Etika v práci sociálneho pracovníka

nov 29 2010
Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Ethics in the work of social workers
Abstrakt
Autorka v príspevku poukazuje na dodržiavanie etických princípov sociálnej práce a na schopnosť sociálnych pracovníkov dešifrovať verbálne a neverbálne prejavy klienta. Príspevok prináša zistenia získané z vyhodnotenia prieskumu, ktorý sa zameriaval na vonkajšie súčasti prejavu, ovplyvňujúce samotnú komunikáciu a priebeh stretnutia sociálneho pracovníka s klientom.
Kľúčové slová
Etika, etické princípy, klient, sociálny pracovník, verbálna a neverbálna komunikácia.

Abstract:
The author points out the contribution to the ethical principles of social work and social workers' ability to decipher the verbal and nonverbal expressions of the client. This paper reports the findings obtained from the evaluation survey, which focused on the external parts of speech, communication and influencing the actual conduct of meetings of a social worker with the client.
The key words:
Ethics, ethical principles, client, social worker, verbal and nonverbal communications.

Človeka, medziľudské vzťahy a ľudskú činnosť skúmajú rozličné vedy. Aj etika je jednou z vied o človeku, presnejšie jednou z filozofických disciplín, ktorá skúma ľudské správanie, morálku, a usiluje sa viesť človeka k dobru. Etika vo svojej podstate hľadá všeobecnú zásadu, ktorá by človeku ukazovala, čo má robiť, o čo sa má v živote usilovať, ako sa správať k iným ľuďom. Sociálny pracovník, ktorý je v kontakte s človekom nie je výnimkou. Je to človek, ktorý dennodenne pracuje - komunikuje s ľuďmi, kde sociálny cit, dodržiavanie etiky, schopnosť empatie, aktívne počúvanie býva niekedy to jediné čo môže poskytnúť.

Strieženec (2001, s. 57) charakterizuje etiku sociálnej práce nasledovne: „analyzuje všeobecné zákony vývoja morálnych a mravných vzťahov a predstáv, formy morálneho vedomia a nimi regulovanú činnosť ľudí. Sociálna práca vychádza zo zákonitostí skúmaných etikou, pričom rieši praktickú úlohu – odstraňuje, zjemňuje sociálne kolízie, do ktorých sa ľudia dostali vlastnou vinou alebo bez vlastného pričinenia. Definíciou sociálnej práce sa zaoberali viacerí významní autori, ktorých jednotlivé definície sa líšili a nemohli sociálnu prácu charakterizovať jednotne z hľadiska jej dimenzií a akcentov: Alica Masaryková (1928) ponímala sociálnu prácu „ako niečo iné ako je charitatívna dobročinnosť, je to práca cieľavedomá, sústavná práca obtiažna, ktorá ak má byť prácou svedomitou, tak má viesť k cieľu a vyžaduje si človeka celého a odhodlaného pomáhať.“ (Haburajová - Ilavská, 2006, s. 12).

Súčasťou harmonicky sa rozvíjajúcej komunikácie medzi dvomi aktérmi (sociálny pracovník a klient), je aj uplatňovanie zásad a noriem etiky. Každý chce, aby sa s ním zaobchádzalo slušne, aby mu ľudia dôverovali, boli voči nemu ohľaduplní, láskaví a seriózni. „Sociálna práca vychádza zo zákonitostí skúmaných etikou, pričom rieši praktické úlohy – odstraňuje, zjemňuje sociálne kolízie, do ktorých sa ľudia dostali vlastnou vinou alebo bez vlastného pričinenia.“ (Strieženec, 2001, s. 97)

V príspevku pod názvom „Etika v práci sociálneho pracovníka“ chceme poukázať aj na rozdiely, ktoré sa objavujú v samotnej realite vo výkone sociálnej práce. Naše preskúmanie reálneho stavu sa udialo na troch Úradoch práce sociálnych vecí a rodiny – odbor zamestnanosti. Snahou bolo získať pohľad od oboch zúčastnených strán: sociálny pracovník verzus klient. Samostatnosť sociálnych pracovníkov je v praktickej rovine nevyhnutná. Každodenne prichádzajú do kontaktu s individuálnymi prípadmi, ktorých riešenie neponúka norma, predpis, ale je potrebné vlastné rozhodnutie. Častokrát sa stáva, že sociálny pracovník, alebo klient riešia nejaké osobné problémy a pritom si neuvedomujú, že neúspech, nervozitu prenášajú aj na pracovisko. Povinnosťou sociálnych pracovníkov by malo byť: rozvíjať vlastné schopnosti, pracovať na odstraňovaní profesionálnych neistôt, ktoré sú zákonitou súčasťou problémových situácií, vznikajúcich ako dôsledok turbulentných zmien. Podľa Haburajovej Ilavskej (2007, s. 16) v súčasnosti máme kvalifikovaných sociálnych pracovníkov, ktorí vykonávajú svoju prácu na vysokej profesionálnej úrovni. Profesionál vie, že to samo o sebe môže pôsobiť uvoľňujúco, terapeuticky, hojivo, ošetrujúco a rozpúšťajúco problém.

Sociálny pracovník prichádza do častého a najmä úzkeho kontaktu s ľuďmi, pretože väčšina problémov a úloh sa rieši na medziosobnej úrovni. Rola sociálneho pracovníka často vyžaduje rýchle a správne rozhodnutie, osobné nasadenie pri riešeniach problémov klientov, emocionálnu rovnováhu, teoretickú a praktickú erudovanosť a samozrejme aj dodržiavanie etiky. Tým, ako sociálny pracovník pôsobí na klienta, aký zvolí tón hlasu, prípadne, ako sa snaží pomôcť klientovi ovplyvňuje celkovú atmosféru. Dobré, alebo zlé správanie zvyčajne vyvoláva spätnú väzbu. Mátel (2010, s. 90) citujúc Barkera definuje „profesionála nielen ako jedinca, ktorý získal oprávnenie na špecifickú profesiu (sociálnu prácu), ale aj ako toho, ktorý používa poznatky, tréningy a zručnosti pri poskytovaní sociálnych služieb klientom dodržiavajúc vždy pritom príslušné hodnoty a etický kódex.“

Aby dosiahnutie efektívnej prospešnosti spoločnosti bolo naozaj úspešné, je potrebné získať vedomosti prípadne zručnosti školením. Vajda (1995) uvádza, že životné zmeny sú také rýchle, že v priebehu života sa človek musí aj niekoľko ráz rekvalifikovať. Vzdelávanie a sebavzdelávanie preto patrí k základným právam človeka, ale ešte viac k jeho základným povinnostiam voči sebe i spoločnosti.

V súčasnosti sú rozbehnuté mnohé školiace tímy, ktoré sa pokúšajú pomôcť k napredovaniu spoločnosti. Skoro každý tím sa zaoberá pojmom efektívna komunikácia a pôsobenie na klienta. Nové poznatky z odborne vedených školení až časom prinášajú svoje plusy.

Dodržiavanie etiky je teda stále aktuálnym problémom na hociktorom pracovisku, ktorý sa nedá vyriešiť, zo dňa na deň. Sami sme sa mohli presvedčiť o dôležitosti dodržiavania etických princípov pri výkone sociálnej práce v prieskume. Výsledky boli rôznorodé a často nám poukazovali na správanie oboch zúčastnených strán. Strieženec (2001, s. 96) charakterizuje „etiku ako súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom (celkové správanie sa k iným, formy komunikácie ako oslovenie, pozdravy, správanie sa na verejnosti, obliekanie sa, maniere, a pod.)“

Úlehla (1999, s. 113) vo svojej knihe Umění pomáhat použil krásny výrok, ktorý v sebe ukrýva veľkú múdrosť a myslíme si, že najviac vystihuje vnútorný stav každého človeka: „Aké vzťahy máme k sebe, také máme ku klientom“.

Profesionálni sociálni pracovníci sa usilujú prispieť k dosiahnutiu blaha a sebarealizácie ľudí a o rozvoj ľudského správania a jeho následné disciplinované použitie. Sociálna práca využíva teoretické závery etiky a údaje sociálnej psychológie pre hlboké pochopenie sociálno-psychologických procesov v živote jedinca, skupiny od sociálneho prostredia. (Strieženec, 1996. s. 57)
Na základe Medzinárodnej deklarácie etických princípov sociálnej práce je sociálny pracovník povinný uznávať tieto štandardy a normy pre vystupovanie a správanie sa sociálneho pracovníka (Žilová, 2000, s. 110):

  • „Vystupovanie. Sociálny pracovník neustále udržiava svoje osobné pracovné správanie a vystupovanie na úrovni vysokého štandardu.
  • Schopnosti a profesionálny rast. Sociálny pracovník sa zo všetkých síl snaží o dosiahnutie a udržanie vysokej profesionality pri výkone svojej práce.
  • Služba. Sociálny pracovník vo svojej práci považuje za prvoradý záväzok slúžiť.
  • Čestnosť. Sociálny pracovník koná v zhode s najvyššími požiadavkami profesionálnej cti.
  • Štúdium a vedecký výskum. Sociálny pracovník, ktorý sa zaoberá štúdiom alebo vedeckým výskumom, sa riadi konvenciami vedeckej práce.
  • Prvoradosť záujmov klienta. Zodpovednosť v prvom rade vo sociálnym klientom.
  • Práva klienta. Sociálny pracovník sa zo všetkých síl snaží v čo najväčšej miere podporovať snahu klienta rozhodovať o svojej budúcnosti samostatne.
  • Dôvernosť a mlčanlivosť. Sociálny pracovník rešpektuje klientovo súkromie a zachováva dôvernosť informácií, získaných pri svojej práci.
  • Honorár. Pri stanovení výšky honorára sa musí sociálny pracovník uistiť, že jeho výška je rozumná a poskytnutým službám primeraná a pri rozhodovaní zohľadňuje klientovu finančnú situáciu.
  • Slušnosť a zdvorilosť. Sociálny pracovník si váži svojich kolegov a pristupuje k ním s úctou a dôverou.
  • Práca s klientmi kolegov. Povinnosťou sociálneho pracovníka je venovať sa klientom svojich kolegov s najväčšou profesionálnou snahou a citlivosťou.
  • Záväzky voči zamestnávateľským organizáciám. Sociálny pracovník pristupuje s vážnosťou k záväzkom voči zamestnávateľským organizáciám.
  • Udržiavanie cti profesie. Sociálny pracovník udržiava a vyzdvihuje etické hodnoty, odborné poznatky a poslanie svojej profesie.
  • Služba spoločenstvu. Sociálny pracovník napomáha snahe profesionálneho spoločenstva sprístupniť svoje služby čo najširšej verejnosti.
  • Rozvoj poznatkov. Sociálny pracovník sa snaží získať a rozvíjať odborné poznatky a uplatňovať ich v profesionálnej praxi.
  • Podpora všeobecného blaha. Sociálny pracovník podporuje všeobecné blaho spoločnosti.

K profesionalite sociálneho pracovníka patria okrem samotných zručností a postojov aj etické princípy, ktoré musí sociálny pracovník pri svojej práci dodržiavať. Tieto sa v praxi považujú za základný predpoklad úspešnosti sociálneho pracovníka pri svojej činnosti.

Podľa Žilovej v sociálnej práci medzi najzákladnejšie etické princípy patrí:

  • autonómnosť – znamená rešpektovanie klienta ako samostatnej, sebestačnej a nezávislej osobnosti. Predovšetkým ide o rešpektovanie jeho slobodného rozhodovania, o poskytnutie osobných (diskrétnych) informácií, o prijatí navrhovaných postupov a opatrení pri saturovaní sociálneho problému atď. Je to tiež aj vnímanie a rešpektovanie zodpovednosti klienta za vlastné rozhodnutia, správanie, postoje atď.
  • beneficiencia – znamená prospešnosť, dobrodenie, výhodu alebo podporu pre klienta. Sociálny klient má mať z konania sociálneho pracovníka maximálne dobro. Samozrejme, to sa dá dosiahnuť za predpokladu rešpektovania platných legislatívnych noriem, tradícií, zvyklostí a iných kultúrnych atribútov. V prípade, že efekt prospešnosti zanikol, je potrebné s klientom o tejto skutočnosti sa porozprávať - vysvetliť a pokúšať sa hľadať iné, nové riešenie, napr. v spolupráci s iným expertom alebo inštitúciou v oblasti starostlivosti o človeka.
  • diskrétnosť – ide o zachovávanie dôverných informácií v tajnosti. Sociálny pracovník je viazaný voči klientovi mlčanlivosťou o faktoch, správaní klienta, svedectvách a okolnostiach, o ktorých nemá právo hovoriť. Najvhodnejšie je dodržiavať zásadu, že informácie o klientovi je možné iným organizáciám, inštitúciám, osobám poskytovať len so súhlasom klienta, ak súd alebo zákon nestanoví inak. Samozrejme, že iný postup volíme, ak sa od sociálneho klienta dozvieme skutočnosti o jeho, hoci len prípadnej trestnej činnosti, alebo ohrozenia zdravia, života bezpečnosti iných občanov. V takomto prípade sociálny pracovník má povinnosť signalizovať skutočnosť príslušným inštitúciám.
  • náklonnosť – je vnútorná, osobná vlastnosť sociálneho pracovník, ktorú klientovi odkázanému na pomoc dáva na vedomie verbálnym, ale zvlášť neverbálnym prejavom, že sociálnemu pracovníkovi môže dôverovať, že sa pri ňom môže cítiť bezpečný a istý a že sociálneho klienta berie do svojej starostlivosti takého, aký je, so všetkými kladmi a nedostatkami, či fyzickými, psychickými alebo spoločenskými znevýhodneniami.
  • úcta – je ďalšou morálnou hodnotou, ktorú musí sociálny pracovník uplatňovať vo vzťahu k sociálnemu klientovi. Vyjadriť ju môžeme napr. spravodlivosťou a rovnoprávnosťou ku všetkým sociálnym klientom a to hlavne bez ohľadu na ich duševné, rasové, fyzické, náboženské alebo iné rozdielnosti. Vyjadrujeme ju tiež taktnosťou, zdvorilosťou a slušnosťou.
  • slušnosť – je zmýšľanie človeka vždy pripraveného na určité obete a na určité sebazaprenie, ktoré si vyžaduje náš vzťah k spolu blížnemu.
  • zdvorilosťou rozumieme cielené a úmyselné obmedzovanie seba samého a prispôsobenie sa uznávaným pravidlám, hodnotám, normám v danej spoločnosti, komunite, skupine.
  • takt – prejaviť znamená vopred vycítiť, ako a čo sa koho dotkne. Je to miera zdvorilosti, daná vlastnosť človeka, ktorá sa dá aj pestovať.
  • ohľaduplnosť – je morálnou kvalitou, ktorou vyjadrujeme vzťah k sociálnemu klientovi. Táto vlastnosť vyžaduje od sociálneho pracovníka záujem o potreby sociálnych klientov, o ich želania a požiadavky. Sociálny pracovník by sa mal usilovať všímať si záujmy a problémy klientov a umožňovať ich realizáciu, či pomôcť ich riešiť alebo aspoň zmierniť. Toto si vyžaduje, aby sociálny pracovník vypočul myšlienky klientov, aby popritom vnímal ich pocity.
  • zodpovednosť – je kategóriou etiky, ktorá charakterizuje vzťah jednotlivca k spoločnosti. Výrazom zodpovednosti je napr. aj dodržiavanie sľubov, dohôd a pod. Je to aj zodpovedný prístup sociálneho pracovníka k vlastnej práci, k poskytovaniu primeraných a najvhodnejších služieb sociálnemu klientovi v požadovanom rozsahu, kvalite a v primeranom a určenom čase. Je to ale aj kvalita prístupu sociálneho pracovníka k materiálnym hodnotám zariadenia inštitúcie, organizácie, v ktorom sociálnu pomoc poskytuje.“ (Žilová, 2000, s. 106, 108)

Postrehy získané v prieskume

Na základe etických princípov boli postavené aj otázky v prieskume, ktorými sme chceli prísť k zisteniu reálneho stavu na troch pracoviskách ÚPSVaR - odbor zamestnanosti na Slovensku. Zistenia z uskutočneného prieskumu poukazujú na potrebnosť vykonávať sociálnu prácu kvalifikovanými sociálnymi pracovníkmi. Profesiu sociálnych pracovníkov na ÚPSVaR odbor zamestnanosti vykonávajú väčšinou ľudia, ktorí nemajú vzdelanie v oblasti sociálnej práce. Usudzujeme, že nekvalifikovaným sociálnymi pracovníkom chýba na výkon takejto profesie absolvovanie sociálno-psychologických výcvikov, kurzov, školení, seminárov zameraných na psychológiu - empatiu, sociálnu prácu a komunikáciu s klientom. Podľa Budá (1994, s. 63) „empatia - vzhľadom na svoju psychologickú podstatu - je zjemnenou a aplikovanou schopnosťou pochopiť a uvedomiť si neverbálnu komunikáciu a metakomunikáciu.“

Sociálni pracovníci v uskutočnenom prieskume poukazovali na fakt, že na pracovisku absentuje možnosť podávať pripomienky, podnety, alebo návrhy k zlepšenie efektivity svojej práce. Odborné porady nie sú len o nových zákonoch na pracoviskách, kde sa robí s človekom, ale mali by zahŕňať aj riešenie iných záležitostí, napr. etické problémy, ktoré sa vyskytujú pri práci s človekom a potrebujú riešenie. Hospodárska kríza spôsobila i v štátnej sfére zužovanie miest pre pôsobnosť sociálnych pracovníkov čo spôsobilo prerozdelenie pribúdajúcich klientov a tým aj veľkú administratívnu zaťaženosť. Potreba, aby sa vytvorili podmienky pre prijatie väčšieho počtu sociálnych pracovníkov je nevyhnutná. Eliminácia veľkého počtu klientov na jedného sociálneho pracovníka odbúrava zbytočnú nervozitu nielen u klientov na chodbách odborov zamestnanosti, ale aj u samotných sociálnych pracovníkov. Tým by sa mohla dosiahnuť kvalitnejšia pomoc pre klienta.

Klienti nám poukázali na fakt, že im je nepríjemné, keď sa majú zdôverovať sociálnemu pracovníkovi pred ďalším sociálnym pracovníkom a spolusediacim klientom v jednej miestnosti.

„Komunikácia je postavená na vzťahu vzájomnej dôvery“ (Carnegie, 2000, s. 39). U sociálnych pracovníkov sme zisťovali, či naozaj sedia v jednej miestnosti s kolegom, alebo s viacerými kolegami. Prieskum priniesol odpovede, že Úrady často disponujú malými miestnosťami, kde sú po dvoch až troch pracovníkoch v stiesnených podmienkach a zbytočne veľké miestnosti sa využívajú na sporadické porady. Tie by sa mohli dať prerobiť aj na dve kancelárie, kde by sa dosiahol efekt diskrétnosti a dôvernej atmosféry pri práci s klientom. Načúvať požiadavkám samotných sociálnych pracovníkov, alebo ich klientov v práci je prínosom do budúcna, pretože človek sa práve v praxi stretáva s výhodami a nevýhodami fungujúceho procesu.

Mlčanlivosť, alebo diskrétnosť je jednou zo zložiek, čo by mal sociálny pracovník voči klientovi dodržiavať. Na mlčanlivosti sa zakladá aj vzájomná dôvera medzi sociálnym pracovníkom a klientom. Prieskumom sme zistili, že iba malá čiastka klientov si myslela, že ich sociálny pracovník hovorí o ich probléme ďalej, čo je cenným ukazovatelom, ale presvedčení by mali byť všetci.

Nervozita, zlá nálada, súkromné problémy sú zložky, ktoré sa často odzrkadľujú aj v komunikácii. Tieto faktory ovplyvňujú nielen správanie sociálneho pracovníka, ale aj klienta. Odpovede získané v prieskume od sociálnych pracovníkov nám vo veľkej miere poukazovali na možnosť „niekedy“ čo znamenalo, že sa nevedia odosobniť od spomínaných faktorov.

Nasledujúca otázka sa týkala zistenia osobnej zóny medzi sociálnym pracovníkom a klientom. Prvé stretnutie sociálneho pracovníka s klientom je rozhodujúcim faktorom pre ďalšie fungovanie spolupráce. To, aký dojem zanechá správanie sociálneho pracovníka u klienta je veľmi dôležité, pretože určuje vývoj spolupráce a klientove odhodlanie k riešeniu problému. Na nasledujúcom príklade poukazujeme na spôsob sedenia pri práci s klientom. Nielen samotná komunikácia ovplyvňuje klienta, ale tiež aj vybavenie pracovného prostredia.

Úlohou sociálnych pracovníkov bolo zvoliť možnosť, ktorá ich najviac vystihuje v spôsobe úpravy sedenia s klientom.

Čo si myslíte, ktorý spôsob sedenia pri práci s klientom je najefektívnejší?

Odpovede, ktoré sme získali najviac poukazovali na spôsob sedenia „C“. Možnosť „A“ bola označovaná iba zriedka. „B“ a „D“ nikto zo sociálnych pracovníkov neoznačil.

Najefektívnejší spôsob sedenia je spôsob „A“. Táto možnosť je najvýhodnejšia pozícia, v ktorej je atmosféra priateľská a uvoľnená.

Popis jednotlivých spôsobov sedenia (Škvareninová, 2004).

Pri zisťovaní znalostí z neverbálnej komunikácie sociálni pracovníci nemali problém s odpoveďami. Odpovede získané v prieskume od klientov vyjadrovali pozitívny vzťah k sociálnemu pracovníkovi, čo nás vo veľkej miere potešilo. Prekvapujúcim bolo možno zistenie, že klienti vnímali sociálneho pracovníka tak, ktorý pozerá iba na počítač, nevšíma si ich a kladie im iba otázky. Aj takéto upozornenie je prínosom, na čo apelovať a na čom popracovať.

Jankovský (2003) zdôraznil to, že z hľadiska výkonu pomáhajúcich profesií má mimoriadny význam tzv. nonverbálna komunikácia. V sociálnej psychológii sa traduje, že to čo odovzdávame v metakomunikácii vyjadruje komunikačný diagram v %:

V príspevku sme poukázali na niektoré etické princípy a ich dôležitosť v používaní v komunikácii s klientom. Chceme upozorniť na to, že nielen sociálny pracovník vníma signály verbálnej a neverbálnej komunikácie, ale aj klient je živým článkom, ktorý pociťuje, vníma a vytvára si vlastný úsudok k ďalšej spolupráci. Cieľom bolo zistiť i fakt, ako sa etika dodržiava v praxi. Otázkami smerujúcimi k sociálnym pracovníkom sme dospeli k zisteniu, že etické princípy v praxi sú dodržiavané, čo je základný predpoklad dobre fungujúceho vzťahu sociálny pracovník verzus klient.

Autor: Mgr. Daniela BAKOVÁ
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Zoznam bibliografických odkazov
1. BUDÁ, Béla. Empatia psychológia vcítenia a vžitia sa do druhého. Nové Zámky : Psychoprof, 1994. 338 s. ISBN 80-967148-0-5.
2. CARNEGIE, Dale. Ako si získavať priateľov, pôsobiť na ľudí a uspieť v meniacom sa svete. Buďte vedúcou osobnosťou! Bratislava : Príroda, 2000. 198 s. ISBN 80-07.01129.3.
3. HABURAJOVÁ-ILAVSKÁ, Lenka. Sociálne školstvo v rokoch 1918-1939 a začiatkom 21.storočia. Dizertačná práca. Nitra: FSVaZ UKF, s. 210, 2007.
4. HABURAJOVÁ- ILAVSKÁ, Lenka. Historické paralely v edukácii sociálneho školstva v rokoch 1918-1939 a začiatkom 21. storočia. Brno : Tribun EÚ, 2009. 123 s. ISBN 978-80-7399-615-4.
5. JANKOVSKÝ, Jiří. Etika pro pomáhajíci profese. Praha : Triton, 2003. 223 s. ISBN 80-7254-329-6.
6. MÁTEL, Andrej a kol. Etika sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2010. 183 s. ISBN 978-80-89271-85-6.
7. STRIEŽENEC, Štefan. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava : Sapientia, 1996. 255 s. ISBN 80-967589-0-X.
8. STRIEŽENEC, Štefan. Úvod do štúdia sociálnej práce. Trnava : Tripsoft, 2001. 197 s. ISBN 80-968294-6-7.
9. ŠKVARENINOVÁ, Oľga. Rečová komunikácia. Bratislava : SPN, 2004. 278 s. ISBN 80-08-00290-9.
10. UHRINOVÁ, D. 2007. Etika verzus realita pri výkone sociálnej práce. Študentská vedecká odborná činnosť. Nitra : UKF, 2007. 48 s.
11. ÚLEHLA, Ivan. Umění pomáhat. Praha : Slon, 1999. 117 s. ISBN 80-85850-69-9.
12. VAJDA, Ján. Etika. Nitra : Enigma, 1995. 203 s. ISBN 80-85471-23-X.
13. ŽILOVÁ, Anna. Kapitoly z teórie sociálnej práce I. Žilina : Edis, 2000. 119 s. ISBN 80-968932-0-3.
___________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.

_____________________________

Odborné diskusie k tejto téme:
Diskusia k Etickému kódexu sociálnych pracovníkov