Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW), čím je?

aug 6 2014

doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc., prezident ICSW Europe

Táto informácia, o jednej z najvýznamnejších medzinárodných organizácií ktoré ovplyvňujú vývoj sociálnej práce, si nekladie žiadne vedecké ambície a vychádza z verejne známych informácií. Článok obsahuje poznatky, ktoré sú voľné dostupné v iných jazykoch. Autor mal jediný cieľ - uľahčiť šírenie týchto poznatkov na Slovensku. Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW) bola založená už v roku 1928 a preto je jednou z najstarších mimovládnych organizácií zameraných na podporu sociálneho rozvoja, sociálnej spravodlivosti a sociálnej prosperity kdekoľvek vo svete. Anglická podoba jej názvu je The International Council on Social Welfare (ďalej budem používať jej anglickú skrátenú podobu ICSW, pretože na Slovensku je skratka MRSR neznáma). Francúzska verzia je Le Conseil International d’Action Sociale (CIAS) a španielska podoba je El Consejo Internacional del Bienestar Social (CIBS). Ako vidieť názov nie je vždy identický a zodpovedá tradícií a skutočnosti daného jazyka a krajiny.

ICSW je vo svojom vývoji úzko prepojená so sociálnou prácou, sociálnou praxou, v rozmanitom kultúrnom a ideologickom prostredí s cieľom zlepšiť ľudské podmienky a život ľudí vo vzťahu ku sociálno-ekonomickým neistotám vytvorených trhovo orientovanou spoločnosťou. Dôraz je rovnovážne kladený na medzinárodnú sociálnu prácu a na medzinárodný a domáci sociálny rozvoj.

Priamym predchodcom ICSW bola prvá Medzinárodná konferencia sociálnej práce, ktorá sa konala v Paríži v júli v roku 1928. Toto zlomové stretnutie sa mohlo uskutočniť na základe odhodlania a myšlienok niekoľkých mimoriadnych osobností, ktoré sa rozhodli viesť a pripravovať konferenciu po ťažkom zážitku 1. svetovej vojny, ktorá spôsobila devastáciu a utrpenia mnohým národom. Prípravné práce medzinárodnej konferencie začali počas niektorých podujatí prípravného výboru počas trojročného obdobia. Táto práca vrcholila na stretnutí v Prahe v roku 1927, kde boli pripravené a prijaté zásady pre zorganizovanie konferencie. Stanovené ciele pre túto konferenciu boli také ako pomoc pre diskusiu a výmenu poznatkov medzi sociálnymi pracovníkmi a organizáciami sociálneho rozvoja z celého sveta; napomôcť šíriť myšlienky a odborné poznatky a vytvoriť osobné kontakty. Stretnutie podporilo medzinárodnú spoluprácu v rámci sociálnej práce aj mimo nej, umožnilo poznanie mnohých aktivistov, expertov a ľudí z praxe, aj mimovládnych štruktúr s cieľom zlepšiť životné podmienky. Najväčšie medzivládne organizácie tej doby – Liga národov a Medzinárodná organizácia práce – poskytli technickú pomoc na základe financií z niekoľkých národných a regionálnych zdrojov.

Mapujúc a zisťujúc oblasť záujmu, prvá medzinárodná konferencia v Paríži zdôraznila, že sociálna práca sa nemôže zúžiť iba na individuálne prípady, ale že vyžaduje široký interdisciplinárny prístup na zlepšenie utrpenia (t.j. poskytovanie paliatívnej pomoci), návrat ľudí do „normálnych“ podmienok života (pomocou kuratívnej pomoci), prevencia sociálnej biedy (preventívna pomoc), zlepšenie sociálnych podmienok a nárast životnej úrovne (konštruktívna pomoc).

Bol potvrdený význam individuálnej práce, spolu s potrebou posilnenia právnych a správnych opatrení zameraných na skupinu a komunitu, doplneného výskumom v oblasti sociálneho rozvoja a sociálneho života. V snahe o rozšírenie činnosti, účastníci parížskej konferencie zdôraznili prepojenie medzi potrebami prevencie, riešenia sociálnych problémov a dostupnosti zdrojov. Bola dosiahnutá dohoda o potrebe odbornej kvalifikácie a praxe, ale odlišovali sa názory medzi viacej ako 2500 účastníkmi, ktorí zastupovali rozmanité skupiny sociálnych pracovníkov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pracovníkov v sociálnej oblasti a iných aktivistov, pokiaľ išlo o úlohu štátu a súkromného sektoru. Bola nejednotnosť v pohľade na postoj jednotlivých členských zastúpení a na silu výkonného výboru. Bola predsa dosiahnutá dohoda o základných hodnotách medzinárodnej sociálnej práce a jej zamerania.

Od prvej konferencii sa uznal význam tematického zamerania; prvou prioritnou témou bola „sociálna práca a hospodárstvo”. Okolo dvoch tretín účastníkov parížskej konferencii boli ženy. Konferencia zvolila do čela ženu - Alicu Masarykovú, predsedníčku česko-slovenského červeného kríža, ako prezidentku ICSW na štyri roky. Doktor René Sand sa stal prvým generálnym tajomníkom Medzinárodnej konferencie sociálnej práce. Tento pot zastával od roku 1928 do roku 1932. Dočasná prípravná skupina parížskej konferencii sa transformovala v roku 1928 do stálej organizácie pod menom „Medzinárodná konferencia sociálnej práce“.

Podstatou tejto zmeny bolo úsilie o využitie pozitíva zo stretnutia v prospech kontinuity bez prerušení. René Sand sa stal prezidentom v roku 1936 a udržal si pozíciu až do vypuknutia 2. svetovej vojny. Premenou na stálu organizáciu - Medzinárodná konferencia sociálnej práce predstavovala členské organizácie (národné rady ICSW) sociálnej práce a sociálneho rozvoja, podporujúce humanistické hodnoty achrániace postihnuté skupiny. Organizácia pomáhala svojim členom poskytovaním informácií a konzultácií. Bola akceptovaná osobitná rozdielnosť na národnej úrovni, ale úsilie o jednotnosť prístupov vyvolalo protiakciu v snahe o udržanie nezávislosti každej členskej organizácie.

Pred 2. svetovou vojnou sa uskutočnili ešte dve medzinárodné konferencie v štvorročnom intervale. V roku 1932 vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku s témou „sociálna práca a rodina“ a v roku 1936 v Londýne vo Veľkej Británii s témou „sociálna práca a komunita“. Globálne konferencie ICSW boli obnovené v roku 1948 po prerušení spôsobené 2. svetovou vojnou. Odvtedy sa globálne konferencie konali pravidelne, pôvodne každé štyri roky a od roku 2010 každé dva roky. Globálne konferencie sociálnej práce a sociálneho rozvoja boli organizované pomocou úzkej spolupráce medzi ICSW, Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce (IASSW) a Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov (IFSW) – troch sesterských organizácií, ako sa zvykli nazývať.

Medzinárodné konferencie sa pravidelne konali v rámci ICSW, buď samostatne, alebo spolu s IASSW a IFSW, venovali sa stálym problémom ako aj novým témam, ktoré vyplývali z reality súčasného života a zmien na globálnej scéne. Počas päťdesiatych a šesťdesiatych rokov vzniklo množstvo nezávislých rozvíjajúcich štátov ako nových samostatných činiteľov, ktorí ovplyvňovali hospodárske a sociálne zmeny, čo spôsobilo, že ICSW zmenil svoju agendu smerom k sociálno-ekonomickemu rozvoju, tak aby boli riešené aj sociálne práva, sociálny rozvoj a sociálna ochrana, vrátane dominantných tém k zlepšeniu života chudobných, participácia, sociálna kohézia, komunitný rozvoj a nárast významu sociálnych služieb. Toto sa stáva stabilnou témou v globálnych debatách k sociálnym otázkam, postupne rozširujúc rozsah a ciele sociálneho rozvoja, analyzujúc hlavných aktérov a nástrojov. Členstvo v ICSW sa rozšírilo potom ako národné rady z mnohých rozvojových krajín v Ázii, Afrike a Latinskej Ameriky sa stali jej členmi.

Nasledovali organizačné zmeny a v roku 1966 sa ICSW, ktorá bola dovtedy stále známa ako „Medzinárodná konferencia sociálnej práce“ zmenila svoj štatút a názov na „Medzinárodnú radu pre sociálny rozvoj“, čím si mohla ponechať svoju predošlú anglickú skratku - ICSW. Namiesto sociálna práca sa objavilo slovo „social welfare“. V duchu tradície a prekladov v iných jazykoch a v snahe o najlepšie vystihnutie podstaty poslania tejto organizácie sa používa na Slovensku preklad sociálny rozvoj. Samotný výraz welfare má mnohoznačný význam, ktorý možno rôzne interpretovať. V súvislosti so zmenou Kate Katzki, generálna tajomníčka ICSW v rokoch 1967 to 1988, vyzdvihla fakt že ICSW sa nemôže do budúcna zameriavať iba na jediný cieľ, to jest byť iba medzinárodným fórom pre diskusie sociálnych pracovníkov. Nový názov vyjadruje štrukturálne zmeny v organizácii, narastajúcu diverzitu v jej aktivitách a vyššie politické zameranie, ktoré presadzovalo vedenie ICSW a jednotlivé regióny a členstvo.

Zmeny v štruktúre organizácie a jej aktivít

Podľa štatútu Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj je ICSW globálnou, mimovládnou, apolitickou, nenáboženskou a neziskovou organizáciou, ktorá zastupuje záujmy širokého spektra národných a medzinárodných členských organizácií, ktoré sa usilujú o dosiahnutie pokroku v sociálnej spravodlivosti, sociálnom rozvoji, sociálnej práci a v sociálnej ochrane.
Hlavné ciele činnosti ICSW sú: podporovať všetky formy sociálneho a ekonomického rozvoja, ktoré sú zamerané na zníženie chudoby, strádania a zraniteľnosti, osobitne medzi znevýhodnenými skupinami obyvateľstva; usiluje o uznanie a realizáciu základných práv na prácu, príjem, výživu, bývanie, zdravotnú starostlivosť a bezpečnosť; posilňuje rovnosť príležitostí, slobodu vyjadrovania, slobodu združovania sa, právo participácie a prístup k službám a potlačuje diskrimináciu; podporuje politiky a programy, ktoré vytvárajú rovnováhu medzi sociálnymi a hospodárskymi cieľmi, ktoré rešpektujú kultúrnu rozdielnosť, posilňujú občiansku spoločnosť po celom svete na dosiahnutie týchto cieľov. ICSW usiluje o implementáciu týchto cieľov vládami, medzinárodnými organizáciami a nevládnymi agentúrami v spolupráci so svojou sieťou členských organizácií.

Valné zhromaždenie (Assembly General) schvaľuje globálny štvorročný program a dvojročný rozpočtový rámec, je najvyšším riadiacim orgánom ICSW, volí prezidenta, viceprezidenta, pokladníka a iných členov Riadiaceho výboru (Management Committee), ktorý je zodpovedný za všetky rozhodnutia, ktoré nie sú vymedzené stanovami Valnému zhromaždeniu alebo Dozornému a poradnému výboru (Supervisory and Advisory Board), ktorý vytvárajú regionálni prezidenti, prezident, viceprezident a pokladník. Má na starosti dozor a monitoring Riadiaceho výboru a zmeny vo vykonávacích postupoch, vznik a reštrukturalizáciu regiónov.

ICSW je síce celosvetovou mimovládnou organizáciou s regionálnou štruktúrou, ale nie je masovou organizáciou napriek tomu, pretože iba jedna národná rada z každej krajiny môže byť prijatá za člena. Regionálne organizácie majú svoj základ v konkrétnom regióne. Regióny zohrávajú aktívnu rolu, ale členstvo je viazané priamo na globálnu centrálu a nie na regióny. ICSW je geograficky jednotnou organizáciou pokiaľ o členstvo a nie voľným združením.

Regionálna štruktúra je ustanovená vnútornými vykonávacími nariadeniami. Regióny majú svoje vlastné rozhodovacie orgány, ako aj svoje vlastné programy a činnosti. Každý člen, s výnimkou medzinárodných členských organizácií je pričlenený do konkrétneho regiónu za účelom platby členského a regionálnej spolupráce. Každý člen je si rovný na regionálnej aj globálnej úrovni. Popritom existuje značná organizačná nezávislosť – ktorákoľvek členská organizácia môže spolupracovať s akoukoľvek členskou organizáciou v inom regióne, ako aj mať dohodu o účasti na činnosti na iných regionálnych stretnutiach, aktivitách a ICSW orgánoch. Regionálne generálne zhromaždenia a iné regionálne orgány smú byť zriadené podľa globálnych, alebo regionálnych usmernení. Niektoré regionálne organizácie ICSW majú svoju vlastnú právnu subjektivitu. Je tak napr. v prípade európskej organizácie, hlavne z dôvodu požiadavky Európskej únie. To je umožňuje byť členom platformy celoeurópskych mimovládnych sociálnych organizácií (Social Platform) a podielať sa na formovaní európskej sociálnej politiky a na činnosti EÚ. ICSW v Európe má aj oficiálne zastúpenie v rámci štruktúr Rady Európy v Štrasburgu. V Európe ICSW spolupracuje regionálne aj s ďalšími sociálne orientovanými združeniami, sociálnymi pracovníkmi a školiteľmi v rámci zoskupenia pre sociálne akcie ENSACT.

Prezident ICSW je vrcholný predstaviteľ ICSW a je volený na dobu 4 rokov bez možnosti znovuzvolenia. Prezident navrhuje stratégiu organizácie, dáva zásadné nasmerovanie a navrhuje inovatívne postupy, udržuje interakciu s inými partnermi a hlavnými subjektmi ako na regionálnej, tak i na celosvetovej úrovni. Súčasný prezident je Michael Cichon, veľmi dobre známa osobnosť cez svoju aktivitu v oblasti sociálnej ochrany na pôde Medzinárodnej organizácie práce.

Výkonný riaditeľ ICSW je zodpovedný za napĺňanie rozhodnutí Valného zhromaždenia, Dozorného a poradného výboru a Riadiaceho výboru a aj za informovanie Riadiaceho výboru o dôležitých otázkach potrebných pre chod organizácie. Výkonný riaditeľ kombinuje dozor nad každodenným chodom celosvetového úradu so strategickými dlhodobými úlohami, vydávanie globálneho spravodajcu venovaného spolupráci (Global Cooperation Newsletter), ktorý vydáva ICSW v angličtine, francúzštine a v španielčine a udržuje kontakty s partnermi, vrátane iných mimovládnych a medzinárodných organizácií. Súčasný výkonný riaditeľ Sergei Zelenev je známy svojou aktivitou v oblasti sociálneho rozvoja v rámci OSN.

ICSW má poradné postavenie pri Hospodárskej a sociálnej rade OSN (UN ECOSOC), pri Medzinárodnej organizácii práce a u iných agentúr OSN. Tento status umožňuje ICSW vyjadrovať sa v OSN pomocou vyhlásení a lobovania, zúčastňovať sa na medzivládnych diskusiách a predkladať odporúčania týmto subjektom. Globálny program ICSW poskytuje strategický rámec pre pôsobenie na globálnej, regionálnej aj miestnej úrovni, poskytuje ciele a nasmerovanie politike ICSW počas 4 rokov.

Rozširovanie záberu práce na globálne úrovni

Počas rokov sa priority ICSW postupne menili s tým že reflektovali meniacu sa situáciu vo svete, vývoj a zmeny v oblasti svojej práce, ako aj zvýšené povedomia o potrebe zosúladenia sociálnej a ekonomickej politiky. Tvárou k postupujúcej sa integrácii a liberalizácii svetovej ekonomiky a pre novú intenzitu medzinárodnej súťaže – s výraznou zmenou, nie vždy pozitívnou v oblasti sociálnych výdavkov, spojenou so znížením sociálnych transferov a obmedzením sociálnych služieb – sa sociálna situácia zmenila veľmi nerovnomerne v jednotlivých regiónoch sveta. V súčasnosti dochádza k nárastu nerovnosti medzi krajinami a aj v rámci ich častí, to vyvoláva tlak na národnej a medzinárodnej úrovni, čo spôsobuje výzvu pre občianske organizácie ako je ICSW, aby zdvihli hlas v mene skupín a osôb, ktoré sú opustené a sú marginalizované.

Problematika rozvoja podliehala tiež zmene. Sociálny rozvoj, rozvoj človeka a humanizácia sa stala jeden z hlavných konceptov medzinárodného rozvoja od počiatku 90-tych rokov, s podporou nielen občianskej spoločnosti ale aj od vlád a medzinárodných organizácií. Potreba vidieť ľudí ako finálny výsledok rozvoja znamená zamerať sa na chudobu a chudobných ľudí a podporovať služby zvyšujúce možnosť zvládať nepriazne (ako je potravinová bezpečnosť, vzdelanie a zdravie), multidimenzionálny prístup k ľudskej bytosti a ľudského života; spôsobil odklon mnohých ekonómov a politikov od predtým zdôrazňovaného neustáleho ekonomického rastu na obyvateľa ako jediného indikátora sociálno-ekonomického rozvoja. 90-te roky znamenajú predel v pohľade na filozofiu a možnosti riešenia chudoby.

Počiatkom 80-tych rokov mala ICSW tri hlavné priority: konať konferencie a poskytovať priestor pre diskusiu, poskytovať podporu národným výborom a budovať silnejšiu pozíciu v OSN. Situácia sa zmenila koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov, kedy sa viac a viac začala presadzovať nová agenda ako z ústredia, tak i z regiónov. V 80-tych rokoch nastal jasný posun vo filozofii organizácie, vrátane hlavného zamerania z idey „sociálna práca“ (work) k „sociálnemu blahobytu“ (welfare) a následne priklonenie sa k „sociálnemu rozvoju“ (development).

Rozhodné a zásadné zmeny nastali v rokoch 70-tych a 80-tych minulého storočia, keď došlo k posunu od sociálnej práci k širšej rozvojovej sociálnej dimenzii na globálnej úrovni. Interdisciplinárny a holistický prístup ICSW v problematike rozvoja sa formoval po 2. svetovej vojne počas globálnych konferencií ICSW. ICSW sa podieľala na množstve konferencií, expertných rokovaní, vedeckých seminárov a iných udalostí medzinárodného významu, kde sa šírili skúsenosti a vytváral predpoklad pre zmenu. Globálne povedomie o ICSW bolo zásadne posilnené počas príprav Svetového summitu o sociálnom rozvoji (WSSD), ktorý sa konal v roku 1995 v Kodani. Vtedy bolo Slovensko podpredsedom tohto summitu (na jeho vedení sa podieľal okrem iných M. Hetteš).

Svetový summit o sociálnom rozvoji znamenal zásadnú politickú zmenu v rámci ICSW, nielen v otázkach príležitosti prispieť do výsledných dokumentov, ale znamenal aj to že umožnilo zaradiť ICSW medzi dôležité organizácie počas implementácie výsledkov. V mnohých oblastiach sa činnosť ICSW v období po summite orientovala na plnenie Desiatich záväzkov (prikázaní) prijatých v Kodani a odporúčaní Akčného plánu summitu. Zásady sociálnej spravodlivosti, rovnosti a férovej spoločnosti podľa agendy summitu, sú šírené ICSW, ktorá dlhé roky usiluje ich vložiť do reality a podporuje ich neustále na vysokých medzinárodných fórach. ICSW usiluje o tvorbu prostredia pre sociálny rozvoj, odstránenie chudoby pomocou národných akcií a medzinárodnej spolupráce, podporuje plné zamestnanie ako základnej priority, posilnenie stabilnej, bezpečnej a spravodlivej spoločnosti, sociálnu integráciu, všetko toto boli záväzky, ktoré vznikli na summite a boli uvedené ako zásady v činnosti ICSW. Na počiatku Miléniového summitu 2000 a po následnom prijatí jeho rozvojových cieľov (MDGs), ICSW aktívne systematickým a sústredeným postupom podporovala mnohostrannú politiku a úsilie na národnej, regionálnej a globálnej úrovni na zlepšenie podmienok ľudí.

Podpora sociálnej ochrany je ponímaná ICSW ako jeden z pilierov prezieravej sociálnej politiky zameranej na zabezpečenie univerzálneho prístupu k sociálnym službám a základný príjem sa stal jednou zo základných priorít a naliehavých a pravidelných priorít úsilia ICSW dnes. Posun od univerzálneho, verejne poskytovaného systému sociálnej ochrany k systémom poskytovaných na základe hodnotenia potrebnosti, ktorý je výsledkom rozširovania neoliberálnej hospodárskej politiky podporovanej medzinárodnými finančnými inštitúciami, spôsobil v mnohých krajinách extrémne škody. ICSW venovala úsilie priviesť k pozornosti pozitívne alternatívne riešenia oproti selektivite a zničujúcemu prístupu s ťažkým dopadom na najslabších z dôvodu znižovania sociálnych výdavkov. ICSW podporovala po celý čas zásady všeobecného systému poskytovania základných sociálnych služieb a základného príjmu, to znamená snažila sa o viac než iba o prístup k záchrannej sieti. Potreba chrániť ľudí oproti sociálnym rizikám a nepriaznivým udalostiam, spolu s rozvíjaním systému sociálnej ochrany a sociálnej spravodlivosti je dobre známa a vždy bola chránená ICSW v jej vyhláseniach a postupoch na rôznych fórach.

Nový impulz pre toto úsilie poskytlo Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce číslo 202 o garantovanom minime sociálnej ochrany, ktoré bolo jednomyseľne prijaté počas Medzinárodnej konferencii práce na jej 101. rokovaní v roku 2012. Narastá všeobecné akceptovanie skutočnosti, že implementovanie národne definovaných minimálnych úrovní sociálnej ochrany (SPFs) možno chápať ako významný nástroj pre boj s chudobou a s nerovnosťou. Princíp postavený na nárokovateľnosti pre ochranu žien, mužov a detí žijúcich v riziku a sú ohrozovaní pomáha udržať si životnú úroveň počas života, garantuje prístup k zdravotnej starostlivosti a k iným základným službám ako aj aspoň základnú úroveň príjmovej istoty. ICSW podporila túto iniciatívu v OSN, ako jednu z jej deviatich iniciatív na zvládanie globálnej finančnej krízy od jej vypuknutia v roku 2009.

Partnerstvo

Spoločné úsilie z viac ako 80 mimovládnych organizácii existuje vo vytvorenej Globálnej koalícii za garantované sociálne minimum, kde sa spojili s ICSW, má narastajúci význam pri diskusii, zvyšovaní vedomia a dosahovaní národného konsenzu k politikám, prioritám a k monitorovaniu pokroku v oblasti garantovaného sociálneho minima. Koalícia zohráva významnú úlohu pri podporovaní úlohy sociálnej ochrany v súčasnom procese formovania nových rozvojových cieľov pre obdobie po roku 2015 (kedy sa skončí čas miléniových rozvojových cieľov). ICSW bola spolutvorcom spoločného vyhlásenia Globálnej koalície požadujúcej samostatný rozvojový cieľ pre sociálnu ochranu. Avšak iba koalícia s mimovládnymi partnermi nie je jediný spoločné úsilie, ktoré vykonala ICSW pre sociálnu ochranu. V rámci obmedzeného počtu iných medzinárodných mimovládnych organizácií bola ICSW pozvaná zúčastňovať sa na práci Medziagentúrneho výboru pre spoluprácu na sociálnej ochrane (Social Protection Inter-Agency Cooperation Board), ktorý bol vytvorený na príkaz skupiny krajín G-20 a je spolu riadený Medzinárodnou organizáciou práce a Svetovou bankou. Výbor zohral dôležitú úlohu pri tvorbe koncepčných nástrojov pre hodnotenie výkonu a optimalizáciu fungovania národných systémov sociálnej ochrany a v budúcnosti môže byť významný v medzi agentúrnej poradnej práci technickej pomoci na národnej úrovni, pri spolupráci v oblasti štatistiky sociálnej ochrany a iných otázkach spojených s podporou sociálnej ochrany.

Ďalšie významné partnerstvo bolo sformované ICSW v OSN s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa podieľajú na posilňovaní práv starších ľudí. ICSW úzko spolupracuje s Globálnou alianciou za práva starších ľudí, kde vyjadrila podporu pre vypracovanie nového medzinárodného právneho dokumentu pre práva starších. M. Hetteš v roku 2010 v New Yorku predložil a obhájil rezolúciu OSN v tejto záležitosti.

Okrem väzieb v OSN si ICSW vybudovala silné partnerstvá a spolupracuje s obdobnými organizáciami, ktoré majú rovnaké historické korene, osobitne a „asociáciou“ (Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce – IASSW) a „federáciou“ (Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov – IFSW). Tieto tri organizácie pracujú spoločne pri tvorbe spoločného časopisu venovaného medzinárodnej sociálnej práci (International Social Work) a pracujú na prípravách spoločných svetových konferencií zameraných na sociálnu prácu a na sociálny rozvoj, ktoré sa konajú každé dva roky. Tieto konferencie ako tá čo sa koná v Melbourne v Austrálii v júli 2014 poskytujú množstvo príležitosti pre zainteresované skupiny prediskutovať spoločné otázky sociálnej práce a sociálneho rozvoja na pravidelnej báze a umožňujú prepájať teóriu s praxou, politické ciele a zámery sociálneho rozvoja. Okrem toho globálne konferencie umožňujú posúdiť ako napĺňať priority spoločnej „Globálnej sociálnej agendy“, ktorá bola prijatá ICSW spolu s IFSW a IASSW a poskytuje poznanie ktoré činnosti sociálnych pracovníkov a komunity venujúcej sa sociálnemu rozvoju môžu ochrániť životné prostredie, podporiť súlad s množstvom na klimatické zmeny orientovaných prístupov a opatrení. Konferencie pomáhajú zvýšiť vedomie a schopnosti profesionálov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Na spoločnom stretnutí v novembri 2012 v Paríži tri organizácie posúdili osobitné kroky v súvislosti s implementáciou Globálnej sociálne agendy a rozhodli sa ustanoviť „Observatórium globálnej sociálnej agendy“ na získavanie dôkazov o činnosti sociálnych pracovníkov, vzdelávateľov a rozvojových pracovníkov na podporu implementácie Globálnej sociálnej agendy a na zlepšenie viditeľnosti a jej dôveryhodnosti a na podporu ďalšej činnosti. Táto nová inštitúcia sa zameriava na štyri témy Globálnej sociálnej agendy v súlade s podporou sociálnej a hospodárskej rovnosti. Témy ku ktorým sa bude venovať v nasledovných rokoch sú: podpora dôstojnosti a úcty k ľuďom, činnosť za účelom udržateľnosti životného prostredia a posilňovanie uznania významu ľudských vzťahov. Zároveň bude prierezovo kladený dôraz na vhodné podmienky pre vzdelávanie a výkon praxe.

Regionálne a národné aktivity

Na regionálnej úrovni sa ICSW snaží zvýšiť podiel činnosti na sociálnom rozvoji v rámci regionálnych zoskupení vlád; zároveň na národnej úrovni ICSW usiluje o posilnenie možnosti členských organizácií ovplyvňovať sociálnu politiku a jej programy v jednotlivých krajinách, ale zohľadňujúc miestne podmienky a priority národného sociálnoekonomického rozvoja. Rešpektovanie tradícií nachádzame v novej definícii sociálnej práce.

Činnosti, ktoré vykonávajú členské organizácie (národné rady) sú veľmi rozmanité, ale sú v súlade s Globálnym programom ICSW. Napr. v rokoch 2012 – 2013 sa regionálne aktivity organizácií ICSW v Latinskej Amerike sústredili na dostupnosť sociálnej ochrany a možnosť uplatnenia garantovaného sociálneho minima, rozvoju nových nástrojov a politických opatrení. V Ázii sa činnosť zamerala na otázky použiteľnosti a dostupnosti systémov sociálnej ochrany v osobitných regiónoch (južná Ázia), zdôrazňoval sa význam partnerstva a spolupráce medzi vládami a mimovládnym sektorom v oblasti sociálnej politiky a sociálneho rozvoja (juhovýchodná Ázia a Tichomorie) a posudzovali sa výzvy spôsobené starnutím a potreby dlhodobej opatery (severovýchodná Ázia).

ICSW v európskom regióne usporiadal niekoľko seminárov na posúdenie situácie pracujúcich chudobných – ľudí, ktorí boli zatlačení do spodnej časti trhu práce. Ich osud predstavuje rastúci problém vo všetkých krajinách bez ohľadu na stupeň ich rozvoja. Možnosti využitia iniciatívy garantovaného sociálneho minima v Európe boli posúdené na seminári v marci 2014 v Rennes vo Francúzsku za aktívnej účasti M. Hetteša. Účastníci posúdili možnosti existujúcich systémov sociálnej ochrany v Európe a poukázali na medzery, ktoré treba „opraviť“ a na politické kroky, ktoré je nutné uskutočniť. Vo februári 2014 sa uskutočnila významná európska konferencia o sociálnom investovaní v Bratislave na Slovensku. Bola poukázaná potreba iného budovania vzťahov občanov a štátu s ohľadom na budúci možný dôstojný život a na potrebu vytvorenia novej zmluvy občanov so štátom.

V júni 2013 uskutočnila ICSW v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) fórum na vysokej úrovni o význame národného občianskeho dialógu. Boli tu prediskutované otázky sociálnej inklúzie a participácie, spolu s hľadaním spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie že požiadavky rozmanitých skupín sú vypočuté, poskytujúc skutočný základ pre občianstvo a demokraciu. Udalosť bola výrazne publikovaná a prezentovaná verejne v samotnom regióne. V máji 2014 sa uskutočnila regionálna konferencia (MENA) ICSW v Rabate (Maroko) spolu s Nadáciou Friedriecha Eberta a bola zameraná na problematiku sociálnej kohézie a porovnávania skúseností v tejto časti arabského sveta. V africkom regióne boli aktivity ICSW zamerané na budovanie kapacít, podporu partnerstva a riešenie otázok mobilizácie zdrojov.

V Severnej Amerike sa úsilie ICSW venovalo hlavne problémom podpory sociálnej inklúzie, sociálnej kohézie a aktívnemu občianstvu (napr. v Kanade). Zostáva stále veľa práce, pretože v tomto regióne pretrváva náhľad na sociálny rozvoj iba ako riešenie sociálne odkázaných situácií, čo je veľmi zúžený názor.

Školiaci program ICSW zameraný na podporu a posilnenie členských organizácií (národných rád ICSW) je integrálnou súčasťou jej činnosti a predstavuje kombináciu prístupov zhora nadol a opačne zdola nahor. Okrem zvyšovania poznania, kapacít a možností, školenia poskytované ICSW dávajú príležitosti na zlepšenie existujúcich väzieb s akademickou komunitou a na budovanie vzťahov v oblasti poznania.

Pohľad vpred

Aj so vzatím v úvahu 86 ročnej histórie ICSW, organizácia vidí nielen úspechy ale aj množstvo výziev. Predovšetkým si musí zachovať a posilniť svoju vlastnú identitu a poslanie, využiť unikátne skúsenosti na dosiahnutie spoločných cieľov. ICSW je známa ako organizácia ľudí pôsobiacich v sociálnom rozvoji (profesionálov i laikov). Je potrebné aby bola známa aj ako organizácia špičkových profesionálov v oblasti sociálnej politiky, ktorí tvoria progres v koncepčnom myslení, obhajovaní nových myšlienok a v ich šírení.

Nutné je pokračovať v práci tvorením priestoru na diskutovanie najdôležitejších otázok každého regiónu kde pracuje ICSW ako aj na globálnej úrovni. V tomto svetle sú dôležité regionálne a globálne spravodaje (Newsletter) pre umožnenie väzieb členov a ich informovanie o prebiehajúcich aktivitách a na urýchlenie šírenia dobrých skúseností. S rozvojom informačných technológií súvisí aj možnosť využívania prezentácií na internete ako doplnok informácií so spravodajov. Treba nezabúdať na potrebu prehodnotenia postupov, posúdenie monitorovacích nástrojov o vplyve ICSW a zabezpečovania finančnej udržateľnosti organizácie.

Vzniklo množstvo nových mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú sociálnemu rozvoju za posledné roky. ICSW si zachováva svoj vplyv, profesionalizmus a oddanosť svojmu poslaniu aj s využívaním nových prístupov a s lepšou efektivitou.

ICSW má dobré miesto ako spájateľ (most), ktorý rieši spoločné globálne problémy, spája regióny, koná, poskytuje poznanie v súlade so svojimi členmi a partnermi a mobilizuje úsilie v prospech sociálneho a ekonomického pokroku v tejto globálnej dedine. Trvalo udržateľný dôstojný život a nie podsúvaný neudržateľný trvalý hospodársky rast na úkor ľudskej podstaty je podstatou poslania Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj.

Autor: doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
Autor je prezidentom ICSW Europe
www.icsw.org