Deti ako obete domáceho násilia

feb 15 2011

Children as victims of domestic violence
Jana Vallová, Jozef Božik

Abstrakt: Článok je zameraný na rodinné násilie, ktoré môže mať rôznu podobu. Charakterizujú sa v ňom konkrétne formy násilia: týranie a zneužívanie (fyzické týranie, sexuálne týranie, psychologické týranie, emocionálne týranie, materiálne týranie) a zanedbávanie (úmyselné a neuvedomené zanedbávanie) a definuje sa v ňom syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa.
Kľúčové slová: Dieťa. Rodičia. Rodinné násilie. Fyzické týranie. Sexuálne zneužívanie. Nedbalosť. Zanedbávanie. Emociálne týranie. Vykorisťovanie.

Abstract: The article focuses on domestic violence, which has various forms. The article characterizes specific forms of violence: abuse (physical abuse, sexual abuse, psychological abuse, emotional abuse, economic abuse) and neglect (active and passive neglect) and it defines the Child Abuse and Neglect Syndrome.
Keywords: Child. Parents. Domestic violence. Physical abuse. Sexual abuse. Negligence. Neglect. Emotional abuse. Exploitation.

Podľa štatistických prehľadov je pre deti (ako vekovú kategóriu) pomerne nebezpečným prostredím rodina. Toto konštatovanie možno chápať ako istý všeobecný trend odrážajúci pozíciu slabšieho voči dospelému a závislosť od neho. Pre dieťa je nebezpečným prostredím rodina vtedy, ak mu v nej hrozí reálne násilie.

Rodinné násilie môže mať rôznu podobu. Špecifikom rodinného a domáceho prostredia je heterogenita jej členov. Z hľadiska možného výskytu agresie treba prihliadať na súvislosti týkajúce sa veku a rodu. Charakterizovanie konkrétnych foriem násilia je veľmi dôležitou otázkou, a preto treba presne určiť, čo je a čo nie je zlé zaobchádzanie. V tomto kontexte Browne a Hubert uvádzajú päť druhov týrania a zneužívania a dva druhy zanedbávania ako foriem zlého zaobchádzania:
Týranie a zneužívanie:
- fyzické týranie (násilné donucovanie, nenáhodné zranenie a pod.),
- sexuálne týranie (napadnutie, znásilnenie, incest),
- psychologické (mentálne) týranie (zastrašovanie),
- emocionálne týranie (emocionálne zneužívanie),
- materiálne (ekonomické) týranie (materiálne zneužívanie).
Zanedbávanie:
- úmyselné zanedbávanie,
- neuvedomené zanedbávanie.

Úmyselné zanedbávanie možno charakterizovať ako odmietnutie alebo zanedbanie povinnej starostlivosti, vrátane vedomej a zámernej snahy spôsobiť fyzický a emocionálny stres, napr. úmyselné opustenie, úmyselné odmietnutie poskytnutia stravy, starostlivosti o zdravie a pod.

Neuvedomené zanedbávanie je zlyhanie v poskytovaní povinnej starostlivosti, s výnimkou vedomého a zámerného spôsobovania fyzickej a emociálnej nepohody.
Najviac pozornosti v súvislosti s deťmi v domácom prostredí sa venovalo zlému zaobchádzaniu rodičov alebo vychovávateľov. Táto problematika je známa ako syndróm CAN. CAN je skratkou anglického výrazu Child Abuse and Neglect. U nás sa používa pomenovanie syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Termín CAN syndróm bol prvýkrát použitý v roku 1991 a jeho hlavnou obsahovou náplňou bolo fyzické týranie.

Za týranie, zneužívanie a zanedbávanie sa považuje akékoľvek nenáhodné, preventabilné, vedomé, prípadne i nevedomé konanie rodičov, vychovávateľov alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané, a ktoré poškodzuje telesný, duševný a spoločenský stav dieťaťa a jeho vývoj, prípadne spôsobuje smrť.

Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa možno tiež definovať ako poškodzovanie telesného, duševného i spoločenského stavu a vývoja dieťaťa, ktoré vznikne v dôsledku akéhokoľvek nenáhodného správania rodičov alebo inej dospelej osoby, ktoré je v danej spoločnosti hodnotené ako neprijateľné. Takéto poškodzovanie má závažné dôsledky pre rozvoj jedinca i v jeho spoločnosti. Týraný jedinec sa môže sám stať tyranom.

Syndróm CAN je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími.

Týranie nie je spravidla jednorazový akt násilia, ale dlhodobejší proces, ktorého podstata spočíva v nespravodlivom využívaní fyzickej, psychickej alebo sociálnej moci voči iným, najčastejšie voči tým, ktorí nie sú schopní z najrozličnejších dôvodov chrániť samých seba. Tento proces môže trvať krátko, ale môže pretrvávať i roky, môže zvyšovať alebo aj znižovať svoju intenzitu, môže sa začať vyvíjať zo zdanlivo zanedbateľných príčin.

Za týranie môžeme označiť konanie smerujúce k despotickej moci, ktorá koná ľubovoľne a opiera sa o násilie.
Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí nie je novým problémom, ale sprevádza ľudstvo od začiatku jeho existencie, i keď, pochopiteľne, nie v súčasnom ponímaní ako násilie na dieťati, ale ako súčasť kultúry tej-ktorej spoločnosti, jej štýlu života, uznávaného systému hodnôt, metód a spôsobov výchovy. V minulosti to bolo predávanie detí do otroctva a neľudské zaobchádzanie s deťmi, zamestnávanie v ťažkých neznesiteľných podmienkach, časté zabíjanie hendikepovaných detí, ktoré boli len príťažou spoločnosti, uvádzanie detí do sveta dospelých, taktiež osobitné druhy účelového telesného poškodzovania, uplatňovanie tvrdých a surových trestov.

V Dohovore o právach dieťaťa sa za trestuhodné zaobchádzanie s deťmi považujú:
- verbálne útoky,
- sadistické a dehonestujúce správanie,
- citový chlad, resp. odvrhnutie,
- prehnané nároky a požiadavky na maloletého,
- protirečivé a nezmyselné príkazy.

Týranie dieťaťa v rodine predstavuje mimoriadne zložitý problém čo do svojho vzniku, prejavov a dôsledkov. Nejde o jednorazový trest, ale o opakujúce sa násilie, ktoré je veľmi kruté, surové a bezohľadné. Dôvodom hrubosti a násilnosti páchaných na deťoch môže byť dysfunkčná rodina, časté používanie veľkého množstva alkoholických nápojov, drog, zlyhanie rodičov ako vychovávateľov, nereálne, neprimerané nároky a požiadavky na svoje deti. Týranie môže byť v aktívnej alebo pasívnej podobe. V aktívnej podobe ide o ponižovanie, zosmiešňovanie nadávky, posmech. Ďalej sú to nadmerné psychické tresty, šikanovanie, nútená izolácia zvlášť v tme, naháňanie strachu, ktoré môže viesť až k ťažkým duševným traumám. Týranie detí zahŕňa súbor životných podmienok, konania a zanedbávania, ktoré vedú k tomu, že právo detí na život, výchovu a skutočnú podporu sa obmedzuje. V pasívnej podobe ide o nedostatočnú stimuláciu, zanedbávanie základných duševných potrieb.

Súčasný názor na týranie a zanedbávanie detí reprezentuje definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1999. Týraním a zanedbávaním detí sú všetky formy fyzického alebo emocionálneho zlého zaobchádzania, sexuálneho zneužívania, zanedbávania alebo komerčného alebo iného vykorisťovania, ktorého výsledkom je skutočné alebo potenciálne poškodenie zdravia dieťaťa, jeho prežitia , vývinu alebo dôstojnosti v kontexte vzťahu zodpovednosti, dôvery alebo moci.

Týranie a zanedbávanie detí podľa WHO (1999) rozlišuje päť základných foriem zlého zaobchádzania s deťmi: fyzické týranie, sexuálne zneužívanie, nedbalosť a zanedbávanie, emocionálne týranie a vykorisťovanie. Za fyzické týranie detí sa považuje skutočné alebo potenciálne fyzické poškodenie spôsobené interakciou alebo absenciou interakcie v kontexte dohľadu rodiča alebo osoby zodpovedajúcej za dieťa v rámci vzťahu, ktorý obsahuje zodpovednosť, dôveru a moc. Sexuálnym zneužívaním dieťaťa je jeho angažovanie do sexuálnych aktivít, ktoré dieťa v plnom rozsahu nechápe, nie je schopné vyjadriť súhlas na základe dostatočných informácií, alebo na ktoré dieťa nie je pripravené z hľadiska svojho vývinu a nemôže vyjadriť súhlas, prípadne ktoré porušujú zákony a sú v danej spoločnosti tabuizované. Nedbalosťou a zanedbávaním je nepozornosť alebo zanedbanie povinností vo všetkých oblastiach, o ktoré sa má starať opatrovateľ, ako je zdravie, vzdelanie, emocionálny vývin, stravovanie, ochrana a bezpečné podmienky pre život v rámci podmienok prístupných rodine alebo opatrovateľom. Zanedbávanie je vystavovanie dieťaťa ohrozeniu z hľadiska zdravia, fyzického, mentálneho alebo sociálneho vývinu. Emocionálne týranie obsahuje zlyhanie v poskytovaní prostredia vhodného pre vývin dieťaťa a podporujúceho jeho zdravý vývin. Komerčné a iné vykorisťovanie dieťaťa sa týka využívania detí na prácu alebo iné činnosti, z ktorých má profit niekto iný. Môže sa to týkať zamestnávania dieťaťa alebo detskej prostitúcie.

Dnešnú spoločnosť možno označiť za spoločnosť orientovanú na deti. Ľudstvo od jeho začiatkov v rôznych kultúrach a podobách sprevádza týranie, zneužívanie či zanedbávanie detí. Dieťa samo sa nedokáže brániť. Rodičia si neuvedomujú, že dieťa je na nich odkázané, a čo je najhoršie, že existujú rodičia, ktorí túto odkázanosť dieťaťa zneužívajú, často veľmi krutým spôsobom.

Vyšší výskyt zlého zaobchádzania a zanedbávania detí sa častejšie spája s chudobou a nízkym stupňom dosiahnutého vzdelania rodičov, neúplnými rodinami, závislosťou rodičov od alkoholu, drog alebo iných návykových látok a agresivitou.

Zneužívanie, týranie a zanedbávanie detí v rodinách má dôsledky do budúcnosti. Nemusia sa prejavovať u každého týraného dieťaťa. Liečenie dôsledkov je však nevyhnutné a komplikované. Mnohé týrané deti majú problémy v neskoršom období a to aj v dospelosti. Problémy sa môžu prejavovať v partnerských vzťahoch, v manželstve a aj v rodičovských vzťahoch.

Literatúra:

1. BROWNE, K., HERBERT, M.: Preventing Familiy Violence. Chichester: Wiley, 1996.
2. DUNOVSKÝ, J. et al.: Týrané , zneužívané a zanedbávané dítě. Praha: Grada, 1995.
3. FISHER, S. – ŠKODA, J.: Sociálni pedagogika. Praha: Triton, 2008.
4. LOVAŠ, L.: Agresia a násilie, Psychológia ľudskej agresie a jej podoby v domácom prostredí, v škole, v práci, vo väzniciach a v športe: Pegas, 2010.
5. OLÁH, M.: Sociálnoprávna ochrana detí. Prešov: PBF, 2005.
6. OLÁH, M.: Supervízia v sociálnej práci. Prešov: PBF, 2005.
7. OLÁH, M.- ROHÁČ. J.: Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, n. o., 2008.
8. ONDREJKOVIČ, P.: Negatívne stránky individualizácie mládeže. Bratislava: Pegagogická fakulta UK, 2000.