále viac poukazuje na dopad vykonávania pomáhajúcich profesií na psychické a fyzické zdravie jedinca. Cieľom príspevku bolo zmapovať možný výskyt stresu, syndrómu vyhorenia a sekundárnej traumy u sociálnych pracovníkov. Taktiež objasňuje súvislosť medzi týmito javmi a dĺžkou praxe. Výsledky ukázali, že sociálny pracovníci vnímajú zvýšenú záťaž a stres. S narastajúcou praxou sú náchylnejší na sekundárny traumatický stres, na druhú stranu, korelácia poukazuje na to, že s rastúcou praxou a vekom sa zvyšuje ich osobné uspokojenie z pomáhajúcej profesie, čo naznačuje možnú lepšiu odolnosť proti vzniku syndrómu vyhorenia.
Kľúčové slová: sociálna práca, stres, sekundárna trauma, sekundárny traumatický stres, vyhorenie, únava zo súcitu
Grantová podpora: APVV-14-0921 Starostlivosť o seba ako faktor vyrovnávania sa s negatívnymi dôsledkami vykonávania pomáhajúcich profesií.
Abstract: There has been extended research considering the impact of helping professions onto both mental and physical health of the helping individual. This study explores current situation of social workers, specifically, perceived stress, burnout and secondary trauma. Additionally, it analyses relationship between years of practice and negative aspects of helping. Results reveal increased perceived stress of social workers. Social workers are more vulnerable to secondary trauma with increasing years of practice. On the other hand, mild correlation shows that with increasing years of practice and age of social worker, there is higher perceived personal accomplishment, what can suggest possible resilience to burnout.
Keywords: social work, stress, secondary trauma, secondary traumatic stress, burnout, compassion fatigue

Úvod

Vykonávanie profesie sociálneho pracovníka sa často opisuje a vníma ako ideálny stav nevyhnutnej pomoci klientovi v ťažkej životnej situácii. Levická a Mrázová (2004) uvádzajú, že sociálny pracovník by sa mal zaujímať o ľudí, mal by chcieť pomáhať a mal by mať úctu k životu. Náročnosť pomáhajúcej profesie sociálnej práce vyplýva z jej osobitnej pozície vo vzťahu ku klientovi, kde súčasťou profesionálneho výkonu práce je participácia na riešení jeho problémov (Raková, Bednarek, 2015). V tejto súvislosti Barnett a Cooper (2009) uvádzajú, že pracovníci pomáhajúcich profesií sú veľmi často ohrozovaní nadmerným stresom a syndrómom vyhorenia. Poskytujú pomoc druhým, aj keď ich vnútorné a vonkajšie zdroje môžu byť preťažené. Oblasť sociálnej práce patrí z hľadiska vzniku a rozvoja syndrómu vyhorenia k najrizikovejším (Ráczová, Köverová, v tlači).

Mann (2004) dodáva, že v dôsledku intenzívnej práce s emóciami klienta, trpia pomáhajúci pracovníci tiež únavou z pomáhania v podobe sekundárnej traumy. Sekundárna trauma reprezentuje zástupnú stresujúcu skúsenosť, ktorá je výsledkom pôsobenia vyrozprávaného príbehu o traume niekým, kto ju priamo prežil (Cunningham, 2003). Taktiež na základe priamej pomoci pri stresujúcej udalosti, napríklad v podobe krízovej intervencie po hromadnej autonehode. Napriek tomu, že sociálny pracovník nie je priamo v roly obete závažnej udalosti, môže mať táto udalosť klienta na neho rovnaký dopad. Dôsledkom toho môže na sebe pociťovať prejavy sekundárnej traumy v podobe desivých snov, pocitov bezmocnosti alebo častých myšlienok na situáciu klienta.

Nadmerný stres, vyhorenie a prežívanie sekundárnej traumy majú vplyv na zdravotný stav jedinca, nastáva nárast emocionálneho vyčerpania a pocitov úzkosti (Redeke, Mahoney, 2000). Ovplyvnená môže byť celková kvalita života a súčasne aj spokojnosť v práci, výkonnosť a efektivita práce sociálnych pracovníkov.

Ciele výskumu

Cieľom našej výskumnej štúdie bolo zmapovať možný výskyt negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcej práce v populácii sociálnych pracovníkov. Zamerali sme a na faktory ako je vnímaný stres, syndróm vyhorenia a sekundárna trauma. Sústredili sme sa aj na otázku, či dĺžka praxe súvisí s nárastom negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcej profesie.

Výskumný výber

Výskumný súbor pozostával zo 193 sociálnych pracovníkov zamestnaných v zariadeniach sociálnych služieb a zariadených zriadených za účelom sociálno-právnej ochrany detí a kurately. Jednotlivé zariadenia boli vyberané náhodne, na základe elektronického generovania tak, aby boli proporcionálne zastúpené sociálne zariadenia z jednotlivých krajov Slovenska. Priemerný vek respondentov bol 41,7 (SD = 9,89). Na výskume participovalo 22 mužov a 171 žien. Priemerný počet odpracovaných rokov praxe bol 12,37 (SD = 9,50).

Výskumné metódy

Na snímanie možnosti vyhorenia u sociálnych pracovníkov sme použili Maslachovej dotazník vyhorenia = MBI Maslach burnout Inventory (Maslach, Jackson, Leiter, 1996). Dotazník pozostáva z 22 položiek rozdelených do troch faktorov: emocionálne vyčerpanie MBI-EV (stav fyzického a psychického vyčerpania), depresonalizácia MBI-D (necitlivosť voči klientom) a z faktoru osobné uspokojenie MBI-OU (nepriamy ukazovateľ vyhorenia v podobe miery osobného uspokojenia s pracovnou kompetenciou a pracovným výkonom). Úlohou sociálnych pracovníkov bolo na 6-bodovej škále (0 = nikdy, 6 = denne) zakrúžkovať možnosť, ktorá ich najviac vystihuje, napr.: „Celodenná práca s ľuďmi je pre mňa skutočne namáhavá“. Vnútorná konzistencia pre faktor vyčerpanie bola 0,83, pre faktor depersonalizácia 0,85 a pre položky osobného uspokojenia 0,75.

Na hodnotenie vnímaného stresu sme použili 10 položkovú škálu Vnímanie stresu = PSS Perceived Stress Scale (Cohen, Kamarck, Mermelstein, 1983), ktorá je zameraná na globálne subjektívne hodnotenie vplyvu stresu a neočakávaných udalostí na jedinca v priebehu posledného mesiaca na 5-bodovej škále. Napr.: „Ako často ste sa v priebehu posledného mesiaca cítili vystresovaný?“. Vnútorná konzistencia položiek, Cronbachova alfa, bola 0,73.

Na posúdenie prežívania sekundárnej traumy sme použili dotazník Profesionálnej kvality života = PROQoL, Professional quality of life scale (Stamm, 2010), konkrétne jeden z jeho faktorov a to sekundárny traumatický stres PROQoL-STS. Úlohou respondenta bolo na 5 bodovej škále (0 = nikdy, 5 = veľmi často) v 10 položkách ohodnotiť, ako často v priebehu posledného mesiaca zažil príznaky sekundárnej traumy, napr.: „Príliš sa zamestnávam myšlienkami na ľudí, ktorým pomáham“. Vnútorná konzistencia položiek vo faktore sekundárny traumatický stres bola 0,85.

Výsledky výskumu

Hodnoty priemerného výskytu negatívnych javov pomáhania u oslovených sociálnych pracovníkov sú opísané v tabuľke 1. Priemerná úroveň emocionálneho vyčerpania posudzovaná MBI dotazníkom MBI-EV bola 19,98 (SD = 11,27), priemerná hodnota depersonalizácie, MBI-D bola 4,94 (SD = 4,7) a priemerná hodnota osobného uspokojenia bola MBI-OU 34,36 (SD=7,6). Celková priemerná hodnota vyhorenia 38,56 (SD=17,8). Priemerná úroveň vnímaného stresu v celom výskumnom výbere bola 25,9 (SD = 5,25). Priemerná hodnota sekundárnej traumy 21,57 (SD = 5).

Tabuľka 1 Priemerné hodnoty výskytu negatívnych javov u sociálnych pracovníkov

Sledovali sme vzťah dĺžky praxe a výskytu negatívnych javov spojených s vykonávaním profesie sociálnej práce (tabuľka 2). Tento vzťah sme zistili len u sekundárneho traumatického stresu a faktoru vyhorenia MBI-osobné uspokojenie. Konkrétne bola zistená pozitívna, slabá a signifikantná korelácia medzi dĺžkou praxe a sekundárnou traumou (rs = 0,15, p = 0,04). Tiež sa ukázalo, že s narastajúcim počtom odpracovaných rokov stúpa aj miera osobného uspokojenia (rs = 0,16, p = 0,03).

Vzťah dĺžky praxe a osobného uspokojenia nás zaujal, a preto sme hlbšie preskúmali aj možný vzťah veku sociálneho pracovníka a miery MBI-osobného uspokojenia (tabuľka 2). Zistili sme, že korelácia veku a MBI-osobného uspokojenia je takisto signifikantná, pričom je silnejšia, ako pri dĺžke praxe (rs = 0,22, p = 0,002).

Tabuľka 2 Spearmanova korelácia dĺžky praxe s výskytom negatívnych javov

*p < 0,05 **p < 0,01

Pri grafickom zobrazení údajov o výskyte emocionálneho vyčerpania, depersonalizácie a sekundárnej traumy v priebehu odpracovaných rokov si môžeme všimnúť, že ich priemerná hodnota v závislosti od dĺžky praxe kolíše (graf 1, graf 2, graf 3). V grafe 1 vidíme, že emocionálne vyčerpanie je pomerne kritické do troch rokov praxe a opätovne môže stúpať po 20 rokoch praxe. Podobne je to aj so sekundárnou traumou, ktorá je na grafe zvýšená v prvých piatich rokoch praxe, a opätovne sa zvyšuje po 20-25 rokoch pomáhania (graf 3). Obdobie od 5 do 20 rokov praxe môže byť vo výskyte negatívnych javov plynúcich z pomáhania miernejšie.


Graf 1 Priemerné hodnoty emocionálneho vyčerpania vyčerpania v priebehu narastajúcej praxe


Graf 2 Priemerné hodnoty depersonalizácie v priebehu narastajúcej praxe


Graf 3 Priemerné hodnoty sekundárnej traumy v priebehu narastajúcej praxe

Diskusia a záver

Výsledky ukazujú, že oslovení sociálni pracovníci uvádzajú zvýšenú mieru vnímaného stresu a záťaže. Sociálni pracovníci okrem toho prežívajú priemernú mieru sekundárneho traumatického stresu, avšak s narastujícim počtom odpracovaných rokov sa ohrozenie sekundárnou traumou zvyšuje. Vychádzajúc z výsledkov môžeme povedať aj to, že miera sekundárneho stresu v priebehu dĺžky odpracovaných rokov pravdepodobne kolíše, vyskytujú sa isté kritické obdobia, kedy by pracovník mohol byť náchylnejší na rozvoj sukundárnej traumy. Takýmto obdobím by mohlo byť práve prvých 3-5 rokov práce v pomáhajúcej profesii.

Za zaujímavé zistenie pokladáme vzrastajúcu mieru osobného uspokojenia (MBI-OU) s dĺžkou praxe, ale najmä so zvyšujúcim sa vekom sociálneho pracovníka. Osobné uspokojenie (MBI – OU) hovorí o vnímanej kompetencii riešiť problémy klientov a pozitívne ovplyvňovať ich život. Celková miera osobného uspokojenia je nadrpiemerná, čo je v prípade ohrozenia vyhorením veľmi dobrý ukazovaľ. To potvrdzuje aj znížená miera nezáujmu o klienta v podobe depersonalizácie. Okrem toho bolo zistené, že sociálni pracovníci prežívajú zníženú mieru emocionálneho vyčerpania a práve naopak, hodnotia, že majú dostatok síl na výkon svojej profesie.

V ohrození syndrómu vyhorenia sú však mladí sociálni pracovníci s praxou do päť rokov, ktorí výkazujú vysoké hodnoty depersonalizácie a emocionálneho vyčerpania. Naopak, obdobie od 5 do 20 rokov praxe sa ukazuje vo výskyte negatívnych javov plynúcich z pomáhania ako pomerne pokojné.

Možno konštatovať, že miera negatívnych javov v priebehu pracovného života kolíše, a objavujú sa určité kritické obdobia. Sociálni pracovníci sú ohrození najmä zvýšenou hladinou stresu a záťaže, pričom s narastajúcou praxou stúpa aj zraniteľnosť sekundárnou traumou v podobe intenzívneho prežívania traumatickej udalosti klienta ako svojej vlastnej. Na druhú stranu vekom a narastajúcou praxou narastá aj miera osobného uspokojenia, pocit kompetencie a zmyslu práce sociálneho pracovníka. Malach, Jackson (1981) vypracovali normy na hodnotenie miery vyhorenia. Na základe nich naše výsledky potvrdili všeobecne nízku mieru ohrozenia syntrómom vyhorenia u sociálych pracovníkov. Je možné, že práve zvyšujúca sa prax, vek a viera sociálnych pracovníkov v svoju odbornosť a pracovné kompetencie úspešne pomôcť klientovi tvoria účinný faktor ochrany pred vyhorením. Prekvapujúco náchylnejší na dopad negatívnych javov z pomáhania sú najmä mladí sociálni pracovníci s praxou do päť rokov. To môže súvisieť s ich nenaplnenými očakávaniami, či s nečakanými záťažovými situáciami plynúcimi z povolania. Mladý sociálny pracovník sa pravdepodobne buď naučí novým stratégiám zvládania záťaže, alebo je možné, že opúšťa túto prácu. Je pravdepodobné, že v tejto profesii následne ostávajú práve tí, ktorí v pomáhajúcej práci nachádzajú osobné uspokojenie.

Autori: Mgr. Monika Hricová, PhD. , Mgr. Jana NEZKUSILOVÁ, Doc. PhDr. Margita MESÁROŠOVÁ, CSc.
Zoznam bibliografických odkazov

BARNETT, J.E., COOPER, N. 2009. Creating a Culture of Self-Care. In Clinical Psychology: Science and Practice. ISSN 1468-2850, 2009, 16, 16-20.

COHEN, S. - KAMARCK, T. - MERMELSTEIN, R. 1983. A global measure of perceived stress. In Journal of Health and Social Behavior. ISSN 2150-6000, 1983, 24, 386-396.

CUNNIGHAM, M. 2003. Impact of trauma work on social work clinicians Empirical findings. In Social work. ISSN 1545-6846, 2003, 48, 4, 451-459.

MANN, S. 2004. ‘People-work’: Emotion management, stress and coping. In British Journal of Guidance & Counselling. ISSN 0306-9885, 2004, 32, 205–221.

MASLACH, C. – JACKSON, S. E. 1981. The measurement of burn-out. In Journal of Occupational Behaviour. ISSN 0142-2774, 1981, 2, 2, 99-113.

MASLACH, C.- JACKSON, S. E. - LEITER, M. P. 1996. Maslach Burnout Inventory Manual 3 rd edition. California: Consulting Psychologists Press. 1996. 86 s.

RÁCZOVÁ, B. – KÖVEROVÁ. M. v tlači. Selected Psychological Aspects of Professional Helping. In Človek a spoločnosť. ISSN 1335-3608, v tlači.

RADEKE, J. T. - MAHONEY, M. J. 2000. Comparing the personal lives of psychotherapists and research psychologists. In Professional Psychology: Research and Practice. ISSN 0735-7028, 2000, 31, 82–84.

RAKOVÁ, J. - BEDNAREK, A. 2015. Postavenie sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach. In Pribišová, E., Beňo, P., Šramka, M. (eds.) Nové trendy v súčasnom zdravotníctve. Bratislava: Samosato s.r.o., 2015. ISBN 978-80-89464-29-6, s. 46-54.

STAMM, B.H. 2010. The Concise ProQOL Manual, 2nd Ed. Pocatello, ID: ProQOL.org, 2010. 78 s.

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!