Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva

máj 16 2012
Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Súhrn: Štúdia približuje problematiku dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva. Cieľom je analyzovanie a porovnanie pohľadov vybraných vedných odborov na problematiku dlhodobej starostlivosti. V štúdii prinášame výsledky kvalitatívno-kvantitatívnej obsahovej analýzy dokumentov z troch vedných odborov. Zistili sme, že každý analyzovaný vedný odbor sa primárne orientuje na potreby staršieho človeka. Menší rozdiel bol len v tom, ako vnímali potreby jednotlivé vedné odbory. Pri porovnávaní sme ďalej zistili rozdiely v konkrétnych formách poskytovanej dlhodobej starostlivosti o starších ľudí.

Ošetrovateľstvo ponúka širšie možnosti foriem starostlivosti o starších ľudí ako ďalšie dva analyzované odbory. Zistili sme rozdiel v jednotlivých formách dlhodobej starostlivosti medzi právom a ostatnými vednými odbormi. Je dôležité poskytnúť starším ľuďom špecializovanú, odbornú a komplexnú starostlivosť, tzn. poskytnúť takú formu starostlivosti, akú si ich zdravotný stav vyžaduje. V našej spoločnosti zatiaľ ešte neexistuje žiadny formálny spôsob, ktorý by mladých ľudí v aktívnom veku dopredu pripravoval na možnosti využívania dlhodobej starostlivosti. Dlhodobá starostlivosť je náročná na finančné zdroje. Porovnanie možností financovania dlhodobej starostlivosti z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva nás doviedlo k zisteniu, že v sociálnej práci sa analyzovaná jednotka „financovanie“ prejavuje cez slovné spojenie zvyšovanie nárokov na financovanie. V práve sa stretávame so slovným spojením financovanie smerované na klienta. V ošetrovateľstve sa analyzovaná jednotka „financovanie“ nenachádza.

Kľúčové slová: Dlhodobá starostlivosť. Ošetrovateľstvo. Právo. Sociálna práca. Starnutie populácie.

Úvod

„Dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie je koordinované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálneho a zdravotného poradenstva a sociálnych služieb, kompenzačných pomôcok a dávok v takom rozsahu, aby bola nahradená strata schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony a ďalšie sociálne a pracovné funkcie. Dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie sa poskytuje podľa individuálnych potrieb každého klienta primeraných jeho veku a miere funkčnej poruchy v jeho prirodzenom sociálnom prostredí alebo v zariadení dlhodobej starostlivosti. Dlhodobá starostlivosť sa klientovi poskytuje priamo prostredníctvom poskytovateľa alebo poskytnutím pomôcky, alebo nepriamo vo forme peňažných príspevkov a dávok, ktorými si zaplatí sociálnu službu alebo pomôcku“ (Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím, 2005).

Cieľ práce

Cieľom štúdie bola analýza a komparácia pohľadov troch vedných odborov na problematiku dlhodobej starostlivosti. V štúdii prinášame výsledky kvalitatívno-kvantitatívnej obsahovej analýzy dokumentov z oblasti sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva.

Teoretické aspekty problematiky práce a prístupu k starším ľuďom odzrkadľujú základnú filozofiu jednotlivých vedných odborov, ktoré vychádzajú zo spoločného holistického chápania ľudskej bytosti, disponujúcou paletou ľudských potrieb, ktoré treba saturovať, či už vlastnými silami, alebo pomocou ďalšej osoby. Sociálna práca je odborná činnosť, ktorá na profesionálnom základe zaisťuje starostlivosť o klienta, ktorého vzťah s prostredím, v ktorom žije, je narušený. Sociálna práca sa realizuje hlavne v sociálnych službách a ich prostredníctvom. Profesionálni sociálni pracovníci sú zamestnávaní sociálnymi subjektmi., Ich cieľom je realizovať ich sociálne ciele, programy, plány či projekty, t. j. poskytovať sociálnym objektom, klientom, predmety – dávky a služby, ktoré vedú k uspokojovaniu určitých sociálnych potrieb. Uskutočňovaním sociálnej práce sa realizuje veľká miera sociálno-politických zámerov. Profesionálni sociálni pracovníci poskytujú informácie a služby klientom v najrozmanitejších životných situáciách.

Právo zaujíma nezastupiteľné miesto v oblasti legislatívnej úpravy dlhodobej starostlivosti, ktorá vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z nadväzujúcich usmernení vlády s cieľom integrovať prekrývanie sociálnych a zdravotných služieb a ich financovanie smerované na klienta. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 161 zo dňa 25. februára 2004 schválila Koncepciu sociálnej a dlhodobej starostlivosti a uložila ministrovi zdravotníctva predložiť legislatívny zámer zákona o sociálnej a dlhodobej starostlivosti (Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím, 2005). Základným dôvodom pre vytvorenie osobitného systému dlhodobej starostlivosti sú súčasné prognózované zmeny v štruktúre obyvateľstva Slovenska, najmä z hľadiska starnutia obyvateľstva. Podľa prognózy Infostatu (2002) sa bude počet obyvateľstva nad 65 rokov každoročne zvyšovať. Výraznejšie po roku 2011. Okrem starnutia populácie sa vážnym dôvodom stáva rastúce očakávanie verejnosti po lepšej kvalite služieb (Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím, 2005). Integrácia sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti nie je v právnom systéme Slovenskej republiky systematicky upravená. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sú sociálne služby a zdravotná starostlivosť o osoby, ktorým sa má podľa novo navrhovanej právnej úpravy poskytovať dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie, upravované samostatne v rôznych právnych predpisoch.
Poskytovateľmi dlhodobej starostlivosti sú :

  • neprofesionálni poskytovatelia, ktorí svoju činnosť vykonávajú na základe písomnej zmluvy medzi poskytovateľom a klientom, ktorá upravuje vzájomné práva a povinnosti,
  • formálni poskytovatelia sú fyzické a právnické osoby, napríklad obce, neziskové organizácie, ošetrovateľské a opatrovateľské agentúry, tlmočnícke služby nepočujúcim a nedoslýchavým, denné stacionáre, integračné centrá, rezidenciálne zariadenia, zmiešané a kombinované zariadenia.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemôže byť zriaďovateľom, resp. zakladateľom žiadneho zariadenia dlhodobej starostlivosti. Zriaďovateľom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, vyšší územný celok alebo obec. Priestor zostáva otvorený práve samospráve.

Osobitný odborný pohľad na danú problematiku poskytuje ošetrovateľstvo. „Geriatrické ošetrovateľstvo je komplexná ošetrovateľská starostlivosť o chorých seniorov, ktorá zohľadňuje ich potreby v súvislosti s chorobami vo vyššom a vysokom veku, najmä so špecifickými geriatrickými syndrómami a komplikáciami chorôb. Je to starostlivosť zameraná na uspokojovanie potrieb staršieho človeka a na riešenie jeho problémov. Starý a ťažko chorý človek často nie je schopný signalizovať svoje potreby, a preto je aktívny prístup ošetrovateľského personálu v uspokojovaní potrieb starých ľudí veľmi dôležitý“ (Cetlová, 2009, p. 100). V posledných desiatich rokoch sa aj v zdravotníctve objavili nové filozofické názory a trendy, ktoré prinášajú individuálny prístup k človeku ako k celku. Chápanie pojmu zdravie závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a od jej kultúry. Existuje niekoľko známych modelov chápania zdravia, s ktorými sa v rôznej miere môže stotožniť aj starší jedinec. Špecifikom v odbore je aj orientácia ošetrovateľstva smerom do komunity, ako na to upozorňujú o. i. aj príspevky Boledovičovej a Zrubcovej (2009) o mieste a aktivitách sestry a pôrodnej asistentky v komunitnej starostlivosti, alebo príspevok Boledovičovej, Krištofovej a Tulinskej (2006), v ktorom sa venovali klasifikačnému systému OMAHA v komunitnom ošetrovateľstve, alebo článok Boledovičovej, Vörösovej a Krištofovej (2007) o role sestry v aktivitách verejného zdravia a komunitného rozvoja.

Aby sme bližšie porozumeli spôsobu nazerania pomáhajúceho pracovníka, konkrétne sociálneho pracovníka, právnika či ošetrovateľky na človeka – klienta, realizovali sme kvantitatívno – kvalitatívnu obsahovú analýzu vybraných dokumentov. Pri spracúvaní obsahovej analýzy sme pracovali so slovami. Vychádzali sme zo zdrojov, uvedených ďalej v texte. Taktiež sme si zvolili jednotky analýzy. Najskôr sme analyzovali dlhodobú starostlivosť o starších ľudí z perspektívy sociálnej práce.
Pri vymedzovaní významovej jednotky textu – kľúčových slov –, sme vychádzali z nasledujúcich bodov:

  • Východiskovým bodom pri práci a starostlivosti o starších ľudí sú ich potreby.
  • Spôsob uspokojovania potrieb nás upozorňuje na rastúce očakávanie po lepšej kvalite služieb.
  • Viacerí autori zdôrazňujú, že aj napriek tomu, že sú starší ľudia pri rôznych činnostiach odkázaní na pomoc druhých ľudí, je dôležité človeku, ktorému pomáhame, umožniť, aby vykonával čo najviac vecí sám. Prílišná starostlivosť demotivuje.
  • Pri práci so staršími ľuďmi nesmieme zabúdať ani na individualitu osobnosti človeka.
  • Samotná starostlivosť o starších ľudí je poskytovaná rôznymi formami.
  • So starnutím obyvateľstva súvisí aj zvyšovanie nárokov na financovanie dlhodobej starostlivosti o starších ľudí.

Z uvedeného dôvodu sme si určili nasledovné jednotky analýzy:

  • potreby
  • kvalita
  • sebestačnosť
  • individualita
  • starostlivosť
  • ambulantná
  • ústavná
  • domáca
  • rodina
  • komunita
  • inštitúcia
  • financovanie

Analýza pohľadu sociálnej práce na dlhodobú starostlivosť

Analýzu dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu sociálnej práce sme spracovali na základe textov vybraných zo zdrojov: Krajčík (2000) Geriatria, konkrétne sme pracovali s kapitolou zaoberajúcou sa organizáciou starostlivosti o starých ľudí, ďalej sme analyzovali publikáciu Poledníková et al. (2006) Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo, zamerali sme sa na kapitolu o sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach Slovenskej republiky. Formy sociálnej starostlivosti a sociálnej pomoci určené starším ľuďom a dlhodobá starostlivosť o starších ľudí, pochádzali z diela Hrozenskej et al. (2008) Sociálna práca so staršími ľuďmi a jej teoreticko-praktické východiská; poslednou z radu publikácií v odbore sociálna práca bola kniha Draganovej (2006) Sociálna starostlivosť, konkrétne kapitola: Sociálna práca na úseku starostlivosti o ťažko chorých seniorov.

Tab. 1 poukazuje, že celkový počet analyzovaných jednotiek je 47. Z tohto počtu je najviac zastúpený pojem starostlivosť. Tvorí až 55,32 % z celku. Druhým najviac zastúpeným výrazom je inštitúcia, 14,89 %. Slová potreby a „domáca sú v rovnakom zastúpení, 6,39 %. Pojmy ústavná, rodina, komunita, tvoria 4,25 % z celku. Najmenšie percentuálne zastúpenie dosiahli výrazy individuálny a financovanie, 2,13 %. Termíny kvalita, sebestačnosť, ambulantná, sa v analyzovanom texte nenachádzajú.

Analýza pohľadu práva na dlhodobú starostlivosť

Analýzu dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu práva sme spracovali na základe textov vybraných z publikácií a internetových textov. Konkrétne Rievajová et al. (2006) Sociálne zabezpečenie, kde nás zaujímala kapitola Sociálna poisťovňa a financovanie sociálneho poistenia, ďalej Klevetová - Dlabalová ( 2008) Motivační prvky při práci se seniory, tu sme analyzovali kapitolu Moderní doba a etapa stáří; osobitnú pozornosť sme venovali analýze zákona č. 448/2008 Z .z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Akcent sme položili na § 12. Ďalším zdrojom bol Medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia (2002), kľúčovým zdrojom bol Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím (2005), analýze sme podrobili tiež Doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredia. Formy poskytovania dlhodobej starostlivosti vo vybraných krajinách boli vyňaté z diela Bohovicovej (2006) Vývoj sociálnej práce. Posledným analyzovaným materiálom bol Hradílkov (2006) Systém dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

Tab. 2 poukazuje, že celkový počet analyzovaných jednotiek je 70. Najviac zastúpený pojmom je starostlivosť, 72,86 % z celku. Ďalšími najzastúpenejšími výrazmi sú potreby a domáca, 5,71 % z celkového počtu. Slovo ústavná tvorí 4,29 % z celku. Termíny kvalita, ambulantná, inštitúcia, sú zastúpené v 2,86 %. Pojem komunita tvorí 1,43 % z celkového počtu. Výrazy sebestačnosť, individuálny, rodina, sa v nami analyzovanom texte nenachádzali.

Analýza pohľadu ošetrovateľstva na dlhodobú starostlivosť

Analýzu dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu ošetrovateľstva sme spracovali na základe textov vybraných diel a internetových textov – Poledníková et al. (2006) Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo; zamerali sme sa na kapitolu Gerontologické ošetrovateľstvo. V diele Pavlíkovej (2006) Modely ošetrovatelství v kostce nás zaujímala kapitola Kategorie filozofických názoru v ošetřovatelství. Potreby chorého boli predmetom záujmu Trachtovej (2005) v diele Potřeby nemocného v ošetrovatelském procesu: Ďalej sme analyzovali dielo Žiakovej (2007) Ošetrovateľské konceptuálne modely. Z publikácie Kalvacha et al. (2008) Geriatrické syndromy a geriatrický pacient sme vyrali kapitolu Pojetí gariatrického pacienta a oboru geriatrie. Staršia publikácia Bartka (1984) Moderná psychohygiena bola pre nás zaujímavá z perspektívy životného štýlu seniorov. Z diela Hegyiho (1994) Tretie Stredoeurópske sympózium o sociálnej gerontológi, z kapitoly Starostlivosť o starých ľudí v transformujúcich sa krajinách sme vybrali a analýze podrobili tri príspevky: Litomerický – Starý človek a jeho rodina, Palát – Rehabilitácia v komunite ako model dlhodobej starostlivosti v geriatrii., Čunderlíková – Varsányiová Je domov dôchodcov skutočne domovom? Zaoberali sme sa takisto materiálom Zdravotná starostlivosť: Dokumenty (2004).

V tab. 3 pracujeme s celkovým počtom analyzovaných jednotiek, ktorých je 70. Tiež je najviac zastúpená pojmom starostlivosť. Tvorí 44,28 % z celku. Druhý výraz, ktorý tvorí 10,00 % z celku, je domáca. Slová potreby, rodina, komunita tvoria 8,57 % z celkového počtu. Termíny sebestačnosť a ústavná tvoria 4,29 % z celku. Pojmy kvalita, individuálny, ambulantná, inštitúcia tvoria 2,86 % z celku. Zvrat financovanie sa v analyzovanom texte nenachádza.

Porovnanie pohľadov vybraných vedných odborov na dlhodobú starostlivosť

Na základe analyzovaných textov sme porovnali pohľady vybraných vedných odborov na dlhodobú starostlivosť o starších ľudí. Pri porovnávaní sme vychádzali z celkového počtu analyzovaných pojmov. Celok sme rozdelili do troch častí. V prvom rade sme za zamerali na ukazovatele prístupu k dlhodobej starostlivosti.

Pojmy, ktoré sme si vybrali na analýzu, sú:

  • potreby, kvalita, sebestačnosť, individuálny, starostlivosť

Celkový počet analyzovaných jednotiek je 131 (tab.4). Pojem potreby je najviac zastúpený v ošetrovateľstve, potom v práve a najmenej v sociálnej práci. Slovo kvalita je v rovnakom zastúpení v práve aj v ošetrovateľstve, v sociálnej práci sa nenachádza. Výraz sebestačnosť je zastúpený iba v ošetrovateľstve. Termín individuálny je najviac zastúpený v ošetrovateľstve, až potom v sociálnej práci. Právo tento pojem nezahŕňa. Zvrat starostlivosť je najviac zastúpený v práve, na druhom mieste v ošetrovateľstve a napokon v sociálnej práci.

V druhom rade sme sa zamerali na jednotlivé formy dlhodobej starostlivosti. Pojmy, ktoré sme sem zahrnuli ,sú:

  • ambulantná, ústavná, domáca, rodina, komunita, inštitúcia

Celkový počet analyzovaných jednotiek je 54 (tab.5). Pojem ambulantná je v rovnakom zastúpení v práve aj ošetrovateľstve. V sociálnej práci sa nenachádza. Výraz ústavná je v rovnakom počte v práve aj ošetrovateľstve, najmenej v sociálnej práci. Termín domáca je v najväčšom počte zastúpený v ošetrovateľstve. Na druhom mieste sa nachádza v práve a nakoniec v sociálnej práci. Slovo rodina ja najviac zastúpený v ošetrovateľstve, potom v sociálnej práci. V práve sa nenachádza. Zvrat komunita sa najčastejšie vyskytuje v ošetrovateľstve, potom v sociálnej práci a napokon v práve. Posledný výraz inštitúcia sa najviac vyskytuje v sociálnej práci. V práve a ošetrovateľstve má rovnaké zastúpenie.

Nakoniec sme sa zamerali na možnosti financovania dlhodobej starostlivosti o starších ľudí. K nej sme si vymedzili pojem:

  • financovanie

Celkový počet analyzovaných jednotiek je 2 (tab.6). Pojem financovanie sa nachádza v rovnakom zastúpení v sociálnej práci aj v práve. V ošetrovateľstve sa v nami analyzovanom texte nenachádza.

Súhrnne sme porovnali spolu 187 analyzovaných jednotiek (tab.7). Najviac vyskytujúci sa pojem je pojem starostlivosť a tvorí 57,75 % z celku. Druhým najčastejšie vyskytujúcim sa slovom je domáca a tvorí 7,49 % celku. Tretím výrazom, ktorý sa najfrekventovanejšie v analyzovanom texte nachádza je potreby a tvorí 6,95 % z celku. Ďalším termínom je inštitúcia, ktorá je v zastúpení 5,88 % z celkového počtu. Pojem komunita tvorí 4,81 % z celkového počtu. Ďalšími slovami v poradí sú rodina a ústavná, ktoré tvoria 4,28 % z celku. Zvraty kvalita, ambulantná sú zastúpené v 2,14 % z celkového počtu. Predposlednými výrazmi v analyzovanom texte sú sebestačnosť a individuálny. Tvoria 1,60 % z celku. V najmenšom počte je zastúpený výraz financovanie, ktorý tvorí 1,07 % z celkového počtu analyzovaných jednotiek.

Ďalej sme realizovali kvalitatívnu analýzu sledovaných obsahov. Určili sme jednotky analýzy a sledovali sme, cez ktoré, resp. aké slovné spojenia sa prejavuje. Opäť bol pre nás smerodajný pohľad troch vybraných vedných odborov (tab. 8 - 10).

Sociálna práca vychádza z vnímania človeka ako biologicko-psychologicko-sociálnej bytosti, ktorá je vo vzájomnej interakcii s prostredím, v ktorom žije. Pokiaľ sa táto interakcia naruší, vytvára sa priestor pre pôsobenie profesionálnej sociálnej práce. Aby interakcia človeka s prostredím mohla byť chápaná ako funkčná, vyžaduje sa dôležitý predpoklad spokojnosti jedinca s mierou saturácie vlastných potrieb. Tá môže byť realizovaná vlastným snažením, alebo pomocou ďalšej osoby. U starších ľudí s deficitom sebaopatery zohráva významnú úlohu práve „ďalšia osoba“. Dlhodobá starostlivosť, určená pre starších ľudí so zdravotným znevýhodnením, by sa podľa nášho názoru mala odvíjať od základnej filozofie a prístupu uplatňovanom v práci so seniorskou klientelou, keď treba rešpektovať danosti plynúce zo zdravotného stavu jedinca a jeho individuálnych potrieb, pri plnou zachovaní autonómie a dôstojnosti človeka.

Právo, resp. právne dokumenty nazerajú na problematiku dlhodobej starostlivosti taxatívnou kategorizáciou sledovaných jednotiek, ich štrukturáciou a diferenciáciou voči ostatným prvkom systému. Pojem sociálne zabezpečenie sa u nás v odbornej právnickej literatúre z predchádzajúcich rokov ustálil ako pojem zahŕňajúci predovšetkým vzťahy a prostriedky, ktorými spoločnosť zaručuje a poskytuje hmotné zabezpečenie jednotlivým občanom, ak nemôžu pracovať z dôvodov uznaných spoločnosťou, alebo sa ocitli v situácii, že ich pracovný pomer nestačí na krytie zvýšených životných nákladov. Právo sociálneho zabezpečenia je samostatné právne odvetvie, tvorí súbor právnych noriem, upravujúcich spoločenské, kolektívne i individuálne vzťahy, vznikajúce v sociálnom zabezpečení i v aplikácii, resp. realizácii sociálnej politiky a sociálneho partnerstva jednotlivých subjektov sociálnej sféry. V rámci právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia vystupujú ich subjekty ako nositelia práv a povinností, upravených normami práva sociálneho zabezpečenia (Hrozenská et al., 2008 b).

Právo sociálneho zabezpečenia v právnej forme realizuje sociálne a hospodárske práva občanov. Toto právne odvetvie má úzku súvislosť so sociálnou politikou. V súčasnosti dochádza k postupnému znižovaniu úlohy štátu v sociálnej sfére, k rozširovaniu systému subjektov v sociálnej oblasti a k ich aktívnemu zapájaniu do sociálnej politiky. Právna úprava sociálneho zabezpečenia obsahuje reguláciu jednotlivých úsekov sociálneho zabezpečenia (preventívnu a liečebnú starostlivosť, nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, štátnu sociálnu podporu, sociálnu pomoc a služby (Hrozenská et al., 2008 b).

Rozbor textov sme robili na základe rovnakých jednotiek analýzy ako pri kvantitatívnej obsahovej analýze. Priblížili sme ich cez prejavujúce sa slovné spojenia. Pri porovnaní pohľadov jednotlivých vedných odborov na dlhodobú starostlivosť o starších ľudí sme znova rozdelili porovnávaný celok na tri časti. V prvom rade sme sa zamerali na ukazovatele prístupu k dlhodobej starostlivosti. V druhom na jednotlivé formy dlhodobej starostlivosti. Nakoniec sme skúmali na možnosti financovania dlhodobej starostlivosti o starších ľudí. K tomuto rozboru sme pristupovali na základe predošlých zistení. Vychádzali sme z najfrekventovanejších pojmov, ktoré sa nachádzali v jednotlivých vedných odboroch.

Potreby považujeme za východiskový bod samotnej práce so staršími ľuďmi. Z tohto dôvodu nás pri porovnávaní zaujímalo, o ktoré potreby sa jednotlivé vedné odbory opierajú (tab.11).
Ošetrovateľstvo nahliada iba na základné potreby a uspokojovanie potrieb. Korešponduje to s praktických výkonom a charakterom profesie ošetrovateľa/-ľky, ktorí majú najbližší prístup ku klientovi, k pomoci pri saturácií jeho potrieb. Právo zahŕňa aj osobné potreby, potreby domácnosti, riešenie potrieb a potreby klienta. Zväčšuje šírku a zmysel chápania potrieb jednotlivca. V sociálnej práci sa nachádzajú slovné spojenia ako objektívne uznané potreby, pohľad na človeka zo samotnej perspektívy jeho potrieb a potrieb ťažko chorého. V tomto bode akoby šlo o prepojenie dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich pohľadov na daný jav.
Ďalej nás zaujímal prístup jednotlivých vedných odborov k formám dlhodobej starostlivosti o starších ľudí.

Na formy dlhodobej starostlivosti sme nahliadli prostredníctvom slovných spojení vytvorených z jednotiek analýzy starostlivosť a domáca (tab.12). Právo nám ponúka dlhodobú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, opatrovateľskú a ošetrovateľskú starostlivosť a zdravotnú starostlivosť. V sociálnej práci sa starostlivosť prejavuje slovnými spojeniami ako dlhodobá starostlivosť, formálne organizovaná starostlivosť, inštitucionálna starostlivosť, komplexná starostlivosť, špecifická starostlivosť, zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť, ústavná a komunitná starostlivosť. Najširšiu škálu konkrétnej formy starostlivosti nám ponúka ošetrovateľstvo. Prejavuje sa cez slovné spojenia ako agentúra domácej opatrovateľskej starostlivosti, ambulantná starostlivosť, dlhodobá starostlivosť, domáca a ošetrovateľská starostlivosť, geriatrická starostlivosť, komplexná starostlivosť, kvalitná starostlivosť, ošetrovateľská starostlivosť, paliatívna starostlivosť, primárna starostlivosť, sociálna starostlivosť, špecializovaná starostlivosť, ústavná starostlivosť.

Slovo domáca sa v práve prejavuje cez slovné spojenie domácnosť klienta, v sociálnej práci slovnými spojeniami ako vlastná domácnosť, domáca starostlivosť a v ošetrovateľstve domáce prostredie, domáca ošetrovateľstvo, domáca starostlivosť, domáce opravy.
Napokon sme sa zamerali na porovnanie možnosti financovania dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva.

V ošetrovateľstve sa slovné spojenie zahŕňajúce analyzovanú jednotku financovanie nenachádza. Sociálna práca upozorňuje na zvýšenie nárokov na financovanie a právo ponúka možnosť financovania smerovaného na klienta (tab.13).

Diskusia

Naším zámerom bolo analyzovať a porovnať pohľady sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva na problematiku dlhodobej starostlivosti o starších ľudí. Na dosiahnutie tohto cieľa sme si určili jednotky analýzy a kľúčové slová, ktorých intenzitu výskytu sme porovnávali z pohľadu jednotlivých vedných odborov. Celkový počet jednotiek analýzy bol 187, z tohto počtu bolo analyzovaných jednotiek vo vednom odbore sociálna práca 47 a vo vedných odboroch právo 70 a ošetrovateľstvo 70 analyzovaných jednotiek. Najprv sme analyzovali jednotlivé vedné odbory samostatne. Dospeli sme k nasledovným zisteniam:

Pojem potreby sa v analyzovanom texte nachádza spolu 13-krát. Najviac je zastúpený v ošetrovateľstve, potom v práve a nakoniec v sociálnej práci. Potreby považujeme za východisko práce s ľuďmi. Z tohto dôvodu je dôležité dbať na zabezpečovanie potrieb starších ľudí, ktorí sú odkázaní na starostlivosť ďalšej osoby. Je preto dôležité dbať na zabezpečovanie všetkých potrieb, nie iba základných, fyziologických potrieb.
Druhým analyzovaným slovom je kvalita. V analyzovanom texte sa nachádza spolu 4-krát. Je rovnako zastúpený v práve aj v ošetrovateľstve, v sociálnej práci sa nenachádza. Aj keď by sme mohli konštatovať, že je pojem kvalita relatívnym pojmom, v dnešnej spoločnosti je často používaný. Kvalita služieb, či už sociálnych alebo zdravotníckych, by mala byť ponúknutá aj starším ľuďom. Spoločnosť sa stáva čoraz náročnejšia pri dosahovaní určitých štandard.

Ďalším analyzovaným termínom bola sebestačnosť a v texte je zastúpená 3-krát. Nachádza sa iba vo vednom odbore ošetrovateľstvo. Pri práci so staršími ľuďmi nám má ísť predovšetkým o to, aby sme staršieho človeka udržali čo najdlhšie sebestačným. V domácom prostredí by sme ho mali zapájať do každodenného diania. Je dôležité nezabúdať aj na jeho psychiku . Psychický stav staršieho človeka odzrkadľuje aj jeho fyzický stav. Jeho zapojením do domácich prác, prác okolo domu, v záhradke, alebo pomoc pri starostlivosti o vnúčatá, samozrejme, podľa jeho možností, mu napĺňame pocit potrebnosti a užitočnosti. V prípade, ak je starší človek umiestnený do zariadenia sociálnych služieb, mal by mať viacero možností využívania rôznych foriem terapií. Ergoterapie, canisterapie, muzikoterapie a pod. Pomocou pracovnej terapie sa zachovávajú, ale aj rozvíjajú zručnosti, motorika, jemná motorika, koordinácia pohybu či pozornosť. Zároveň sa odstraňuje sociálna izolácia, čo kladne pôsobí na jeho psychiku. Starší človek získava sebestačnosť v čo najvyššej možnej miere. Okrem ergoterapie sa môžu využívať aj iné formy terapie, napríklad reminiscenčná, ktorej cieľom je taktiež zlepšiť alebo udržať zdravotný stav človeka.

Štvrtým výrazom, ktorý sme podrobili analýze, bol pojem individuálny. V analyzovanom texte sa nachádza spolu 3-krát. Najväčšie zastúpenie má v ošetrovateľstve, potom v sociálnej práci. Právo ho nezahŕňa. Pri práci so staršími ľuďmi je dôležité nezabúdať na individualitu každého človeka. Preto je dôležitý individuálny prístup, prístup ktorý rešpektuje osobnostné črty človeka, jeho správanie a prežívanie.

Posledným analyzovaným pojmom bola starostlivosť, ktorá bola aj najpočetnejšia, spolu sa vyskytovala 108-krát. Najviac je tento pojem zahrnutý v práve, potom v ošetrovateľstve a nakoniec v sociálnej práci. Domnievame sa, že každý starší človek by mal mať zabezpečenú adekvátnu starostlivosť, ktorá by mala byť dostupná, kvalitná a hlavne cenovo prijateľná. Konkrétna forma starostlivosti o staršieho človeka by mala byť individuálne posúdená. My sa prikláňame k tomu, aby starší človek mohol byť čo najdlhšie v kruhu svojej rodiny, aby rodina využila všetky alternatívy starostlivosti poskytovanej v domácom prostredí.
Pri porovnávaní analyzovaných jednotiek sme zistili, že každý z vedných odborov vyzdvihuje potrebu starostlivosti o staršieho človeka. Taktiež každý z vedných odborov apeluje na uspokojovanie potrieb staršieho človeka. O kvalitu poskytovanej starostlivost, resp. poskytovaných služieb, sa opiera právo a ošetrovateľstvo. Individuálny prístup je obsiahnutý v sociálnej práci a ošetrovateľstve. Aj keď sociálna práca nezahŕňa pojem kvalita, je zastúpená slovom individuálny. V práve chýba zmienka smerujúca k výrazu individuálny. Zastúpený je termín kvalita, ktorý je závislý od individuality. Kvalitnú službu – starostlivosť, možno poskytnúť práve na základe individuálneho prístupu. Naproti tomu je dôležitosť sebestačnosti starších ľudí vyzdvihnutá iba v ošetrovateľstve, kde tvorí 4,29 % z celku.

Druhá skupina pojmov, ktorú sme porovnali, nám poukázala na jednotlivé formy dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva. Na základe tohto porovnania sme dospeli k nasledovným zisteniam:
Pojem ambulantná sa v analyzovanom texte nachádza spolu 4-krát. Je zastúpený v práve a ošetrovateľstve. Sociálna práca ho pojem nezahŕňa. Ambulantná forma poskytovania starostlivosti je staršiemu človeku odporúčaná v prípadoch, keď si jeho zdravotný stav nevyžaduje hospitalizáciu. Poskytuje sa bez toho, aby sme ho museli premiestňovať do iného prostredia.

Slovo ústavná sa vyskytuje v texte spolu 8-krát. Je rovnomerne zastúpená v práve, aj v ošetrovateľstve, najmenej sa vyskytuje v sociálnej práci. Druhou formou starostlivosti o staršieho človeka je inštitucionálna starostlivosť. Je to trvalé alebo prechodné poskytovanie starostlivosti v rôznych typoch zariadení pre starších ľudí.
Výraz domáca sa v analyzovanom texte nachádza spolu 14-krát. Najviac je zastúpená v ošetrovateľstve, potom v práve a naposledy v sociálnej práci. Domáca starostlivosť je úzko spätá s rodinou staršieho človeka. Je to starostlivosť poskytovaná v domácom prostredí. Medzi jednu z foriem domácej starostlivosti môžeme okrem starostlivosti zo strany príbuzného zaradiť ošetrovateľskú starostlivosť o starších ľudí poskytovanú profesionálnymi ošetrovateľkami, napríklad poskytovanie starostlivosti prostredníctvom Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Termín rodina je v texte celkom 8-krát. Najpočetnejšie je zastúpený v ošetrovateľstve, potom v sociálnej práci. V práve nie je tento pojem zastúpený. Často používaná fráza „rodina je základ spoločnosti“ je v našom prípade opodstatnená. Rodina by mala zabezpečiť v čo najväčšej a najlepšej miere starostlivosť o staršieho človeka. Starostlivosť o staršieho člena rodiny si vyžaduje mnohokrát aj 24-hodinovú intenzívnu opateru. Okrem toho, že starostlivosť je náročná na čas, je náročná aj na financovanie. Starší človek je postihnutý viacerými chorobami naraz – trpí polymorbiditou. Tento stav si vyžaduje podávanie viacerých liekov, za ktoré si musí priplácať. Dôchodky zväčša nie sú dostatočne vysoké na to, aby pokryli potreby staršieho človeka a súčasne aj potreby osoby, ktorá ho opatruje. Často je nevyhnutné, aby sa člen rodiny, ktorý sa o staršieho človeka stará, vzdal svojho pracovného pomeru. Finančný pokles je citeľný.

Predposledným pojmom, ktorý sme podrobili analýze, je komunita. Tento pojem sa v texte nachádza spolu 9-krát. Najviac je zastúpený v ošetrovateľstve, potom v sociálnej práci a najmenej v práve. Tak ako sme už zdôraznili v predchádzajúcej časti, pri starostlivosti o starších ľudí je dôležité, aby sme ich udržali čo najdlhšie sebestačnými. K tomuto môže do značnej miery prispieť aj okolie, v ktorom žijú. Preto je dôležité, ako pristupuje komunita k svojim steniorom. Komunitnému plánovaniu služieb pre generáciu vo veku 50+ sa venovala aj Pavelová (2008), ktorá vníma výsledok komunitného plánovania práve cez systém sociálnych služieb na miestnej úrovni, ktorý by zodpovedal zisteným miestnym potrebám, reagoval by na lokálne odlišnosti a zaisťoval by aj finančné prostriedky efektívne vynakladané na služby. Podobne Měrotská (2008) poukazuje na význam komunitne orientovaných služieb, ktorej výskumné zistenie hovoria o nedostatku odborných služieb určených pre seniorov žijúcich v Českých Budějoviciach, ktorým chýbajú najmä domovy pre seniorov, opatrovateľská služba, ale aj centrá denných služieb a pod.
Posledný výraz, ktorý sme podrobili analýze, je inštitúcia. Je zastúpená celkom 11-krát. Najpočetnejšie je zastúpená v sociálnej práci. V práve a ošetrovateľstve je v rovnakom zastúpení. Najčastejšie využívaná inštitucionálna forma dlhodobej starostlivosti o starších ľudí v našich podmienkach je v zariadeniach sociálnych služieb. Inštitucionálna forma starostlivosti má svoje negatíva, ale aj pozitíva. Kontakt s blízkymi má pre staršieho človeka nenahraditeľnú citovú oporu. Preto je vítané, ak inštitúcia podporuje spoluprácu s rodinnými príslušníkmi.

Pri porovnaní analyzovaných jednotiek sme zistili rozdiely vo formách poskytovania dlhodobej starostlivosti o starších ľudí. Najmenej analyzovaných jednotiek zameraných na konkrétne formy starostlivosti o starších ľudí sme zistili vo vednom odbore právo. Pri percentuálnom vyhodnotení jednotlivých pojmov obsiahli spoločne v 17,15 % z celkového počtu analyzovaných jednotiek. Sociálna práca sa formami starostlivosti zaoberá spolu v 34,03 % z celku a ošetrovateľstvo v 37,15 % . Ďalší rozdiel, ktorý sme zistili, bol medzi sociálnou prácou a ošetrovateľstvom. Zatiaľ, čo v sociálnej práci je v najväčšej miere zastúpený pojem inštitúcia, a to v 14,89 %, v ošetrovateľstve to sú domáca v 10,00 %, rodina v 8,57 % a komunita, taktiež v 8,57 %.

Do tretej skupiny sme zaradili porovnanie možnosti financovania dlhodobej starostlivosti z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva. Na základe tohto porovnania sme dospeli k nasledovným zisteniam:

Pojem financovanie sa nachádza spolu iba 2-krát a to v sociálnej práci a v práve. V ošetrovateľstve sa nenachádza. V súvislosti so starnutím obyvateľstva a s potrebami dlhodobej starostlivosti o starších ľudí môžeme očakávať nárast výdavkov na dlhodobú starostlivosť. Využívanie neformálnej starostlivosti, ktorú vo väčšej miere využívame aj na Slovensku, t. j. starostlivosť o starších ľudí v kruhu vlastnej rodiny alebo vo svojom okolí, predpokladáme, že nebude postačujúca. V našej spoločnosti zatiaľ ešte neexistuje žiadny formálny spôsob, ktorý by mladých ľudí v aktívnom veku dopredu pripravoval na možnosti využívania dlhodobej starostlivosti.

Financovaním dlhodobej starostlivosti sa zaoberali vedné odbory sociálna práca a právo. V ošetrovateľstve sa tento pojem nenachádzal. Zistený rozdiel tak isto ako v prvej časti analyzovaného celku pripisujeme faktu, že ošetrovateľstvo vníma staršieho človeka skôr na základe jeho zdravotnej charakteristiky.

Z hľadiska kvalitatívnych aspektov a na základe predchádzajúcej analýzy a porovnania dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva sme dospeli k nasledovným zisteniam:
Zistili sme, že každý analyzovaný vedný odbor vychádza z potrieb staršieho človeka. Menší rozdiel bol len v tom, ako tieto potreby jednotlivé vedné odbory vnímali. Pri porovnávaní sme zistili rozdiely v konkrétnych formách poskytovanej dlhodobej starostlivosti o starších ľudí. Ošetrovateľstvo nám ponúka širšiu možnosť foriem starostlivosti o seniorov. Aj v sociálnej práci sme cez slovné spojenia mali ponúknutú možnosť rôznorodejšej starostlivosti. Naproti tomu sa v práve spájalo slovo starostlivosť so slovnými spojeniami dlhodobá – sociálna – zdravotná starostlivosť, opatrovateľská a ošetrovateľská starostlivosť.
Ďalším analyzovaným slovom bolo domáca. V tomto prípade sa každý z vedných odborov opiera o vlastnú domácnosť, domácu starostlivosť, domáce prostredie.
Na základe zistenia môžeme poznamenať, že sme spozorovali rozdiel v jednotlivých formách dlhodobej starostlivosti medzi právom a ostatnými vednými odbormi. Prienik medzi sociálnou prácou a ošetrovateľstvom tvoria slovné spojenia dlhodobá starostlivosť, komplexná starostlivosť, zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť a špecializovaná starostlivosť.
Myslíme si, že je dôležité poskytnúť starším ľuďom špecializovanú, odbornú a komplexnú starostlivosť, tzn. poskytnúť takú formu starostlivosti, akú si ich zdravotný stav vyžaduje. Deimling (In: Hegyi, 2007) uvádza, že v Nemecku bola v roku 1993 uskutočnená štúdia na 61 000 participantoch, u ktorých sa skúmala potreba ošetrovania a potreba pomoci z dôvodu dlhodobej starostlivosti. Potreba ošetrovania sa vzťahovala na ľudí, ktorí trvale alebo viackrát denne, prípadne týždenne, potrebovali pomoc pri denných činnostiach. Potreba pomoci sa vzťahovala na pomoc v domácnosti ľuďom, ktorí si neboli schopní nakúpiť, upratať alebo samostatne spravovať svoje financie. Výskum ukázal, že v zmysle týchto definícií má 1,4 % celého obyvateľstva potrebu ošetrovania a 2,7 % celého obyvateľstva potrebu pomoci. S rastúcim vekom narastá však aj počet ľudí s potrebou ošetrovania. U 65-ročných a starších ľudí je to 7,6 % a u 80-ročných a starších ľudí až 16,4%. Z toho potrebu pomoci vykazuje 12,5 % ľudí nad 65 rokov a 22,7 % ľudí nad 80 rokov.
Do tretej skupiny sme zaradili porovnanie možnosti financovania dlhodobej starostlivosti z perspektívy sociálnej práce, práva a ošetrovateľstva. Na základe tohto porovnania sme dospeli k zisteniam, že v sociálnej práci sa analyzovaná jednotka financovanie prejavuje cez slovné spojenie zvyšovanie nárokov na financovanie. V práve sa stretávame so slovným spojením financovanie smerované na klienta. V ošetrovateľstve sa analyzovaná jednotka financovanie nenachádza.
Dlhodobá starostlivosť je náročná na finančné zdroje. Preto je dôležité prehodnotiť súčasné spôsoby financovania dlhodobej starostlivosti. Napríklad právo nám ponúka cez slovné spojenie financovanie smerované na klienta jednu z možností riešenia financovania dlhodobej starostlivosti.

Záver

Hegyi, a Krajčík (In: Hegyi, 2007) uvádzajú, že ťažkosti pri realizácii dlhodobej starostlivosti o starších ľudí nastali, keď sa nemocnice dostali do finančnej tiesne. Za hospitalizáciu chorého na oddelení dlhodobej starostlivosti dostala nemocnica od zdravotnej poisťovne asi 21 000 Sk. Táto suma pokryje náklady na pacienta, ktorý netrpí ochoreniami v akútnej fáze, približne na 3 týždne. Ak zdravotný stav chorého pacienta nie je taký, aby ho prepustili, začína si vytvárať dlh. Nemocnica je teda nútená prepustiť pacienta bez ohľadu na objektívnu potrebu dlhšej hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že v rámci zdravotníckych zariadení nie sme schopní poskytovať dlhodobú starostlivosť. V rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny je dlhodobá starostlivosť poskytovaná v rámci zariadení sociálnych služieb. V domácej starostlivosti ju rezort poskytuje prostredníctvom opatrovateliek. Dlhodobá starostlivosť, ktorá sa poskytuje v rámci zariadení sociálnych služieb, najmä zariadení pre seniorov, resp. domovov sociálnych služieb, sa stretávajú s problémom nedostatku voľných miest. Situácia sa nezmenila k lepšiemu ani s odstupom niekoľkých rokov, napriek snahám rezortu práce o zmierňovanie tlaku po dopyte po pobytových službách.

Príspevok vznikol v rámci projektu: VEGA č.1/0221/11 Evaluácia výsledkov procesu resocializácie klientov resocializačných stredísk v podmienkach Slovenskej republiky a v rámci projektu UGA VIII/15/2011 Vnímanie starorodičovstva a roly starej matky ženami v preseniu a seniu.

Autori: PhDr. Martina Hrozenská, PhD., Mgr. Mária Sűssová

Bibliografia:

BARTKO, D. (1984). Moderná psychohygiena. 5. vyd. Bratislava: Obzor, 486 p.
BOLEDOVIČOVÁ, M., ZRUBCOVÁ, D. et al. (2009). Sestra a pôrodná asistentka v komunitnej starostlivosti. Nitra : UKF, 2009, 400 p.
BOLEDOVIČOVÁ, M., KRIŠTOFOVÁ, E., TULINSKÁ, E.(2006). Klasifikačný systém OMAHA v komunitnom ošetrovateľstve. In Oštřovatelství v pohybu, Příbram: VZŠ, p.11-16.
BOLEDOVIČOVÁ, M., VOROSOVÁ, G., KRIŠTOFOVÁ, E. (2007). Rola sestry v aktivitách verejného zdravia a komunitného rozvoja v zmysle Mníchovskej deklarácie, In. Nové trendy trendy v ošetřovatelství VI.: sborník příspěvku z konference s mezinárodní účastí VI. jihočeské ošetřovatelské dny. České Budějovice: Jihočeská univerzita, p. 41-47.
BOHOVICOVÁ, M. (2006). Vývoj sociálnej práce : Formy poskytovania dlhodobej starostlivosti vo vybraných krajinách. [online]. 2006, [cit. 2009-04-29]. Dostupné na internete:

CETLOVÁ, L. (2009). éče o seniory na oddělení dlouhodobě nemocných a řešení jejich sociálních služeb. In: zborník príspevkov z konferencie: ,,Dni sociálnem práce“ a ,,InteRRa 8“. Dni sociálnem práce. ,,Sociálna sféra Slovenskej republiky a sociálna práca (Európa, právo a prax)„ a ,,Rómske osobnosti“. Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konstantina Filozofa v Nitre. p. 100 – 102.
CETLOVÁ, L., KOPÁČIKOVÁ, M. STANČIAK, J. (2010). Péče o nemocné v psychiatrické léčebně. In zborník príspevkov z konferencie: ,,Zdravie a kvalita života“. Fakulta zdravotníctva Katolická univerzita Ružomberok. p. 150 – 154.
ČORNANIČOVÁ, R. (1998). Edukácia seniorov : Vznik, rozvoj, podnety pre geragogiku. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 156 p.
ČUNDERLÍKOVÁ, M. – VARSÁNYIOVÁ, O.(1994). Je domov dôchodcov skutočne domovom. In: HEGYI, L. Tretie Stredoeurópske sympózium o sociálnej gerontológii: Starostlivosť o starých ľudí v transformujúcich sa krajinách. Bratislava : Informačné a dokumentačné stredisko o Rade Európy, Academia Istropolitana, p. 45 - 47.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredia: Odhad dopadov na verejné financie. [online]. [cit. 2009-04-29]. Dostupné na internete:

DRAGANOVÁ, H. (2006). Sociálna starostlivosť. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 195 p.
EURACTIV.sk. Zdravotníctvo : Starnutie obyvateľstva. [online]. 2006, [cit. 2009-11-16]. Dostupné na internete:

EUROPEAN SOCIAL NETWORK. Long – Term Care for older people – Long – term Care & EU policy contex. [online]. 2010, [cit. 2010-02-18]. Dostupné na internete:

FARKAŠOVÁ, D. et al. (2005). Ošetrovateľstvo – teória. Martin: Osveta, 216 p.
HEGYI, L. (2007). Dlhodobá starostlivosť o seniorov. [online]. 2007, [cit. 2010-03-30]. Dostupné na internete:

HRADÍLEK, T. (2006). Systém dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti. [online]. 2006, [cit. 2009-04-29]. Dostupné na internete:

HROZENSKÁ, M. et al. (2008 a). Sociálna práca so staršími ľuďmi a jej teoreticko – praktické východiská. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 180 p.
HROZENSKÁ, M. et al. (2008 b). Aktuálne otázky sociálnej gerontológie pre stredné odborné školy I. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 130 p.
HROZENSKÁ, M. et al. (2009). Praktická príručka pre sociálnych pracovníkov pracujúcich so staršími ľuďmi. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 103 p.
INTERLINKS. Agentúra na podporu výskumu a vývoja : Národný panel expertov/-tiek. [online]. [cit. 2009-11-16]. Dostupné na internete:
< http://www.sspr.gov.sk/texty/File/Interlinks/skladacka_IVPR.pdf >
KALVACH, Z. et al. (2008). Geriatrické syndromy a geriatrický pacient. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, a.s., 336 p.
KLEVETOVÁ, D. – DLABALOVÁ, I. Motivační prvky při práci se seniory. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, a.s., 208 p.
KRAJČÍK, Š. (2000). Geriatria. Trnava: SAP – Slovak Academic Press, 82 p.
Legislatívny zámer zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím. [online]. 2005, [cit. 2009-11-16]. Dostupné na internete:

LITOMERICKÝ, Š. ( 1994). Starý človek a jeho rodina. In: HEGYI, L. Tretie Stredoeurópske sympózium o sociálnej gerontológii : Starostlivosť o starých ľudí v transformujúcich sa krajinách. Bratislava: Informačné a dokumentačné stredisko o Rade Európy, Academia Istropolitana, p. 52 – 54.
MATOUŠEK, O. et al. (2001). Základy sociální práce. 1. vyd. Praha: Portál, 312 p.
Medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia. [online]. [cit. 2010-01-03]. Dostupné na internete:
http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/A0EA1888197CA2B8C1256EF40029AB50/$FILE/material.rtf
MĚROTSKÁ,M. (2008). Vyhodnocení sondy „jak se žije seniorum v Českých Budějovicích“. In.: Kontakt. ISSN 1212-4117,p.19 - 24.
PALÁT, M. (1994). Rehabilitácia v komunite ako model dlhodobej starostlivosti v geriatrii. In: HEGYI, L. Tretie Stredoeurópske sympózium o sociálnej gerontológii : Starostlivosť o starých ľudí v transformujúcich sa krajinách. Bratislava: Informačné a dokumentačné stredisko o Rade Európy, Academia Istropolitana,p. 33-35.
PAVELOVÁ, Ľ. (2008). Generácia 50+ v centre pozornosti komunitného plánovania. In. Kontakt. ISSN 1212-4117, p.75 - 80.
PAVLÍKOVÁ, S. (2006). Modely ošetrovatelství v kostce. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, a.s., 152 p. POLEDNÍKOVÁ, Ľ. et al. (2006). Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo. Martin : Osveta, 216 p. RIEVAJOVÁ, E. et al. (2006). Sociálne zabezpečenie. Bratislava: Vydavateľstvo SPRINT, 272 p.
RIVLIN, A. M. (1988).Caring for the Disabled Elderly : Who will pay. Washington, D. C. : The Brookings Institution, 318 p.
THE AMBULANCE ASSOCIATION, BRITISH RED CROSS SOCIETY. (1988).Caring for the Sick. 2. vyd. London : Dorling Kindersley Publishers Ltd, 176 p.
TRACHTOVÁ, E. (2005). Potřeby nemocného v ošetrovatelském procesu. 2. vyd. Brno: Národní centrum ošetrovatelství a nelékařských zdravotnických oborů v Brně, 186 p.
WHITE, B. – TRUAX, D. (2007). The Nurse Practitioner in Long – Term Care : Quidelines for Clinical Practice. Canada : Jones and Bartlett Publishers, 536 p.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu uhrádzania zdravotnej starostlivosti
Zákon č.580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákonov.
Zákon č.581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č.448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
zdravie.[on-line]. Dostupné na: http://sk.wikipedia.org/wiki/Zdravie [cit. 13.06.2011]
Zdravotná starostlivosť : Dokumenty. [online]. 2004, [cit. 2010-01-03]. Dostupné na internete:

ŽIAKOVÁ, K. et al. ( 2007). Ošetrovateľské konceptuálne modely. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 189 p.

V PDF prílohe sa nachádzajú:
Tabuľka 1 Analýza dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu sociálnej práce
Tabuľka 2 Analýza dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu práva
Tabuľka 3 Analýza dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu ošetrovateľstva
Tabuľka 4 Porovnanie ukazovateľov prístupu k dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu vybraných vedných odborov
Tabuľka 5 Porovnanie jednotlivých foriem dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu vybraných vedných odborov
Tabuľka 6 Porovnanie možnosti financovania dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu vybraných vedných odborov
Tabuľka 7 Porovnanie dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu vybraných vedných odborov
Tabuľka 8: Analýza dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu sociálnej práce
Tabuľka 9 Analýza dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu práva
Tabuľka 10 Analýza dlhodobej starostlivosti o starších ľudí z pohľadu ošetrovateľstva
Tabuľka 11 Porovnanie na základe ukazovateľa prístupu k dlhodobej starostlivosti o starších ľudí
Tabuľka 12 Porovnanie jednotlivých foriem dlhodobej starostlivosti o starších ľudí
Tabuľka 13 Porovnanie možnosti financovania dlhodobej starostlivosti o starších ľudí

PrílohaVeľkosť
Dlhodoba_starostlivost_o_starsich_ludi-Tabulky_1-13.pdf257.96 KB